|
|
|
|
A |
B |
C |
D |
E |
F |
G |
|
H |
|
|
I |
J |
K |
|
|
|
|
|
|
L |
M |
B |
D |
N |
N |
O |
P |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
SITE |
TCHEQUE |
SLOVAQUE |
CHINOIS |
PINYIN |
ANGLAIS |
FRANCAIS |
PORTUGAIS |
ESPAGNOL |
ITALIEN |
LATIN |
ALLEMAND |
grec |
grec |
ARABE |
ARABE |
POLONAIS |
TCHEQUE |
SLOVAQUE |
CROATE |
LITHUANIEN |
UKRAINIEN |
UKRAINIEN |
RUSSE |
RUSSE |
PINYIN |
FRANCAIS |
JAPONAIS |
JAPONAIS |
KANA |
ROMAJI |
|
1 |
PRECEDENT |
Loď |
Loď, lietadlo |
船舶/飛機 |
Chuánbó/fēijī |
of ship / aircraft |
de navire / aéronef |
de navio / aeronave |
de barco / aeronave |
di nave / aereo |
de nave / elit |
von Schiff / Flugzeug |
πλοίου
/ αεροσκάφους |
ploíou / aeroskáfous |
السفينة |
alsafina |
Statek |
Loď |
Loď, lietadlo |
Brod; zrakoplova |
Laivas |
Корабель |
Korabelʹ |
Корабль,
самолет |
Korabl', samolet |
Chuánbó/fēijī |
de navire / aéronef |
船 |
船 |
ふね |
fune |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
2 |
NEXT |
Terminologie |
termín |
船;飛機 |
chuán;
fēijī |
Ship |
Navire |
Navio |
Barco |
Nave; aereo |
Navis, elit |
Schiff |
Πλοίο |
Ploío |
المصطلحات |
almustalahat |
Terminologia |
Terminologie |
termín |
pojam |
Terminija |
Термінологія |
Terminolohiya |
срок |
srok |
chuán;
fēijī |
Navire |
専門用語 |
専門 用語 |
せんもん ようご |
senmon yōgo |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
3 |
all |
pohyb lodi nahoru a
dolů ve vodě nebo letadla ve vzduchu |
pohyb lode smerom
hore a dole vo vode alebo lietadlom vo vzduchu |
術語 |
shůyǔ |
the term |
Terminologie |
Terminologia |
Terminología |
termine |
terminus |
Terminologie |
Ορολογία |
Orología |
حركة
السفينة
صعودا
وهبوطا في
الماء أو
طائرة في
الهواء |
harakat alsafinat
saeudana wahubuta fi alma' 'aw tayirat fi alhawa' |
ruch statku w
górę i w dół w wodzie lub statku powietrznego w powietrzu |
pohyb lodi nahoru a
dolů ve vodě nebo letadla ve vzduchu |
pohyb lode smerom
hore a dole vo vode alebo lietadlom vo vzduchu |
kretanje broda gore
i dolje u vodi ili zrakoplova u zraku |
laivo judėjimas
aukštyn ir žemyn vandenyje arba orlaivio judėjimas ore |
рух
судна вгору
і вниз у воді
або літака в
повітрі |
rukh sudna vhoru i
vnyz u vodi abo litaka v povitri |
движение
корабля
вверх-вниз в
воде или самолета
в воздухе |
dvizheniye korablya
vverkh-vniz v vode ili samoleta v vozdukhe |
shůyǔ |
Terminologie |
水中での船の上下運動または空中の航空機の運動 |
水中 で の 船 の 上下 運動 または 空中 の 航空機 の 運動 |
すいちゅう で の ふね の じょうげ うんどう または くうちゅう の こうくうき の うんどう |
suichū de no fune no jōge undō mataha kūchū no kōkūkino undō |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
4 |
actual |
(Loď je ve
vodě a půdě) házet a nadhazovat; (letadlo je ve vzduchu)
nadhazovat |
(Loď je vo vode
a na pôde), hádzať a nadávať; |
船舶在水上或飛機在空中的上下運動 |
chuánbó zŕi
shuǐshŕng huň fēijī zŕi kōngzhōng de shŕngxiŕ
yůndňng |
the movement of a
ship up and down in the water or of an aircraft in the air |
le mouvement d'un
navire de haut en bas dans l'eau ou d'un avion dans les airs |
o movimento de um
navio para cima e para baixo na água ou de uma aeronave no ar |
el movimiento de un
barco hacia arriba y hacia abajo en el agua o de un avión en el aire |
il movimento di una
nave su e giů nell'acqua o di un aereo in aria |
motus navis in aqua
et in aere vel elit |
die Bewegung eines
Schiffes im Wasser auf und ab oder eines Flugzeugs in der Luft |
η
κίνηση ενός
πλοίου
πάνω-κάτω στο
νερό ή σε ένα αεροσκάφος
στον αέρα |
i kínisi enós ploíou
páno-káto sto neró í se éna aeroskáfos ston aéra |
(السفينة
في الماء
والتربة)
القذف
والنصب ؛ |
(alsafinat fi alma'
waltrb) alqadhf walnasb ; |
(Statek jest w
wodzie i glebie) podrzucanie i toczenie; |
(Loď je ve
vodě a půdě) házet a nadhazovat; (letadlo je ve vzduchu)
nadhazovat |
(Loď je vo vode
a na pôde), hádzať a nadávať; |
(Brod je u vodi i
tlu) bacanje i valjanje; |
(Laivas yra
vandenyje ir dirvožemyje) mėtymas ir žingsniavimas; (plokštuma yra ore) |
(Корабель
перебуває у
воді та
ґрунті)
метання та
пікірування; |
(Korabelʹ
perebuvaye u vodi ta grunti) metannya ta pikiruvannya; |
(Корабль
в воде и
почве)
ворочается
и качка; |
(Korabl' v vode i
pochve) vorochayetsya i kachka; |
chuánbó zŕi
shuǐshŕng huň fēijī zŕi kōngzhōng de shŕngxiŕ
yůndňng |
le mouvement d'un
navire de haut en bas dans l'eau ou d'un avion dans les airs |
(船は水と土の中にあります)投げとピッチング;(飛行機は空中にあります)ピッチング |
( 船 は 水 と 土 の 中 に あります ) 投げ とピッチング ;( 飛行機 は 空中 に あります ) ピッチング |
( ふね わ みず と ど の なか に あります ) なげ と ピッチング ;( ひこうき わ くうちゅう に あります ) ピッチング |
( fune wa mizu to do no naka ni arimasu ) nage topicchingu ;( hikōki wa kūchū ni arimasu ) picchingu |
|
|
|
|
|
5 |
actual2 |
porovnejte
roli |
porovnaj hod |
(船在水土的)上下顛簸,縱搖;
:(飛機在空中的)俯仰 |
(chuán zŕi
shuǐtǔ de) shŕngxiŕ diānbǒ, zňng yáo; :(Fēijī
zŕi kōngzhōng de) fǔyǎng |
(The ship is in the
water and soil) tossing and pitching; |
(Le navire est dans
l'eau et le sol) lancer et tanguer; (l'avion est dans les airs) tanguer |
(O navio está na
água e no solo) jogando e lançando; (o aviăo está no ar) lançando |
(El barco está en el
agua y el suelo) lanzando y lanzando; (el avión está en el aire) lanzando |
(La nave č
nell'acqua e nel suolo) lanciando e lanciando; (l'aereo č nell'aria)
lanciando |
(Navi in
aquam et humum) bumps et descendit positis, elit aeris :() pici |
(Das Schiff ist im
Wasser und im Boden) werfen und werfen; |
(Το
πλοίο είναι
στο νερό και
στο έδαφος)
πετώντας και
ρίχνοντας. |
(To ploío eínai sto
neró kai sto édafos) petóntas kai ríchnontas. |
مقارنة
لفة |
mqarnat lf |
porównaj roll |
porovnejte
roli |
porovnaj hod |
usporedi
valjak |
palyginti
ritinį |
порівняти
рулон |
porivnyaty rulon |
сравнить
ролл |
sravnit' roll |
(chuán zŕi
shuǐtǔ de) shŕngxiŕ diānbǒ, zňng yáo; :(Fēijī
zŕi kōngzhōng de) fǔyǎng |
(Le navire est dans
l'eau et le sol) lancer et tanguer; (l'avion est dans les airs) tanguer |
ロールを比較 |
ロール を 比較 |
ロール お ひかく |
rōru o hikaku |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
6 |
francais |
střechy |
strechy |
比較卷 |
bǐjiŕo juǎn |
compare roll |
comparer le
rouleau |
comparar rolo |
comparar rollo |
confrontare il
rotolo |
compare
volumine |
Rolle
vergleichen |
συγκρίνετε
ρολό |
synkrínete roló |
السقف |
alsaqf |
dachu |
střechy |
strechy |
krova |
stogo |
даху |
dakhu |
крыши |
kryshi |
bǐjiŕo juǎn |
comparer le
rouleau |
屋根の |
屋根 の |
やね の |
yane no |
|
|
|
|
|
7 |
francais1 |
technické) |
technické) |
屋頂 |
wūdǐng |
of roof |
de toit |
do telhado |
de techo |
del tetto |
de tecto |
vom Dach |
της
οροφής |
tis orofís |
تقني) |
taqni) |
techniczne) |
technické) |
technické) |
tehnički) |
techninis) |
технічний) |
tekhnichnyy) |
технический) |
tekhnicheskiy) |
wūdǐng |
de toit |
技術的) |
技術 的 ) |
ぎじゅつ てき ) |
gijutsu teki ) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
8 |
francais2 |
stupeň, do
kterého a |
stupeň, do
ktorého a |
技術) |
jěshů) |
technical) |
technique) |
técnico) |
técnico) |
tecnica) |
technical) |
technisch) |
τεχνική) |
technikí) |
الدرجة
التي تكون
فيها
منحدرات
السقف |
aldarajat alty takun
fiha munhadarat alsaqf |
stopień, w
jakim a. nachylenie dachu |
stupeň, do
kterého a |
stupeň, do
ktorého a |
stupanj do kojeg se
a. krov spušta |
laipsnis, iki kurio
stogas nuolydis |
ступінь,
до якої
схиляється
а. дах |
stupinʹ, do
yakoyi skhylyayetʹsya a. dakh |
Степень,
до которой а.
скаты крыши |
Stepen', do kotoroy
a. skaty kryshi |
jěshů) |
technique) |
a。屋根が傾斜する程度 |
a 。 屋根 が 傾斜 する 程度 |
あ 。 やね が けいしゃ する ていど |
a . yane ga keisha suru teido |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
9 |
portugais |
Sklon |
sklon |
程度a。屋頂斜坡 |
chéngdů a.
Wūdǐng xiépō |
the degree to which
a. roof slopes |
le degré
d'inclinaison du toit |
o grau em que um
telhado inclina-se |
El grado en que a. |
il grado di
inclinazione di un tetto |
quibus quantum.
culmina montis |
das Ausmaß, in dem
ein Dach geneigt ist |
ο
βαθμός στον
οποίο η οροφή
είναι
κεκλιμένη |
o vathmós ston opoío
i orofí eínai kekliméni |
الميل |
almil |
Skłonność |
Sklon |
sklon |
nagib |
Polinkis |
Нахил |
Nakhyl |
наклонение |
nakloneniye |
chéngdů a.
Wūdǐng xiépō |
le degré
d'inclinaison du toit |
傾き |
傾き |
かたむき |
katamuki |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
10 |
portugais1 |
udělat
hřiště pro sb / sth |
urobiť ihrisko
pre sb / sth |
傾斜度 |
qīngxié dů |
Inclination |
Inclinaison |
Inclinaçăo |
Inclinación |
inclinazione |
Argumentum
perihelii |
Neigung |
Κλίση |
Klísi |
جعل
الملعب ل sb / sth |
jaeal almaleab l sb
/ sth |
zrobić ton dla
kogoś |
udělat
hřiště pro sb / sth |
urobiť ihrisko
pre sb / sth |
napraviti visinu za
sb / sth |
padaryk žingsnį
už sb / sth |
зробити
крок для sb / sth |
zrobyty krok dlya sb
/ sth |
сделать
шаг для SB / STH |
sdelat' shag dlya SB
/ STH |
qīngxié dů |
Inclinaison |
SB /
STHのピッチを作る |
SB / STH の ピッチ を 作る |
sb / sth の ピッチ お つくる |
SB / STH no picchi o tsukuru |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
11 |
portugais2 |
udělat
hřiště na sb |
urobiť ihrisko
na sb |
向某人推銷 |
xiŕng mǒu rén
tuīxiāo |
make a pitch for sb
/ sth |
faire un pitch pour
sb / sth |
faça um arremesso
para sb / sth |
hacer un lanzamiento
para sb / sth |
fare un passo per sb
/ sth |
nam si facere in
picem / Ynskt mál: |
mach einen Pitch für
jdn / etw |
Κάνετε
ένα βήμα για sb / sth |
Kánete éna víma gia
sb / sth |
جعل
الملعب ل sb |
jaeal almaleab l sb |
zrobić skok do
kogoś |
udělat
hřiště na sb |
urobiť ihrisko
na sb |
napraviti visinu za
sb |
padaryti
žingsnį į sb |
зробити
крок на сб |
zrobyty krok na sb |
сделать
подачу |
sdelat' podachu |
xiŕng mǒu rén
tuīxiāo |
faire un pitch pour
sb / sth |
sbにピッチをする |
sb に ピッチ を する |
sb に ピッチ お する |
sb ni picchi o suru |
|
|
|
|
|
12 |
polonais |
Prodat někomu |
Predajte niekomu |
向某人推銷 |
xiŕng mǒu rén
tuīxiāo |
make a pitch to sb |
faire un pitch pour
sb |
fazer um arremesso
para sb |
hacer un lanzamiento
a alguien |
fare un passo a sb |
eoque ad SB |
mache einen Pitch zu
jdn |
κάνει
ένα βήμα για sb |
kánei éna víma gia
sb |
البيع
لشخص ما |
albaye lishakhs ma |
Sprzedaj komuś |
Prodat někomu |
Predajte niekomu |
Prodati nekome |
Parduoti kam |
Продавати
комусь |
Prodavaty
komusʹ |
Продать
кому-то |
Prodat' komu-to |
xiŕng mǒu rén
tuīxiāo |
faire un pitch pour
sb |
誰かに売る |
誰 か に 売る |
だれ か に うる |
dare ka ni uru |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
13 |
polonais1 |
|
|
向某人推銷 |
xiŕng mǒu rén
tuīxiāo |
Sell
to someone |
Vendre ŕ quelqu'un |
Vender para alguém |
Vender a alguien |
Vendi a qualcuno |
Ad aliquem 'vendunt |
An jemanden
verkaufen |
Πουλήστε
σε κάποιον |
Poulíste se kápoion |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
14 |
polonais2 |
vyvinout odhodlané
úsilí k tomu, aby se dostal nebo přesvědčil sb o sth |
vynaložiť
rozhodné úsilie na to, aby ste sa dostali do poriadku alebo aby ste
presvedčili sb of sth |
做出堅決的努力或說服某人 |
zuň chū
jiānjué de nǔlě huň shuōfú mǒu rén |
to make a determined
effort to get sth or to persuade sb of sth |
faire un effort
déterminé pour obtenir qc ou pour persuader sb de qc |
fazer um esforço
determinado para obter sth ou persuadir sb de sth |
hacer un esfuerzo
determinado para conseguir algo o persuadir a algo de algo |
fare uno sforzo
determinato per ottenere sth o per convincere sb di sth |
aut suadere conatur
facere ut Ynskt mál: si autem Ynskt mál: |
entschlossene
Anstrengungen unternehmen, um etw zu bekommen oder jdn von etw zu überzeugen |
να
κάνει μια
αποφασιστική
προσπάθεια να
πάρει sth ή να
πείσει SB του sth |
na kánei mia
apofasistikí prospátheia na párei sth í na peísei SB tou sth |
لبذل
جهد مصمم
للحصول على sth
أو لإقناع sb sth |
libadhl juhd musamim
lilhusul ealaa sth 'aw li'iiqnae sb sth |
podjąć
zdecydowany wysiłek, aby zdobyć coś lub przekonać
kogoś |
vyvinout odhodlané
úsilí k tomu, aby se dostal nebo přesvědčil sb o sth |
vynaložiť
rozhodné úsilie na to, aby ste sa dostali do poriadku alebo aby ste
presvedčili sb of sth |
uložiti odlučan
napor da se sth ili uvjeriti sb od sth |
ryžtingai stengtis
gauti sth arba įtikinti sb sth |
докласти
рішучих
зусиль, щоб
отримати sth або
переконати sb of
sth |
doklasty rishuchykh
zusylʹ, shchob otrymaty sth abo perekonaty sb of sth |
приложить
решительные
усилия,
чтобы получить
что-то или
убедить
кого-либо |
prilozhit'
reshitel'nyye usiliya, chtoby poluchit' chto-to ili ubedit' kogo-libo |
xiŕng mǒu rén
tuīxiāo |
Vendre ŕ quelqu'un |
sthを取得するか、sbのsbを説得するために決心した努力をする |
sth を 取得 する か 、 sb の sb を 説得 する ため に決心 した 努力 を する |
sth お しゅとく する か 、 sb の sb お せっとく する ために けっしん した どりょく お する |
sth o shutoku suru ka , sb no sb o settoku suru tame nikesshin shita doryoku o suru |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
15 |
japonais |
Korálky |
perla |
珠 |
zhū |
Beads |
Des perles |
Miçangas |
Cuentas |
perla |
margarita |
Perlen |
Χάντρες |
Chántres |
الخرز |
alkharz |
Koraliki |
Korálky |
perla |
biser |
Karoliukai |
Намистини |
Namystyny |
жемчужный |
zhemchuzhnyy |
zuň chū
jiānjué de nǔlě huň shuōfú mǒu rén |
faire un effort
déterminé pour obtenir qc ou pour persuader sb de qc |
ビーズ |
ビーズ |
ビーズ |
bīzu |
|
|
|
|
|
16 |
japonais1 |
|
|
決心獲得;決心勸服 |
juéxīn huňdé;
juéxīn quŕn fú |
Determined to get;
determined to persuade |
Déterminé ŕ obtenir;
déterminé ŕ persuader |
Determinado a obter,
determinado a persuadir |
Determinado a
obtener; determinado a persuadir |
Determinato a
ottenere; determinato a persuadere |
Ut determinari,
suadere animo perseverandi |
Entschlossen zu
bekommen, entschlossen zu überzeugen |
Αποφασισμένος
να πάρει,
αποφασισμένος
να πείσει |
Apofasisménos na
párei, apofasisménos na peísei |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
17 |
japonais2 |
Rozhodnuto získat,
rozhodnuto přesvědčit |
Rozhodnutý
získať, odhodlaný presvedčiť |
做出堅決的努力或說服某人 |
zuň chū
jiānjué de nǔlě huň shuōfú mǒu rén |
Make a determined
effort or convince someone |
Faire un effort
déterminé ou convaincre quelqu'un |
Faça um esforço
determinado ou convença alguém |
Haz un esfuerzo
determinado o convence a alguien |
Fai uno sforzo
determinato o convincere qualcuno |
Aut suadere
conentur, ut sit aliquis |
Bemühen Sie sich
entschlossen oder überzeugen Sie jemanden |
Κάντε
μια
αποφασιστική
προσπάθεια ή
πείστε κάποιον |
Kánte mia
apofasistikí prospátheia í peíste kápoion |
مصمم
على الحصول ؛
مصمم على
الإقناع |
musamim ealaa
alhusul ; musamim ealaa al'iiqnae |
Zdeterminowany, aby
przekonać; zdecydowany przekonać |
Rozhodnuto získat,
rozhodnuto přesvědčit |
Rozhodnutý
získať, odhodlaný presvedčiť |
Odlučan da se
uhvati, odlučan u nagovoriti |
Pasiryžęs
gauti; pasiryžęs įtikinti |
Вирішений
переконатись; |
Vyrishenyy
perekonatysʹ; |
Решительно
настроен
получить,
настроен убедить |
Reshitel'no
nastroyen poluchit', nastroyen ubedit' |
zhū |
Des perles |
得る決心;説得する決心 |
得る 決心 ; 説得 する 決心 |
える けっしん ; せっとく する けっしん |
eru kesshin ; settoku suru kesshin |
|
|
|
|
|
18 |
arabe |
Vyvíjejte odhodlané
úsilí nebo někoho přesvědčte |
Vynaložte rozhodné
úsilie alebo niekoho presvedčte |
更多 |
gčng duō |
more at |
plus ŕ |
mais em |
más en |
piů a |
multo tempore |
mehr unter |
περισσότερα
στο |
perissótera sto |
ابذل
مجهودًا
حازمًا أو
أقنع شخصًا
ما |
'abdhul mjhwdana
hazmana 'aw 'aqnie shkhsana ma |
Podejmij zdecydowany
wysiłek lub przekonaj kogoś |
Vyvíjejte odhodlané
úsilí nebo někoho přesvědčte |
Vynaložte rozhodné
úsilie alebo niekoho presvedčte |
Uložite odlučan
napor ili uvjerite nekoga |
Stenkitės
ryžtingai ar įtikinkite ką nors |
Докладіть
рішучих
зусиль або
переконайте
когось |
Dokladitʹ
rishuchykh zusylʹ abo perekonayte kohosʹ |
Приложите
решительные
усилия или
убедите
кого-то |
Prilozhite
reshitel'nyye usiliya ili ubedite kogo-to |
juéxīn huňdé;
juéxīn quŕn fú |
Déterminé ŕ obtenir;
déterminé ŕ persuader |
決心を尽くすか、誰かを説得する |
決心 を 尽くす か 、 誰 か を 説得 する |
けっしん お つくす か 、 だれ か お せっとく する |
kesshin o tsukusu ka , dare ka o settoku suru |
|
|
|
|
|
19 |
arabe1 |
více na |
viac na |
酷兒 |
ků er |
queer |
queer |
queer |
queer |
strano |
queer |
queer |
queer |
queer |
المزيد
في |
almazid fi |
więcej na |
více na |
viac na |
više na |
daugiau ne |
більше
на |
bilʹshe na |
больше
в |
bol'she v |
zuň chū
jiānjué de nǔlě huň shuōfú mǒu rén |
Faire un effort
déterminé ou convaincre quelqu'un |
でもっと |
で もっと |
で もっと |
de motto |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
20 |
arabe2 |
queer |
teploš |
扔 |
rēng |
throw |
jeter |
arremessar |
tirar |
buttare |
mittent |
werfen |
ρίξει |
ríxei |
غريب |
ghurayb |
dziwny |
queer |
teploš |
peder |
keistuolis |
химерний |
khymernyy |
странный |
strannyy |
gčng duō |
plus ŕ |
奇妙な |
奇妙な |
きみょうな |
kimyōna |
|
|
|
|
|
21 |
lexos |
házet |
hodiť |
用力扔某人 |
yňnglě rēng mǒu rén |
throw sb / sth
with force |
lancer sb / sth
avec force |
jogue sb / sth
com força |
tirar algo /
algo con fuerza |
lanciare sb /
sth con forza |
si mittent /
vi Ynskt mál: |
jdn / etw mit
Gewalt werfen |
ρίξτε
sb / sth με δύναμη |
ríxte sb / sth me dýnami |
رمي |
ramy |
rzucać |
házet |
hodiť |
bacati |
mesti |
кинути |
kynuty |
бросать |
brosat' |
ků er |
queer |
投げる |
投げる |
なげる |
nageru |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
22 |
27500 |
házet sb / sth
silou |
hádzať sb
/ sth silou |
用力扔;投;拋 |
yňnglě rēng;
tóu; pāo |
Throw hard |
Lancer fort |
Jogue com força |
Lanzar duro |
Lancia forte |
Cogeretur abiecto
deicimur sed proicietis |
Hart werfen |
Πέτα
σκληρά |
Péta sklirá |
رمي
sb / sth بالقوة |
rmi sb / sth bialqua |
rzucać sb
/ sth z siłą |
házet sb / sth
silou |
hádzať sb
/ sth silou |
bacati sb /
sth silom |
mesti sb / sth
su jėga |
кинути
sb / sth з силою |
kynuty sb / sth z syloyu |
брось
sb / sth с силой |
bros' sb / sth s siloy |
rēng |
jeter |
力でsb
/ sthを投げる |
力 で sb / sth を 投げる |
ちから で sb / sth お なげる |
chikara de sb / sth o nageru |
|
|
|
|
|
23 |
abc image |
Házet tvrdě |
Hádzať tvrdo |
爆炸使她猛烈地向空中俯衝 |
bŕozhŕ shǐ
tā měnglič dě xiŕng kōngzhōng fǔchōng |
the explosion
pitched her violently into the air |
l'explosion l'a
projetée violemment dans les airs |
a explosăo a lançou
violentamente no ar |
la explosión la
lanzó violentamente al aire |
l'esplosione la
lanciň violentemente in aria |
castrametati sunt in
in CREPITUS suos vim aeris |
Die Explosion warf
sie heftig in die Luft |
η
έκρηξη της
έριξε βίαια
στον αέρα |
i ékrixi tis érixe
víaia ston aéra |
رمي
بجد |
ramy bijidin |
Rzuć mocno |
Házet tvrdě |
Hádzať tvrdo |
Baci se teško |
Mesti sunku |
Киньте
важко |
Kynʹte vazhko |
Бросить
трудно |
Brosit' trudno |
yňnglě rēng mǒu rén |
lancer sb / sth
avec force |
一生懸命投げる |
一生懸命 投げる |
いっしょうけんめい なげる |
isshōkenmei nageru |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
24 |
|
exploze ji prudce
vrazila do vzduchu |
výbuch ju násilne
vrazil do vzduchu |
爆炸把她猛烈地拋向空中 |
bŕozhŕ bǎ
tā měnglič de pāo xiŕng kōngzhōng |
The explosion threw
her violently into the air |
L'explosion la jeta
violemment en l'air |
A explosăo a jogou
violentamente no ar |
La explosión la
lanzó violentamente al aire. |
L'esplosione la
gettň violentemente in aria |
Causa Satani eam
apud iniquum et aere |
Die Explosion warf
sie heftig in die Luft |
Η
έκρηξη έριξε
βίαια τον αέρα |
I ékrixi érixe víaia
ton aéra |
دفعها
الانفجار
بعنف إلى
الهواء |
dfeha alainfijar
bieunf 'iilaa alhawa' |
eksplozja
rzuciła ją gwałtownie w powietrze |
exploze ji prudce
vrazila do vzduchu |
výbuch ju násilne
vrazil do vzduchu |
eksplozija ju je
snažno bacila u zrak |
sprogimas ją
žiauriai paleido į orą |
вибух
бурхливо
вирвав її в
повітря |
vybukh burkhlyvo
vyrvav yiyi v povitrya |
взрыв
сильно
ударил ее в
воздух |
vzryv sil'no udaril
yeye v vozdukh |
yňnglě rēng;
tóu; pāo |
Lancer fort |
爆発は彼女を激しく空中に投げた |
爆発 は 彼女 を 激しく 空中 に 投げた |
ばくはつ わ かのじょ お はげしく くうちゅう に なげた |
bakuhatsu wa kanojo o hageshiku kūchū ni nageta |
|
|
|
|
|
25 |
http://jiaoyu.free.fr |
Výbuch ji
násilně vrhl do vzduchu |
Výbuch ju násilne
vrhol do vzduchu |
爆炸使她猛烈地向空中俯衝 |
bŕozhŕ shǐ
tā měnglič dě xiŕng kōngzhōng fǔchōng |
The explosion drove
her violently into the air |
L'explosion l'a
propulsée violemment dans les airs |
A explosăo a levou
violentamente ao ar |
La explosión la
llevó violentamente al aire. |
L'esplosione la
spinse violentemente in aria |
Causa Satani apud
iniquum et factus est ei caeli dive |
Die Explosion trieb
sie heftig in die Luft |
Η
έκρηξη την
οδήγησε βίαια
στον αέρα |
I ékrixi tin odígise
víaia ston aéra |
ألقى
الانفجار
بها بعنف في
الهواء |
'alqaa alainfijar
biha bieunf fi alhawa' |
Eksplozja
rzuciła ją gwałtownie w powietrze |
Výbuch ji
násilně vrhl do vzduchu |
Výbuch ju násilne
vrhol do vzduchu |
Eksplozija ju je
snažno bacila u zrak |
Sprogimas ją
žiauriai išmetė į orą |
Вибух
бурхливо
кинув її у
повітря |
Vybukh burkhlyvo
kynuv yiyi u povitrya |
Взрыв
бросил ее
яростно в
воздух |
Vzryv brosil yeye
yarostno v vozdukh |
bŕozhŕ shǐ
tā měnglič dě xiŕng kōngzhōng fǔchōng |
l'explosion l'a
projetée violemment dans les airs |
爆発は彼女を激しく空中に投げた |
爆発 は 彼女 を 激しく 空中 に 投げた |
ばくはつ わ かのじょ お はげしく くうちゅう に なげた |
bakuhatsu wa kanojo o hageshiku kūchū ni nageta |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
26 |
|
Výbuch ji
násilně vtáhl do vzduchu |
Výbuch ju násilne
vtiahol do vzduchu |
新政府已經陷入危機 |
xīn
zhčngfǔ yǐjīng xiŕnrů wéijī |
the new government
has already been pitched into a crisis |
le nouveau
gouvernement a déjŕ été plongé dans une crise |
o novo governo já
foi lançado em crise |
el nuevo gobierno ya
ha sido lanzado a una crisis |
il nuovo governo č
giŕ stato messo in crisi |
novus imperio iam in
discrimine positis |
Die neue Regierung
ist bereits in eine Krise geraten |
η
νέα κυβέρνηση
έχει ήδη τεθεί
σε κρίση |
i néa kyvérnisi
échei ídi tetheí se krísi |
دفعها
الانفجار
بعنف في
الهواء |
dfeha alainfijar
bieunf fi alhawa' |
Wybuch
gwałtownie wyrzucił ją w powietrze |
Výbuch ji
násilně vtáhl do vzduchu |
Výbuch ju násilne
vtiahol do vzduchu |
Eksplozija ju je
snažno odvela u zrak |
Sprogimas ją
žiauriai išstūmė į orą |
Вибух
жорстоко
повів її у
повітря |
Vybukh zhorstoko
poviv yiyi u povitrya |
Взрыв
сильно
поднял ее в
воздух |
Vzryv sil'no podnyal
yeye v vozdukh |
bŕozhŕ bǎ
tā měnglič de pāo xiŕng kōngzhōng |
L'explosion la jeta
violemment en l'air |
爆発は彼女を激しく空中に追いやった |
爆発 は 彼女 を 激しく 空中 に 追いやった |
ばくはつ わ かのじょ お はげしく くうちゅう に おいやった |
bakuhatsu wa kanojo o hageshiku kūchū ni oiyatta |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
27 |
|
nová vláda již byla
zasažena krizí |
nová vláda sa už
dostala do krízy |
新政府已被拋入危機之中 |
xīn
zhčngfǔ yǐ bči pāo rů wéijī zhī zhōng |
The new government
has been thrown into crisis |
Le nouveau
gouvernement est plongé dans la crise |
O novo governo foi
lançado em crise |
El nuevo gobierno ha
sido arrojado a la crisis. |
Il nuovo governo č
stato gettato in crisi |
Novus imperio iam in
discrimine foras |
Die neue Regierung
ist in eine Krise geraten |
Η
νέα κυβέρνηση
έχει πέσει σε
κρίση |
I néa kyvérnisi
échei pései se krísi |
لقد
دخلت
الحكومة
الجديدة
بالفعل في
أزمة |
laqad dakhalat
alhukumat aljadidat balfel fi 'azma |
nowy rząd
wpadł już w kryzys |
nová vláda již byla
zasažena krizí |
nová vláda sa už
dostala do krízy |
nova vlada već
se našla u krizi |
naujoji
vyriausybė jau buvo patekusi į krizę |
новий
уряд вже
перейшов у
кризу |
novyy uryad vzhe
pereyshov u kryzu |
новое
правительство
уже впало в
кризис |
novoye pravitel'stvo
uzhe vpalo v krizis |
bŕozhŕ shǐ
tā měnglič dě xiŕng kōngzhōng fǔchōng |
L'explosion l'a
propulsée violemment dans les airs |
新政府はすでに危機に陥っています |
新 政府 は すでに 危機 に 陥っています |
しん せいふ わ すでに きき に おちいっています |
shin seifu wa sudeni kiki ni ochītteimasu |
|
|
|
|
|
28 |
|
Nová vláda byla
uvržena do krize |
Nová vláda bola
uvrhnutá do krízy |
新政府已經包圍危機 |
xīn
zhčngfǔ yǐjīng bāowéi wéijī |
The new government
is in crisis |
Le nouveau
gouvernement est en crise |
O novo governo está
em crise |
El nuevo gobierno
está en crisis. |
Il nuovo governo č
in crisi |
Novus imperio iam in
discrimine immersit, |
Die neue Regierung
steckt in der Krise |
Η
νέα κυβέρνηση
βρίσκεται σε
κρίση |
I néa kyvérnisi
vrísketai se krísi |
لقد
أُلقيت
الحكومة
الجديدة في
أزمة |
laqad 'ulqyt
alhukumat aljadidat fi 'azma |
Nowy rząd
wpadł w kryzys |
Nová vláda byla
uvržena do krize |
Nová vláda bola
uvrhnutá do krízy |
Nova vlada
bačena je u krizu |
Naująją
vyriausybę ištiko krizė |
Нова
влада була
кинута в
кризу |
Nova vlada bula
kynuta v kryzu |
Новое
правительство
было
брошено в
кризис |
Novoye pravitel'stvo
bylo brosheno v krizis |
xīn
zhčngfǔ yǐjīng xiŕnrů wéijī |
le nouveau
gouvernement a déjŕ été plongé dans une crise |
新政府は危機に陥りました |
新 政府 は 危機 に 陥りました |
しん せいふ わ きき に おちいりました |
shin seifu wa kiki ni ochīrimashita |
|
|
|
|
|
29 |
|
Nová vláda je v
krizi |
Nová vláda je v
kríze |
在體育方面 |
zŕi tǐyů
fāngmiŕn |
in sports |
dans le sport |
no esporte |
en deportes |
negli sport |
in ludis |
im Sport |
στον
αθλητισμό |
ston athlitismó |
الحكومة
الجديدة في
أزمة |
alhukumat aljadidat
fi 'azma |
Nowy rząd
przeżywa kryzys |
Nová vláda je v
krizi |
Nová vláda je v
kríze |
Nova vlada je u
krizi |
Naujoji
vyriausybė patiria krizę |
Нова
влада
перебуває в
кризі |
Nova vlada
perebuvaye v kryzi |
Новое
правительство
в кризисе |
Novoye pravitel'stvo
v krizise |
xīn
zhčngfǔ yǐ bči pāo rů wéijī zhī zhōng |
Le nouveau
gouvernement est plongé dans la crise |
新政府は危機にinしている |
新 政府 は 危機 に in している |
しん せいふ わ きき に いん している |
shin seifu wa kiki ni in shiteiru |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
30 |
|
ve sportu |
v športe |
體育 |
tǐyů |
Sports |
Sports |
Esportes |
Deportes |
sportivo |
sports |
Sport |
Αθλητισμός |
Athlitismós |
في
الرياضة |
fi alriyada |
w sporcie |
ve sportu |
v športe |
u sportu |
sporte |
у
спорті |
u sporti |
в
спорте |
v sporte |
xīn
zhčngfǔ yǐjīng bāowéi wéijī |
Le nouveau
gouvernement est en crise |
スポーツで |
スポーツ で |
スポーツ で |
supōtsu de |
|
|
|
|
|
31 |
|
Sport |
športové |
在棒球 |
zŕi bŕngqiú |
in baseball |
au baseball |
no beisebol |
en beisbol |
nel baseball |
in baseball |
im Baseball |
στο
μπέιζμπολ |
sto béizmpol |
الرياضة |
alriyada |
Sports |
Sport |
športové |
sportski |
Sportas |
Спорт |
Sport |
спортивный |
sportivnyy |
zŕi tǐyů
fāngmiŕn |
dans le sport |
スポーツ |
スポーツ |
スポーツ |
supōtsu |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
32 |
|
v baseballu |
na baseball |
棒球 |
bŕngqiú |
baseball |
Baseball |
Basebol |
Beisbol |
baseball |
baseball |
Baseball |
Μπέιζμπολ |
Béizmpol |
في
لعبة
البيسبول |
fi luebat albayasbul |
w baseball |
v baseballu |
na baseball |
u bejzbol |
beisbolo žaidime |
в
бейсбол |
v beysbol |
в
бейсбол |
v beysbol |
tǐyů |
Sports |
野球で |
野球 で |
やきゅう で |
yakyū de |
|
|
|
|
|
33 |
|
Baseball |
baseball |
把球扔給擊球的人 |
bǎ qiú
rēng gěi jí qiú de rén |
to throw the ball to
the person who is batting |
lancer le ballon ŕ la
personne qui frappe |
jogar a bola para a
pessoa que está batendo |
lanzar la pelota a
la persona que está bateando |
lanciare la palla
alla persona che sta battendo |
qui est in pila
iactare batting |
den Ball zu der
Person zu werfen, die schlägt |
να
ρίξει την
μπάλα στο
άτομο που
χτυπά |
na ríxei tin bála
sto átomo pou chtypá |
البيسبول |
albaysbul |
Baseball |
Baseball |
baseball |
bejzbol |
Beisbolas |
Бейсбол |
Beysbol |
бейсбол |
beysbol |
zŕi bŕngqiú |
au baseball |
野球 |
野球 |
やきゅう |
yakyū |
|
|
|
|
|
34 |
|
hodit míč
osobě, která odpálí |
hodiť loptu
osobe, ktorá odpaľuje |
將(球)投給擊球員;投球,當投手 |
jiāng (qiú) tóu gěi jí qiú yuán;
tóuqiú, dāng tóushǒu |
To throw (a
ball) to a batter; |
Lancer (une
balle) ŕ un frappeur; |
Arremessar
(uma bola) para uma massa; |
Lanzar (una
pelota) a un bateador; |
Lanciare (una
palla) a una pastella; |
Et (pila) voto
batsman; ponentes, cum hydria, |
Einen Ball auf
einen Schlagmann werfen; |
Να
πετάξει (μπάλα)
σε ένα κτύπημα. |
Na petáxei (bála) se éna ktýpima. |
أن
ترمي الكرة
إلى الشخص
الذي يقوم
بالضرب |
'an tarmi alkurat
'iilaa alshakhs aldhy yaqum bialdarb |
rzucić
piłkę osobie odbijającej |
hodit míč
osobě, která odpálí |
hodiť loptu
osobe, ktorá odpaľuje |
baciti loptu osobi
koja se tuče |
mesti kamuolį
mušančiam žmogui |
кидати
м’яч людині,
яка ватує |
kydaty mʺyach
lyudyni, yaka vatuye |
бросить
мяч
человеку,
который
ватин |
brosit' myach
cheloveku, kotoryy vatin |
bŕngqiú |
Baseball |
打っている人にボールを投げる |
打っている 人 に ボール を 投げる |
うっている ひと に ボール お なげる |
utteiru hito ni bōru o nageru |
|
|
|
|
|
35 |
|
Házet
(míč) do těsta; |
Hádzať
(loptičku) do cesta. |
不吃 |
bů chī |
note at |
note ŕ |
note em |
nota en |
nota a |
nota apud |
beachten Sie bei |
σημειώστε
στο |
simeióste sto |
لرمي
(كرة) على
الخليط ؛ |
lrami (kr) ealaa alkhalit ; |
Rzucać
(piłkę) pałkarzowi; |
Házet
(míč) do těsta; |
Hádzať
(loptičku) do cesta. |
Bacati (lopta)
na tijesto; |
Mesti
(rutulį) į tešlą; |
Кинути
(кулю) у кляр; |
Kynuty (kulyu) u klyar; |
Бросить
(мяч) в жидкое
тесто; |
Brosit' (myach) v zhidkoye testo; |
bǎ qiú
rēng gěi jí qiú de rén |
lancer le ballon ŕ la
personne qui frappe |
打者に(ボール)を投げる; |
打者 に ( ボール ) を 投げる ; |
だしゃ に ( ボール ) お なげる ; |
dasha ni ( bōru ) o nageru ; |
|
|
|
|
|
36 |
|
poznámka na |
poznámka na |
扔 |
rēng |
throw |
jeter |
arremessar |
tirar |
buttare |
mittent |
werfen |
ρίξει |
ríxei |
ملاحظة
في |
mulahazat fi |
Uwaga na |
poznámka na |
poznámka na |
bilješka na |
pastaba |
примітка
на |
prymitka na |
обратите
внимание на |
obratite vnimaniye
na |
jiāng (qiú) tóu gěi jí qiú yuán;
tóuqiú, dāng tóushǒu |
Lancer (une
balle) ŕ un frappeur; |
に注意してください |
に 注意 してください |
に ちゅうい してください |
ni chūi shitekudasai |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
37 |
|
házet |
hodiť |
在板球或高爾夫比賽中的球 |
zŕi bǎn qiú huň
gāo'ěrfū bǐsŕi zhōng de qiú |
of the ball in the
games of cricket or golf |
du ballon dans les
jeux de cricket ou de golf |
da bola nos jogos de
críquete ou golfe |
de la pelota en los
juegos de cricket o golf |
della palla nei
giochi di cricket o golf |
pila ludos et in de,
aut pilae Caledonicae cricket |
des Balls in den
Spielen von Cricket oder Golf |
της
μπάλας στα
παιχνίδια του
κρίκετ ή του
γκολφ |
tis bálas sta
paichnídia tou kríket í tou nkolf |
رمي |
ramy |
rzucać |
házet |
hodiť |
bacati |
mesti |
кинути |
kynuty |
бросать |
brosat' |
bů chī |
note ŕ |
投げる |
投げる |
なげる |
nageru |
|
|
|
|
|
38 |
|
míče ve hrách
kriketu nebo golfu |
lopty v hrách
kriketu alebo golfu |
板球或高爾夫球) |
bǎn qiú huň gāo'ěrfū
qiú) |
Cricket or
golf) |
Cricket ou
golf) |
Críquete ou
golfe) |
Cricket o
golf) |
Cricket o
golf) |
Aut pilae
Caledonicae cricket) |
Cricket oder
Golf) |
Κρίκετ
ή γκολφ) |
Kríket í nkolf) |
الكرة
في العاب
الكريكيت او
الجولف |
alkurat fi 'aleabi
alkrikit 'aw aljulf |
piłki w grach w
krykieta lub golfa |
míče ve hrách
kriketu nebo golfu |
lopty v hrách
kriketu alebo golfu |
lopte u igrama
kriketa ili golfa |
kamuoliuko kriketo
ar golfo žaidimuose |
м'яча
в іграх в
крикет або
гольф |
m'yacha v ihrakh v
kryket abo holʹf |
мяча
в играх в
крикет или
гольф |
myacha v igrakh v
kriket ili gol'f |
rēng |
jeter |
クリケットやゴルフの試合でのボールの |
クリケット や ゴルフ の 試合 で の ボール の |
クリケット や ゴルフ の しあい で の ボール の |
kuriketto ya gorufu no shiai de no bōru no |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
39 |
|
Kriket nebo
golf) |
Kriket alebo
golf) |
在板球或高爾夫比賽中的球 |
zŕi bǎn qiú huň
gāo'ěrfū bǐsŕi zhōng de qiú |
Ball in a cricket or
golf game |
Balle dans un jeu de
cricket ou de golf |
Bola em um jogo de
críquete ou golfe |
Pelota en un juego
de cricket o golf |
Palla in un gioco di
cricket o golf |
Aut in pila pilae
Caledonicae ludus cricket |
Ball in einem
Cricket- oder Golfspiel |
Μπάλα
σε κρίκετ ή
παιχνίδι
γκολφ |
Bála se kríket í
paichnídi nkolf |
الكريكيت
أو الجولف) |
alkrikayt 'aw aljulf) |
Krykiet lub
golf) |
Kriket nebo
golf) |
Kriket alebo
golf) |
Kriket ili
golf) |
Kriketas ar
golfo) |
Крикет
або гольф) |
Kryket abo holʹf) |
Крикет
или гольф) |
Kriket ili gol'f) |
zŕi bǎn qiú huň
gāo'ěrfū bǐsŕi zhōng de qiú |
du ballon dans les
jeux de cricket ou de golf |
クリケットまたはゴルフ) |
クリケット または ゴルフ ) |
クリケット または ゴルフ ) |
kuriketto mataha gorufu ) |
|
|
|
|
|
40 |
|
Míč v kriketu
nebo golfové hře |
Lopta v krikete
alebo golfová hra |
擊倒地面使球擊中地面 |
jí dǎo děmiŕn
shǐ qiú jí zhňng děmiŕn |
to hit the ground;
to make the ball hit the ground |
toucher le sol; faire
toucher le ballon au sol |
bater no chăo; fazer
a bola bater no chăo |
golpear el suelo,
hacer que la pelota golpee el suelo |
colpire il terreno;
far colpire la palla al suolo |
est ad ledo terram,
ut pila ledo terram |
auf den Boden
schlagen, den Ball auf den Boden schlagen lassen |
να
χτυπήσει το
έδαφος · να
κάνει την
μπάλα να χτυπήσει
το έδαφος |
na chtypísei to
édafos : na kánei tin bála na chtypísei to édafos |
الكرة
في لعبة
الكريكيت أو
لعبة الجولف |
alkurat fi luebat
alkrikit 'aw luebat aljulf |
Piłka w grze w
krykieta lub golfa |
Míč v kriketu
nebo golfové hře |
Lopta v krikete
alebo golfová hra |
Lopta u igri za
kriket ili golf |
Kamuolys krikete ar
golfo žaidime |
М'яч
у грі в
крикет або
гольф |
M'yach u hri v
kryket abo holʹf |
Мяч
в крикет или
игра в гольф |
Myach v kriket ili
igra v gol'f |
bǎn qiú huň gāo'ěrfū
qiú) |
Cricket ou
golf) |
クリケットやゴルフの試合でのボール |
クリケット や ゴルフ の 試合 で の ボール |
クリケット や ゴルフ の しあい で の ボール |
kuriketto ya gorufu no shiai de no bōru |
|
|
|
|
|
41 |
|
udeřit do
země, aby míč udeřil do země |
zasiahnuť zem,
aby lopta zasiahla zem |
M地;(使球)定點落地 |
M de;(shǐ qiú) děngdiǎn luň dě |
M ground;
(make the ball) land |
M sol; (faire
la balle) atterrir |
M terra; (faça
a bola) terra |
M suelo;
(hacer la pelota) aterrizar |
M terra; (fai
la palla) atterra |
Ad M (pila)
desieris extendere terram |
M Boden; (mach
den Ball) landen |
M
έδαφος (κάντε
την μπάλα) γη |
M édafos (kánte tin bála) gi |
أن
تصطدم
بالأرض ؛ أن
تصطدم
بالكرة |
'an tastdim bial'ard
; 'an tastadim bialkura |
uderzyć w
ziemię, aby piłka uderzyła w ziemię |
udeřit do
země, aby míč udeřil do země |
zasiahnuť zem,
aby lopta zasiahla zem |
udariti o zemlju; |
pataikyti į
žemę; priversti kamuolį atsitrenkti į žemę |
вдарити
об землю;
зробити м'яч
ударом об
землю |
vdaryty ob zemlyu;
zrobyty m'yach udarom ob zemlyu |
ударить
по земле;
заставить
мяч
удариться о
землю |
udarit' po zemle;
zastavit' myach udarit'sya o zemlyu |
zŕi bǎn qiú huň
gāo'ěrfū bǐsŕi zhōng de qiú |
Balle dans un jeu de
cricket ou de golf |
地面を打つ;ボールを地面に打つ |
地面 を 打つ ; ボール を 地面 に 打つ |
じめん お うつ ; ボール お じめん に うつ |
jimen o utsu ; bōru o jimen ni utsu |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
42 |
|
M zemi; (aby
míč) přistát |
M zem; (urobí
loptu) pristane |
球短了一個碼 |
qiú duǎnle
yīgč mǎ |
the ball pitched a
yard short |
la balle a jeté un
mčtre court |
a bola arremessou um
metro a menos |
la pelota lanzó un
metro corto |
la palla lanciň un
metro corto |
brevis area pila
castra |
Der Ball warf einen
Meter zu kurz |
η
μπάλα έριξε
μια μικρή αυλή |
i bála érixe mia
mikrí avlí |
م
الأرض ؛ (جعل
الكرة) الأرض |
m al'ard ; (jeal alkurata) al'ard |
M uziemienie;
(uczyń piłkę) lądowaniem |
M zemi; (aby
míč) přistát |
M zem; (urobí
loptu) pristane |
M zemlja;
(napraviti loptu) zemlja |
M žemės;
(padaryk rutulį) žemė |
М
земля;
(зробити
кулю) земля |
M zemlya; (zrobyty kulyu) zemlya |
М
земля;
(сделать мяч)
земля |
M zemlya; (sdelat' myach) zemlya |
jí dǎo děmiŕn
shǐ qiú jí zhňng děmiŕn |
toucher le sol; faire
toucher le ballon au sol |
Mグラウンド;(ボールを作る)土地 |
M グラウンド ;( ボール を 作る ) 土地 |
m グラウンド ;( ボール お つくる ) とち |
M guraundo ;( bōru o tsukuru ) tochi |
|
|
|
|
|
43 |
|
míč postavil
yard krátký |
lopta stúpala na
dvor |
球差一碼落了地 |
qiú chŕ yī
mǎ luňle de |
The goal fell by a
yard |
Le but est tombé d'un
mčtre |
O objetivo caiu em
um quintal |
El gol cayó por una
yarda |
L'obiettivo č caduto
di un metro |
Paulino et aberratio
in terram sphaericam |
Das Ziel fiel um
einen Hof |
Ο
στόχος έπεσε
από μια αυλή |
O stóchos épese apó
mia avlí |
ضربت
الكرة ساحة
قصيرة |
duribat alkurat
sahatan qasiratan |
piłka
rzuciła się o jard |
míč postavil
yard krátký |
lopta stúpala na
dvor |
lopta je bacila u
dvorište kratko |
kamuolys rutuliojo
kiemą |
м'яч
розбив двір
короткий |
m'yach rozbyv dvir
korotkyy |
мяч
попал в ярд |
myach popal v yard |
M de;(shǐ qiú) děngdiǎn luň dě |
M sol; (faire
la balle) atterrir |
ボールはヤードヤードショートした |
ボール は ヤードヤードショート した |
ボール わ やあどやあどしょうと した |
bōru wa yādoyādoshōto shita |
|
|
|
|
|
44 |
|
Cíl padl do dvora |
Gól padol na dvor |
在高爾夫 |
zŕi
gāo'ěrfū |
in golf |
au golf |
no golfe |
en golf |
nel golf |
in golf |
im Golf |
στο
γκολφ |
sto nkolf |
سقط
الهدف من
ساحة |
saqat alhadaf min
saha |
Gol padł o jard |
Cíl padl do dvora |
Gól padol na dvor |
Cilj je pao po
dvorištu |
Tikslas nukrito po
kiemą |
Мета
впала
подвір’ям |
Meta vpala
podvirʺyam |
Цель
упала на ярд |
Tsel' upala na yard |
qiú duǎnle
yīgč mǎ |
la balle a jeté un
mčtre court |
ゴールは1ヤード下がった |
ゴール は 1 ヤード 下がった |
ゴール わ 1 ヤード さがった |
gōru wa 1 yādo sagatta |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
45 |
|
v golfu |
v golfe |
高爾夫球 |
gāo'ěrfū
qiú |
golf |
Balle de golf |
Bola de golfe |
Pelota de golf |
Pallina da golf |
Satis |
Golfball |
Γκολφ
μπάλα |
Nkolf bála |
في
لعبة الجولف |
fi luebat aljulf |
w golfa |
v golfu |
v golfe |
u golfu |
golfe |
в
гольф |
v holʹf |
в
гольфе |
v gol'fe |
qiú chŕ yī
mǎ luňle de |
Le but est tombé d'un
mčtre |
ゴルフで |
ゴルフ で |
ゴルフ で |
gorufu de |
|
|
|
|
|
46 |
|
Golfový míček |
Golfová
loptička |
以高曲線擊球 |
yǐ gāo
qūxiŕn jí qiú |
to hit the ball in a
high curve |
frapper la balle dans
une courbe haute |
bater a bola em uma
curva alta |
golpear la pelota en
una curva alta |
colpire la palla in
una curva alta |
ut ledo pila super
linea curva in excelsis |
den Ball in einer
hohen Kurve zu schlagen |
να
χτυπήσει την
μπάλα σε υψηλή
καμπύλη |
na chtypísei tin
bála se ypsilí kampýli |
كرة
الجولف |
kurat aljawlaf |
Piłka golfowa |
Golfový míček |
Golfová
loptička |
Lopta za golf |
Golfo kamuoliukas |
М'яч
для гольфу |
M'yach dlya
holʹfu |
Мяч
для гольфа |
Myach dlya gol'fa |
zŕi
gāo'ěrfū |
au golf |
ゴルフボール |
ゴルフ ボール |
ゴルフ ボール |
gorufu bōru |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
47 |
|
trefit míč do
vysoké křivky |
zasiahnuť loptu
vo vysokej krivke |
擊出夫曲線球。;擊高球 |
jī chū
fū qūxiŕn qiú.; Jī gāoqiú |
Hit the husband
curve ball; hit the high ball |
Frappez la balle
courbe du mari; frappez la balle haute |
Bata na bola curva
do marido; bata na bola alta |
Golpea la bola curva
del marido; golpea la bola alta |
Colpisci la palla
curva del marito; colpisci la palla alta |
Caesar curva pila
ledo Lost ;. |
Schlagen Sie den
Ehemann-Kurvenball, schlagen Sie den hohen Ball |
Χτυπήστε
την μπάλα
καμπύλης του
συζύγου ·
χτυπήστε την
υψηλή μπάλα |
Chtypíste tin bála
kampýlis tou syzýgou : chtypíste tin ypsilí bála |
لضرب
الكرة في
منحنى مرتفع |
lidarb alkurat fi
munhanaa murtafie |
uderzyć
piłkę na wysokiej krzywej |
trefit míč do
vysoké křivky |
zasiahnuť loptu
vo vysokej krivke |
pogoditi loptu u
visokoj krivini |
pataikyti
kamuolį į aukštą kreivę |
вдарити
м'яч у високу
криву |
vdaryty m'yach u
vysoku kryvu |
бить
по высокой
кривой |
bit' po vysokoy
krivoy |
gāo'ěrfū
qiú |
Balle de golf |
高カーブでボールを打つ |
高 カーブ で ボール を 打つ |
こう カーブ で ボール お うつ |
kō kābu de bōru o utsu |
|
|
|
|
|
48 |
|
Udeřte kouli do
křivky manžela; |
Zasiahla krivku
hráča, zasiahla vysokú loptu |
秋季 |
qiūjě |
fall |
tomber |
cair |
caer |
cadere |
cadunt |
fallen |
πτώση |
ptósi |
اضرب
زوج الكرة
المنحنى ؛
اضرب الكرة
العالية |
adrib zawj alkurat
almunhanaa ; adrib alkurat alealia |
Uderz
piłkę z krzywą męża; uderz wysoką
piłkę |
Udeřte kouli do
křivky manžela; |
Zasiahla krivku
hráča, zasiahla vysokú loptu |
Udarite suprugu u
krivulju, pogodite visoku loptu |
Paspauskite vyro
kreivą kamuolį, pataikykite į aukštą kamuolį |
Удар
чоловіка
кривою
кулею;
вдарив
високу кулю |
Udar cholovika
kryvoyu kuleyu; vdaryv vysoku kulyu |
Хит
мяч мужа
кривой,
ударил
высокий мяч |
Khit myach muzha
krivoy, udaril vysokiy myach |
yǐ gāo
qūxiŕn jí qiú |
frapper la balle dans
une courbe haute |
夫のカーブボールを打ち、ハイボールを打ちます |
夫 の カーブ ボール を 打ち 、 ハイボール を 打ちます |
おっと の カーブ ボール お うち 、 ハイボール お うちます |
otto no kābu bōru o uchi , haibōru o uchimasu |
|
|
|
|
|
49 |
|
poklesnout |
spadnúť |
倒卞 |
dŕo biŕn |
Down |
Vers le bas |
Para baixo |
Abajo |
Bian giů |
et Bian |
Runter |
Κάτω |
Káto |
تقع |
itaqae |
upaść |
poklesnout |
spadnúť |
pasti |
rudenį |
падіння |
padinnya |
падение |
padeniye |
jī chū
fū qūxiŕn qiú.; Jī gāoqiú |
Frappez la balle
courbe du mari; frappez la balle haute |
落ちる |
落ちる |
おちる |
ochiru |
|
|
|
|
|
50 |
|
Dolů |
Bian dole |
嚴重跌倒 |
yánzhňng diédǎo |
to fall heavily in a
particular direction |
tomber lourdement
dans une direction particuličre |
cair pesadamente em
uma direçăo específica |
caer fuertemente en
una dirección particular |
cadere pesantemente
in una direzione particolare |
aliqua parte
graviter cadere |
schwer in eine
bestimmte Richtung fallen |
να
πέσει βαριά σε
μια
συγκεκριμένη
κατεύθυνση |
na pései variá se
mia synkekriméni katéfthynsi |
للأسفل |
lil'asful |
W dół |
Dolů |
Bian dole |
bian dolje |
Žemyn |
Вниз |
Vnyz |
Бянь
вниз |
Byan' vniz |
qiūjě |
tomber |
ダウン |
ダウン |
ダウン |
daun |
|
|
|
|
|
51 |
|
těžce klesat
určitým směrem |
ťažko
padať v určitom smere |
重跌;踉蹌倒下 |
zhňng diē;
liŕngqiŕng dŕo xiŕ |
Slump |
Affaissement |
Slump |
Depresión |
Caduto; sfalsati giů |
Volvi, et venerunt
duae et tres |
Einbruch |
Πτώση |
Ptósi |
أن
تسقط بقوة في
اتجاه معين |
'an tasqut biquat fi
aitijah maein |
mocno
spaść w określonym kierunku |
těžce klesat
určitým směrem |
ťažko
padať v určitom smere |
da padne jako u
određenom smjeru |
smarkiai kristi tam
tikra kryptimi |
сильно
впасти в
певному
напрямку |
sylʹno vpasty v
pevnomu napryamku |
тяжело
падать в
определенном
направлении |
tyazhelo padat' v
opredelennom napravlenii |
dŕo biŕn |
Vers le bas |
特定の方向に大きく落ちる |
特定 の 方向 に 大きく 落ちる |
とくてい の ほうこう に おうきく おちる |
tokutei no hōkō ni ōkiku ochiru |
|
|
|
|
|
52 |
|
Propadnout |
Spadol; striedavo
dole |
娘 |
niáng |
mother |
La mčre |
Măe |
Madre |
donna |
mulierem |
Mutter |
Μητέρα |
Mitéra |
الركود |
alrakud |
Załamanie |
Propadnout |
Spadol; striedavo
dole |
Kotrlja;
raspoređen prema dolje |
Sumažėjimas |
Слип |
Slyp |
Упали,
пошатываясь
вниз |
Upali, poshatyvayas'
vniz |
yánzhňng diédǎo |
tomber lourdement
dans une direction particuličre |
スランプ |
スランプ |
スランプ |
suranpu |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
53 |
|
Matka |
žena |
哭了一聲,她向前進 |
kūle yī
shēng, tā xiŕng qiánjěn |
With a cry she
pitched forward |
Avec un cri, elle se
pencha en avant |
Com um grito ela se
lançou para frente |
Con un grito ella se
lanzó hacia adelante |
Con un grido si fece
avanti |
Cum enim ipsa castra
clamorem deinceps |
Mit einem Schrei
warf sie sich vor |
Με
μια κραυγή
έσκυψε προς τα
εμπρός |
Me mia kravgí
éskypse pros ta emprós |
الأم |
al'umu |
Matka |
Matka |
žena |
žena |
Motina |
Мати |
Maty |
женщина |
zhenshchina |
zhňng diē;
liŕngqiŕng dŕo xiŕ |
Affaissement |
お母さん |
お母さん |
おかあさん |
okāsan |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
54 |
|
S pláčem
vyklonila vpřed |
S výkrikom
vykĺzla vpred |
她大叫一聲向前跌蚨倒了 |
tā dŕ jiŕo
yī shēng xiŕng qián diē fú dŕole |
She yelled and fell
forward |
Elle a crié et est
tombée en avant |
Ela gritou e caiu
para a frente |
Ella gritó y cayó
hacia adelante |
Lei urlň e cadde in
avanti |
Et cecidi ante
clamantes in beetle |
Sie schrie und fiel
nach vorne |
Φώναξε
και έπεσε
μπροστά |
Fónaxe kai épese
brostá |
مع
صرخة نزلت
إلى الأمام |
mae sarkhat nazalat
'iilaa al'amam |
Z okrzykiem
rzuciła się do przodu |
S pláčem
vyklonila vpřed |
S výkrikom
vykĺzla vpred |
Uz krik je krenula
prema naprijed |
Šauksmu ji
žengė į priekį |
З
криком вона
накинулася
вперед |
Z krykom vona
nakynulasya vpered |
С
криком она
бросилась
вперед |
S krikom ona
brosilas' vpered |
niáng |
La mčre |
彼女は叫び声を上げて |
彼女 は 叫び声 を 上げて |
かのじょ わ さけびごえ お あげて |
kanojo wa sakebigoe o agete |
|
|
|
|
|
55 |
|
Křičela a
upadla |
Kričala a padla
vpred |
哭了一聲,她向前進 |
kūle yī
shēng, tā xiŕng qiánjěn |
Crying, she moved
forward |
Pleure, elle avance |
Chorando, ela
avançou |
Llorando, ella
avanzó |
Piangendo, avanzň |
Clama in
fortitudine, et deinceps |
Weinen ging sie
weiter |
Κλαίγοντας,
προχώρησε
προς τα εμπρός |
Klaígontas,
prochórise pros ta emprós |
صرخت
وسقطت إلى
الأمام |
sarikhat wasaqatat
'iilaa al'amam |
Wrzasnęła
i upadła do przodu |
Křičela a
upadla |
Kričala a padla
vpred |
Viknula je i pala
naprijed |
Ji sušuko ir krito
į priekį |
Вона
закричала і
впала
вперед |
Vona zakrychala i
vpala vpered |
Она
закричала и
упала
вперед |
Ona zakrichala i
upala vpered |
kūle yī
shēng, tā xiŕng qiánjěn |
Avec un cri, elle se
pencha en avant |
彼女は叫んで前に倒れた |
彼女 は 叫んで 前 に 倒れた |
かのじょ わ さけんで まえ に たおれた |
kanojo wa sakende mae ni taoreta |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
56 |
|
Plačící se
posunula kupředu |
Plakala a pohla sa
dopredu |
船舶/飛機 |
chuánbó/fēijī |
of ship / aircraft |
de navire / aéronef |
de navio / aeronave |
de barco / aeronave |
di nave / aereo |
de nave / elit |
von Schiff /
Flugzeug |
πλοίου
/ αεροσκάφους |
ploíou / aeroskáfous |
تبكي
، انتقلت إلى
الأمام |
tubakiy , aintaqalat
'iilaa al'amam |
Płacząc
ruszyła naprzód |
Plačící se
posunula kupředu |
Plakala a pohla sa
dopredu |
Plačući
krenula je naprijed |
Verkdama ji
pajudėjo į priekį |
Заплакавши,
вона рушила
вперед |
Zaplakavshy, vona
rushyla vpered |
Плача,
она
двинулась
вперед |
Placha, ona
dvinulas' vpered |
tā dŕ jiŕo
yī shēng xiŕng qián diē fú dŕole |
Elle a crié et est
tombée en avant |
泣いて、彼女は前進した |
泣いて 、 彼女 は 前進 した |
ないて 、 かのじょ わ ぜんしん した |
naite , kanojo wa zenshin shita |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
57 |
|
lodi / letadla |
lode / lietadla |
船;飛機 |
chuán;
fēijī |
Ship |
Navire |
Navio |
Barco |
Nave; aereo |
Navis, elit |
Schiff |
Πλοίο |
Ploío |
السفينة
/ الطائرة |
alsafinat /
alttayira |
statku / samolotu |
lodi / letadla |
lode / lietadla |
broda / zrakoplova |
laivo / orlaivio |
судна
/ літального
апарату |
sudna /
litalʹnoho aparatu |
корабля
/ самолета |
korablya / samoleta |
kūle yī
shēng, tā xiŕng qiánjěn |
Pleure, elle avance |
船/航空機の |
船 / 航空機 の |
ふね / こうくうき の |
fune / kōkūki no |
|
|
|
|
|
58 |
|
Loď |
Loď, lietadlo |
在水上或空中上下移動 |
zŕi shuǐshŕng
huň kōngzhōng shŕngxiŕ yídňng |
to move up and down
on the water or in the air |
monter et descendre
sur l'eau ou dans l'air |
subir e descer na
água ou no ar |
moverse hacia arriba
y hacia abajo en el agua o en el aire |
per muoversi su e
giů sull'acqua o nell'aria |
moveatur deorsum in
aqua vel aere |
sich auf dem Wasser
oder in der Luft auf und ab bewegen |
να
κινείται πάνω
και κάτω στο
νερό ή στον
αέρα |
na kineítai páno kai
káto sto neró í ston aéra |
السفينة |
alsafina |
Statek |
Loď |
Loď, lietadlo |
Brod; zrakoplova |
Laivas |
Корабель |
Korabelʹ |
Корабль,
самолет |
Korabl', samolet |
chuánbó/fēijī |
de navire / aéronef |
船 |
船 |
ふね |
fune |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
59 |
|
pohybovat se nahoru
nebo dolů po vodě nebo ve vzduchu |
pohybovať sa
hore alebo dole po vode alebo vo vzduchu |
顛簸;上下飄蕩 |
diānbǒ;
shŕngxiŕ piāodŕng |
Bumps; |
Bosses; |
Solavancos; |
Golpes; |
Accidentata;
galleggiare su e giů |
Asperis float atque |
Unebenheiten; |
Ανωμαλίες. |
Anomalíes. |
للتحرك
صعودا
وهبوطا على
الماء أو في
الهواء |
liltaharuk
saeudanaan wahubutaan ealaa alma' 'aw fi alhawa' |
poruszać
się w górę iw dół po wodzie lub w powietrzu |
pohybovat se nahoru
nebo dolů po vodě nebo ve vzduchu |
pohybovať sa
hore alebo dole po vode alebo vo vzduchu |
kretati se gore ili
dolje po vodi ili u zraku |
judėti aukštyn
ir žemyn ant vandens ar ore |
рухатися
вгору і вниз
по воді або в
повітрі |
rukhatysya vhoru i
vnyz po vodi abo v povitri |
двигаться
вверх и вниз
по воде или
по воздуху |
dvigat'sya vverkh i
vniz po vode ili po vozdukhu |
chuán;
fēijī |
Navire |
水上または空中で上下に移動する |
水上 または 空中 で 上下 に 移動 する |
すいじょう または くうちゅう で じょうげ に いどう する |
suijō mataha kūchū de jōge ni idō suru |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
60 |
|
Nárazy; |
Hrboľatý,
plávať hore a dolu |
大海洶湧澎and,船整夜顛簸翻滾 |
dŕhǎi
xiōngyǒng péng and, chuán zhěng yč diānbǒ
fāngǔn |
the sea was rough
and the ship pitched and rolled all night |
la mer était agitée
et le navire tangua et roula toute la nuit |
o mar estava agitado
e o navio tombou e rolou a noite toda |
el mar estaba
agitado y el barco se sacudió y rodó toda la noche |
il mare era agitato
e la nave si inclinň e rotolň tutta la notte |
poterant aspero mari
et navis nocte tentoria amovit |
Das Meer war rau und
das Schiff rollte und rollte die ganze Nacht |
η
θάλασσα ήταν
τραχιά και το
πλοίο έσκυψε
και έλαμψε όλη
τη νύχτα |
i thálassa ítan
trachiá kai to ploío éskypse kai élampse óli ti nýchta |
المطبات
؛ |
almatabbat ; |
Guzki; |
Nárazy; |
Hrboľatý,
plávať hore a dolu |
Neravan, plutaju
prema gore i dolje |
Iškilimai; |
Шишки; |
Shyshky; |
Неровный,
всплывают
вверх и вниз |
Nerovnyy, vsplyvayut
vverkh i vniz |
zŕi shuǐshŕng
huň kōngzhōng shŕngxiŕ yídňng |
monter et descendre
sur l'eau ou dans l'air |
バンプ; |
バンプ ; |
バンプ ; |
banpu ; |
|
|
|
|
|
61 |
|
moře bylo drsné
a loď se klouzala a valila se celou noc |
more bolo drsné a
loď stúpala celú noc |
大海波濤洶湧,船整夜顛簸晃曳曳 |
dŕhǎi
bōtāoxiōngyǒng, chuán zhěng yč diānbǒ
huǎng yč yč |
The sea was rough
and the ship swayed all night |
La mer était agitée
et le navire a oscillé toute la nuit |
O mar estava agitado
e o navio balançava a noite toda |
El mar estaba
agitado y el barco se balanceó toda la noche. |
Il mare era agitato
e la nave ondeggiň tutta la notte |
Maria aspera nocte
vento navis asperis |
Das Meer war rau und
das Schiff schwankte die ganze Nacht |
Η
θάλασσα ήταν
τραχιά και το
πλοίο
ταλαντεύεται
όλη τη νύχτα |
I thálassa ítan
trachiá kai to ploío talantévetai óli ti nýchta |
كان
البحر
قاسياً
ونزلت
السفينة
ودحرجتها طوال
الليل |
kan albahr qasyaan
wanazalat alsafinat wadahrijatuha tawal allayl |
morze było
wzburzone, a statek rozbił się i potoczył całą noc |
moře bylo drsné
a loď se klouzala a valila se celou noc |
more bolo drsné a
loď stúpala celú noc |
more je bilo hrapavo
i brod se cijelu noć bacio i kotrljao |
jūra buvo
šiurkšti, o laivas visą naktį riedėjo ir riedėjo |
море
було
бурхливе, а
корабель
розкинувся і
котився всю
ніч |
more bulo burkhlyve,
a korabelʹ rozkynuvsya i kotyvsya vsyu nich |
море
было бурным,
и корабль
разбился и
катился всю
ночь |
more bylo burnym, i
korabl' razbilsya i katilsya vsyu noch' |
diānbǒ;
shŕngxiŕ piāodŕng |
Bosses; |
海は荒れ、船は一晩中揺れ、転がりました |
海 は 荒れ 、 船 は 一 晩 中 揺れ 、 転がりました |
うみ わ あれ 、 ふね わ いち ばん ちゅう ゆれ 、 ころがりました |
umi wa are , fune wa ichi ban chū yure , korogarimashita |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
62 |
|
Moře bylo drsné
a loď se celou noc kymácela |
More bolo drsné a
loď sa kývla celú noc |
漚 |
ōu |
steep |
mousser |
espuma |
espuma |
schiuma |
attrahunt spumam
suam |
schäumen |
αφρός |
afrós |
كان
البحر
قاسياً
وتمايلت
السفينة
طوال الليل |
kan albahr qasyaan
watamayalat alsafinat tawal allayl |
Morze było
wzburzone i statek kołysał się przez całą noc |
Moře bylo drsné
a loď se celou noc kymácela |
More bolo drsné a
loď sa kývla celú noc |
More je bilo grubo i
brod se njihao cijelu noć |
Jūra buvo
šiurkšti, o laivas visą naktį riedėjo |
Море
було
бурхливим, і
корабель
гойдався всю
ніч |
More bulo
burkhlyvym, i korabelʹ hoydavsya vsyu nich |
Море
было бурным,
и корабль
качался всю
ночь |
More bylo burnym, i
korabl' kachalsya vsyu noch' |
dŕhǎi
xiōngyǒng péng and, chuán zhěng yč diānbǒ
fāngǔn |
la mer était agitée
et le navire tangua et roula toute la nuit |
海は荒れ、船は一晩中揺れた |
海 は 荒れ 、 船 は 一 晩 中 揺れた |
うみ わ あれ 、 ふね わ いち ばん ちゅう ゆれた |
umi wa are , fune wa ichi ban chū yureta |
|
|
|
|
|
63 |
|
pěna |
pena |
洶湧 |
xiōngyǒng |
tumultuous |
Féroce |
Feroz |
Feroz |
tumultuosa |
cum tumultu |
Heftig |
Άγρια |
Ágria |
زبد |
zabad |
piana |
pěna |
pena |
pjeniti se |
puta |
пінний
продукт |
pinnyy produkt |
пенный
продукт |
pennyy produkt |
dŕhǎi
bōtāoxiōngyǒng, chuán zhěng yč diānbǒ
huǎng yč yč |
La mer était agitée
et le navire a oscillé toute la nuit |
泡 |
泡 |
あわ |
awa |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
64 |
|
Divoký |
búrlivý |
設定水平 |
shčděng
shuǐpíng |
set level |
définir le niveau |
definir nível |
establecer nivel |
livello impostato |
set campester |
Level einstellen |
ρυθμίστε
το επίπεδο |
rythmíste to epípedo |
شرسة |
sharisa |
Ostra |
Divoký |
búrlivý |
buran |
Nuožmi |
Жорстокі |
Zhorstoki |
буйный |
buynyy |
ōu |
mousser |
激しい |
激しい |
はげしい |
hageshī |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
65 |
|
nastavit úroveň |
nastaviť
úroveň |
萣標準 |
děng
biāozhǔn |
萣 Standard |
萣 Standard |
萣 Padrăo |
萣 Estándar |
萣 Standard |
vexillum 萣 |
萣 Standard |
萣
Τυπικό |
děng Typikó |
تعيين
المستوى |
taeyin almustawaa |
ustawić poziom |
nastavit úroveň |
nastaviť
úroveň |
postavljena razina |
nustatytas lygis |
встановити
рівень |
vstanovyty
rivenʹ |
установить
уровень |
ustanovit' uroven' |
xiōngyǒng |
Féroce |
レベルを設定する |
レベル を 設定 する |
レベル お せってい する |
reberu o settei suru |
|
|
|
|
|
66 |
|
~ Sth (at sth) pro
nastavení sth na konkrétní úrovni |
~ Sth (sth) pre
nastavenie sth na konkrétnej úrovni |
〜sth(at
sth)將sth設置為特定級別 |
〜sth(at sth)
jiāng sth shčzhě wči tčděng jíbié |
~ Sth (at sth) to
set sth at a particular level |
~ Sth (at sth) pour
définir sth ŕ un niveau particulier |
~ Sth (em sth) para
definir sth em um nível específico |
~ Sth (en algo) para
establecer algo en un nivel particular |
~ Sth (ath) per
impostare sth a un livello particolare |
* Ynskt mál (Ynskt
mál: a) ad Ynskt mál set in certo gradu |
~ Sth (bei etw), um
etw auf ein bestimmtes Niveau zu setzen |
~ Sth (σε
sth) για να
ρυθμίσετε το sth
σε ένα
συγκεκριμένο
επίπεδο |
~ Sth (se sth) gia
na rythmísete to sth se éna synkekriméno epípedo |
~ Sth
(في sth) لضبط sth على
مستوى معين |
~ Sth (fy sth)
lidabt sth ealaa mustawaa maein |
~ Sth (w sth), aby
ustawić sth na określonym poziomie |
~ Sth (at sth) pro
nastavení sth na konkrétní úrovni |
~ Sth (sth) pre
nastavenie sth na konkrétnej úrovni |
~ Sth (na sth)
postaviti sth na određenu razinu |
~ Sth (at sth), kad
nustatytumėte sth tam tikru lygiu |
~ Sth (at sth)
встановлювати
sth на певному
рівні |
~ Sth (at sth)
vstanovlyuvaty sth na pevnomu rivni |
~ Sth (at sth),
чтобы
установить sth
на
определенном
уровне |
~ Sth (at sth),
chtoby ustanovit' sth na opredelennom urovne |
děng
biāozhǔn |
萣 Standard |
〜sth(at
sth)sthを特定のレベルに設定する |
〜 sth ( at sth ) sth を 特定 の レベル に 設定 する |
〜 sth ( あt sth ) sth お とくてい の レベル に せっていする |
〜 sth ( at sth ) sth o tokutei no reberu ni settei suru |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
67 |
|
OK, ne |
OK označiť
nie |
確定標無 |
qučděng biāo wú |
OK mark no |
OK marque non |
OK marca năo |
OK marca no |
OK contrassegno n |
Determinare est non
vexillum |
OK Mark Nr |
ΟΚ
σημάδι αριθ |
OK simádi arith |
موافق
لا |
muafiq la |
OK znak nr |
OK, ne |
OK označiť
nie |
OK oznaka br |
Gerai pažymėti
ne |
ОК
позначка ні |
OK poznachka ni |
ОК
отметка нет |
OK otmetka net |
〜sth(at sth)
jiāng sth shčzhě wči tčděng jíbié |
~ Sth (at sth) pour
définir sth ŕ un niveau particulier |
OKマークなし |
OK マーク なし |
おk マーク なし |
OK māku nashi |
|
|
|
|
|
68 |
|
Jejich ceny jsou
příliš vysoké |
Ich ceny sú príliš
vysoké |
他們把價格定得太高了 |
tāmen bǎ
jiŕgé děng dé tŕi gāole |
They have pitched
their prices too high |
Ils ont lancé leurs
prix trop haut |
Eles lançaram seus
preços muito altos |
Han lanzado sus
precios demasiado altos |
Hanno lanciato i
loro prezzi troppo alti |
Pretia posita sunt
nimis |
Sie haben ihre
Preise zu hoch angesetzt |
Έχουν
ψηλά τις τιμές
τους |
Échoun psilá tis
timés tous |
لقد
رفعوا
أسعارهم
مرتفعة
للغاية |
laqad rafaeuu
'asearahum murtafieatan lilghaya |
Zbyt wysoko
podnieśli ceny |
Jejich ceny jsou
příliš vysoké |
Ich ceny sú príliš
vysoké |
Njihove su cijene
previsoke |
Jie pasirinko per
aukštą kainą |
Вони
зробили
свої ціни
занадто
високими |
Vony zrobyly svoyi
tsiny zanadto vysokymy |
Они
поставили
свои цены
слишком
высоко |
Oni postavili svoi
tseny slishkom vysoko |
qučděng biāo wú |
OK marque non |
彼らは価格を高く売り過ぎた |
彼ら は 価格 を 高く 売り過ぎた |
かれら わ かかく お たかく うりすぎた |
karera wa kakaku o takaku urisugita |
|
|
|
|
|
69 |
|
Jejich cena cesia je
nastavena příliš vysoko |
Ich cena cézia je
nastavená príliš vysoko |
他們銫價格定得太高了 |
tāmen sč jiŕgé
děng dé tŕi gāole |
Their cesium price
is set too high |
Leur prix du césium
est trop élevé |
O preço do césio
está muito alto |
Su precio de cesio
es demasiado alto. |
Il loro prezzo del
cesio č troppo alto |
Qui vicus positus
pretium caesium |
Ihr Cäsiumpreis ist
zu hoch eingestellt |
Η
τιμή του
καισίου είναι
πολύ υψηλή |
I timí tou kaisíou
eínai polý ypsilí |
يتم
تعيين سعر
السيزيوم
مرتفع
للغاية |
ytm taeyin sier
alsiyzywm murtafie lilghaya |
Ich cena cezu jest
zbyt wysoka |
Jejich cena cesia je
nastavena příliš vysoko |
Ich cena cézia je
nastavená príliš vysoko |
Cijena njihovog
cezija postavljena je previsoko |
Jų cezio kaina
nustatyta per aukštai |
Ціна
їх цезію
встановлена
занадто
високою |
Tsina yikh tseziyu
vstanovlena zanadto vysokoyu |
Их
цена на
цезий
установлена
слишком
высоко |
Ikh tsena na tseziy
ustanovlena slishkom vysoko |
tāmen bǎ
jiŕgé děng dé tŕi gāole |
Ils ont lancé leurs
prix trop haut |
セシウムの価格が高すぎる |
セシウム の 価格 が 高すぎる |
セシウム の かかく が たかすぎる |
seshiumu no kakaku ga takasugiru |
|
|
|
|
|
70 |
|
Nastavili
příliš vysokou cenu |
Nastavili príliš
vysokú cenu |
他們把價格定得太高了 |
tāmen bǎ
jiŕgé děng dé tŕi gāole |
They set the price
too high |
Ils ont fixé un prix
trop élevé |
Eles definem o preço
muito alto |
Fijaron el precio
demasiado alto |
Hanno fissato il
prezzo troppo alto |
Celsior pretium
statuerunt |
Sie setzen den Preis
zu hoch |
Καθορίζουν
την τιμή πολύ
υψηλή |
Kathorízoun tin timí
polý ypsilí |
لقد
حددوا السعر
مرتفعًا
جدًا |
laqad hadaduu alsier
mrtfeana jdana |
Ustawili zbyt
wysoką cenę |
Nastavili
příliš vysokou cenu |
Nastavili príliš
vysokú cenu |
Cijenu su postavili
previsokom |
Jie nustatė per
didelę kainą |
Вони
встановили
ціну
занадто
високою |
Vony vstanovyly
tsinu zanadto vysokoyu |
Они
устанавливают
цену
слишком
высоко |
Oni ustanavlivayut
tsenu slishkom vysoko |
tāmen sč jiŕgé
děng dé tŕi gāole |
Leur prix du césium
est trop élevé |
彼らは価格を高く設定しすぎた |
彼ら は 価格 を 高く 設定 しすぎた |
かれら わ かかく お たかく せってい しすぎた |
karera wa kakaku o takaku settei shisugita |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
71 |
|
Test byl posazen na
příliš nízkou úroveň pro studenty |
Test bol postavený
na príliš nízkej úrovni pre študentov |
測試對學生的水平設置過低 |
cčshě duě
xuéshēng de shuǐpíng shčzhěguň dī |
The test was pitched
at too low a level for the students |
Le test a été
présenté ŕ un niveau trop bas pour les étudiants |
O teste foi lançado
em um nível muito baixo para os alunos |
La prueba fue
lanzada a un nivel demasiado bajo para los estudiantes. |
Il test č stato
lanciato a un livello troppo basso per gli studenti |
Posita in plano
inferius test studentibus |
Der Test war für die
Schüler zu niedrig |
Η
δοκιμασία
τοποθετήθηκε
σε πολύ χαμηλό
επίπεδο για
τους μαθητές |
I dokimasía
topothetíthike se polý chamiló epípedo gia tous mathités |
تم
عرض
الاختبار
على مستوى
منخفض جدًا
بالنسبة
للطلاب |
tama eard
alaikhtibar ealaa mustawaa munkhafid jdana balnsbt liltallab |
Test został
ustawiony na zbyt niskim poziomie dla uczniów |
Test byl posazen na
příliš nízkou úroveň pro studenty |
Test bol postavený
na príliš nízkej úrovni pre študentov |
Test je bio
postavljen na preniskoj razini za učenike |
Testas buvo
išdėstytas per žemu lygiu studentams |
Тест
був
виставлений
на занадто
низькому рівні
для
студентів |
Test buv vystavlenyy
na zanadto nyzʹkomu rivni dlya studentiv |
Тест
был
поставлен
на слишком
низком уровне
для
студентов |
Test byl postavlen
na slishkom nizkom urovne dlya studentov |
tāmen bǎ
jiŕgé děng dé tŕi gāole |
Ils ont fixé un prix
trop élevé |
テストは生徒にとって低すぎるレベルで行われました |
テスト は 生徒 にとって 低すぎる レベル で行われました |
テスト わ せいと にとって ひくすぎる レベル で おこなわれました |
tesuto wa seito nitotte hikusugiru reberu deokonawaremashita |
|
|
|
|
|
72 |
|
Tato zkouška je
příliš podceňována |
Táto skúška je
príliš podcenená |
這次考試太低估計學生的程度了 |
zhčcě kǎoshě
tŕi dī gūjě xuéshēng de chéngdůle |
This exam is too
underestimated |
Cet examen est trop
sous-estimé |
Este exame está
subestimado demais |
Este examen está
demasiado subestimado |
Questo esame č
troppo sottovalutato |
Exem alumni quatenus
MINORIS |
Diese Prüfung wird
zu unterschätzt |
Αυτή
η εξέταση
είναι πολύ
υποτιμημένη |
Aftí i exétasi eínai
polý ypotimiméni |
هذا
الاختبار
أقل من
اللازم |
hadha alaikhtibar
'aqala min alllazim |
Ten egzamin jest
zbyt niedoceniany |
Tato zkouška je
příliš podceňována |
Táto skúška je
príliš podcenená |
Ovaj je ispit
precijenjen |
Šis egzaminas per
mažai įvertintas |
Цей
іспит
занадто
занижений |
Tsey ispyt zanadto
zanyzhenyy |
Этот
экзамен
слишком
недооценен |
Etot ekzamen
slishkom nedootsenen |
cčshě duě
xuéshēng de shuǐpíng shčzhěguň dī |
Le test a été
présenté ŕ un niveau trop bas pour les étudiants |
この試験は過小評価されています |
この 試験 は 過小 評価 されています |
この しけん わ かしょう ひょうか されています |
kono shiken wa kashō hyōka sareteimasu |
|
|
|
|
|
73 |
|
zkuste prodat |
pokúsiť sa
predať |
嘗試出售 |
chángshě
chūshňu |
try to sell |
essayer de vendre |
tente vender |
intenta vender |
prova a vendere |
tendo venderent |
versuche zu
verkaufen |
προσπαθήστε
να πουλήσετε |
prospathíste na
poulísete |
محاولة
البيع |
muhawalat albaye |
spróbuj
sprzedać |
zkuste prodat |
pokúsiť sa
predať |
pokušati prodati |
pabandyk parduoti |
спробуйте
продати |
sprobuyte prodaty |
попытаться
продать |
popytat'sya prodat' |
zhčcě kǎoshě
tŕi dī gūjě xuéshēng de chéngdůle |
Cet examen est trop
sous-estimé |
販売しよう |
販売 しよう |
はんばい しよう |
hanbai shiyō |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
74 |
|
Prodat |
navrhujeme |
推銷 |
tuīxiāo |
sell |
Vendre |
Vender |
Vender |
sell |
Sell |
Verkaufen |
Πώληση |
Pólisi |
بيع |
baye |
Sprzedaj |
Prodat |
navrhujeme |
Prodaja |
Parduok |
Продам |
Prodam |
Продам |
Prodam |
chángshě
chūshňu |
essayer de vendre |
売る |
売る |
うる |
uru |
|
|
|
|
|
75 |
|
~ Sth (at sb) |
~ Sth (at sb) |
〜sth(at
sb) |
〜sth(at sb) |
~ Sth (at sb) |
~ Sth (ŕ sb) |
~ Sth (em sb) |
~ Sth (en sb) |
~ Sth (at sb) |
* Ynskt mál (si a) |
~ Sth (bei jdn) |
~ Sth (σε
sb) |
~ Sth (se sb) |
~ Sth
(عند sb) |
~ Sth (enad sb) |
~ Sth (at sb) |
~ Sth (at sb) |
~ Sth (at sb) |
~ Sth (at sb) |
~ Sth (at sb) |
~ Sth (в sb) |
~ Sth (v sb) |
~ Sth (в
сб) |
~ Sth (v sb) |
tuīxiāo |
Vendre |
〜Sth(at
sb) |
〜 Sth ( at sb ) |
〜 sth ( あt sb ) |
〜 Sth ( at sb ) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
76 |
|
~ sth (as sth)
zaměřit nebo nasměrovat produkt nebo službu na konkrétní
skupinu lidí |
~ sth (as sth)
zamerať alebo nasmerovať produkt alebo službu na konkrétnu skupinu
ľudí |
某某人將某項產品或服務瞄准或引導某人 |
mǒu mǒu
rén jiāng mǒu xiŕng chǎnpǐn huň fúwů miáozhǔn huň
yǐndǎo mǒu rén |
~ sth (as sth) to
aim or direct a product or service at a particular group of people |
~ qc (comme qc) pour
viser ou diriger un produit ou un service vers un groupe particulier de
personnes |
~ sth (como sth)
para direcionar ou direcionar um produto ou serviço a um grupo específico de
pessoas |
~ sth (como sth)
para apuntar o dirigir un producto o servicio a un grupo particular de
personas |
~ sth (as sth) per
mirare o dirigere un prodotto o servizio a un particolare gruppo di persone |
~ GN (ut Ynskt mál)
vel dirigat in aim uber vel servitium ad a coetu hominum |
~ etw (als etw), um
ein Produkt oder eine Dienstleistung auf eine bestimmte Personengruppe
auszurichten oder zu lenken |
~ sth (ως
sth) να στοχεύσει
ή να
κατευθύνει
ένα προϊόν ή μια
υπηρεσία σε
μια
συγκεκριμένη
ομάδα
ανθρώπων |
~ sth (os sth) na
stochéfsei í na katefthýnei éna proďón í mia ypiresía se mia synkekriméni
omáda anthrópon |
~ sth
(مثل sth) لتوجيه
أو توجيه
منتج أو خدمة
إلى مجموعة
معينة من
الأشخاص |
~ sth (mthl sth)
litawjih 'aw tawjih muntij 'aw khidmat 'iilaa majmueat mueayanat min
al'ashkhas |
~ coś (jak
coś), aby celować lub kierować produkt lub usługę do
określonej grupy osób |
~ sth (as sth)
zaměřit nebo nasměrovat produkt nebo službu na konkrétní
skupinu lidí |
~ sth (as sth)
zamerať alebo nasmerovať produkt alebo službu na konkrétnu skupinu
ľudí |
~ sth (kao što je
sth) usmjeravanje proizvoda ili usluge na određenu skupinu ljudi |
~ sth (kaip sth)
skirti ar nukreipti produktą ar paslaugą į tam tikrą
žmonių grupę |
~ sth
(як sth) для
націлювання
або
спрямування
товару чи
послуги на
певну групу
людей |
~ sth (yak sth) dlya
natsilyuvannya abo spryamuvannya tovaru chy posluhy na pevnu hrupu lyudey |
Что-то
(как), чтобы
нацелить
или
направить продукт
или услугу
на
определенную
группу людей |
Chto-to (kak),
chtoby natselit' ili napravit' produkt ili uslugu na opredelennuyu gruppu
lyudey |
〜sth(at sb) |
~ Sth (ŕ sb) |
〜sth(as
sth)は、特定の人々のグループで製品またはサービスを目指したり、指示したりします。 |
〜 sth ( as sth ) は 、 特定 の 人々 の グループ で製品 または サービス を 目指し たり 、 指示 し たりします 。 |
〜 sth ( あs sth ) わ 、 とくてい の ひとびと の グループ で せいひん または サービス お めざし たり 、 しじ したり します 。 |
〜 sth ( as sth ) wa , tokutei no hitobito no gurūpu deseihin mataha sābisu o mezashi tari , shiji shi tari shimasu . |
|
|
|
|
|
77 |
|
(Vytvořte
produkt nebo službu) cíleným, orientovaným; určete cíl prodeje (nebo
cílový trh) |
(Značka
produktu alebo služby) cielená, orientovaná; určte cieľ predaja
(alebo cieľový trh) |
(使產品或服務)針對,針對;確定銷售對象(或目標市場) |
(shǐ chǎnpǐn huň fúwů)
zhēnduě, zhēnduě; qučděng xiāoshňu duěxiŕng (huň můbiāo
shěchǎng) |
(Make product
or service) targeted, oriented; determine sales target (or target market) |
(Faire un
produit ou un service) ciblé, orienté; déterminer l'objectif de vente (ou le
marché cible) |
(Tornar o
produto ou serviço) direcionado, orientado; determinar a meta de vendas (ou
mercado-alvo) |
(Hacer
producto o servicio) dirigido, orientado; determinar el objetivo de ventas (o
mercado objetivo) |
(Rendere
prodotto o servizio) mirato, orientato; determinare target di vendita (o
mercato target) |
(In servitium,
vel uber) pro eae: scuta determinandum Sales (vel scopum foro) |
(Produkt oder
Dienstleistung machen) zielgerichtet, orientiert; Verkaufsziel (oder
Zielmarkt bestimmen) |
(Να
κάνετε το
προϊόν ή την
υπηρεσία)
στοχοθετημένο,
προσανατολισμένο,
να καθορίσετε
το στόχο πωλήσεων
(ή την αγορά
στόχου) |
(Na kánete to proďón í tin ypiresía)
stochothetiméno, prosanatolisméno, na kathorísete to stócho políseon (í tin
agorá stóchou) |
(اجعل
المنتج أو
الخدمة)
مستهدفة
وموجهة ؛ حدد
هدف
المبيعات (أو
السوق
المستهدف) |
(ajeal almuntaj 'aw alkhidama) mustahdifat
wamuajahat ; hadad hadaf almubieat (aw alsuwq almustahdaf) |
(Uczyń
produkt lub usługę) ukierunkowanym, zorientowanym; określ cel
sprzedaży (lub rynek docelowy) |
(Vytvořte
produkt nebo službu) cíleným, orientovaným; určete cíl prodeje (nebo
cílový trh) |
(Značka
produktu alebo služby) cielená, orientovaná; určte cieľ predaja
(alebo cieľový trh) |
(Napravite
proizvod ili uslugu) ciljano, orijentirano; odredite prodajni cilj (ili
ciljno tržište) |
(Padaryti
produktą ar paslaugą) tikslingą, orientuotą; nustatyti
pardavimo tikslą (arba tikslinę rinką) |
(Зробіть
товар чи
послугу)
орієнтованими,
орієнтованими;
визначте
ціль
продажів (або
цільовий
ринок) |
(Zrobitʹ tovar chy posluhu)
oriyentovanymy, oriyentovanymy; vyznachte tsilʹ prodazhiv (abo
tsilʹovyy rynok) |
(Сделать
продукт или
услугу)
нацеленными,
ориентированными,
определить
цель продаж
(или целевой
рынок) |
(Sdelat' produkt ili uslugu) natselennymi,
oriyentirovannymi, opredelit' tsel' prodazh (ili tselevoy rynok) |
mǒu mǒu
rén jiāng mǒu xiŕng chǎnpǐn huň fúwů miáozhǔn huň
yǐndǎo mǒu rén |
~ qc (comme qc) pour
viser ou diriger un produit ou un service vers un groupe particulier de
personnes |
(製品またはサービスの作成)ターゲット指向、指向;販売ターゲット(またはターゲット市場)の決定 |
( 製品 または サービス の 作成 ) ターゲット 指向 、指向 ; 販売 ターゲット ( または ターゲット 市場 ) の決定 |
( せいひん または サービス の さくせい ) ターゲットしこう 、 しこう ; はんばい ターゲット ( または ターゲット しじょう ) の けってい |
( seihin mataha sābisu no sakusei ) tāgetto shikō ,shikō ; hanbai tāgetto ( mataha tāgetto shijō ) no kettei |
|
|
|
|
|
78 |
|
Nový software
je v bankách. |
Nový softvér
je v bankách. |
新軟件正在推向銀行。 |
xīn ruǎnjiŕn zhčngzŕi tuī
xiŕng yínháng. |
The new
software is being pitched at banks. |
Le nouveau
logiciel est lancé dans les banques. |
O novo
software está sendo lançado nos bancos. |
El nuevo
software se está lanzando a los bancos. |
Il nuovo
software viene lanciato presso le banche. |
Software est
novum in ripa posita. |
Die neue
Software wird bei Banken eingesetzt. |
Το
νέο λογισμικό
βρίσκεται σε
τράπεζες. |
To néo logismikó vrísketai se trápezes. |
يتم
طرح
البرنامج
الجديد في
البنوك. |
ytim tarh albarnamaj aljadid fi albinuk. |
Nowe
oprogramowanie jest oferowane w bankach. |
Nový software
je v bankách. |
Nový softvér
je v bankách. |
Novi softver
prodaje se u bankama. |
Naujoji
programinė įranga yra naudojama bankuose. |
Нове
програмне
забезпечення
розкручується
в банках. |
Nove prohramne zabezpechennya
rozkruchuyetʹsya v bankakh. |
Новое
программное
обеспечение
находится в
банках. |
Novoye programmnoye obespecheniye
nakhoditsya v bankakh. |
(shǐ chǎnpǐn huň fúwů)
zhēnduě, zhēnduě; qučděng xiāoshňu duěxiŕng (huň můbiāo
shěchǎng) |
(Faire un
produit ou un service) ciblé, orienté; déterminer l'objectif de vente (ou le
marché cible) |
新しいソフトウェアは銀行に売り込まれています。 |
新しい ソフトウェア は 銀行 に 売り込まれています 。 |
あたらしい ソフトウェア わ ぎんこう に うりこまれています 。 |
atarashī sofutowea wa ginkō ni urikomareteimasu . |
|
|
|
|
|
79 |
|
Tento nový software
se zaměřuje na banky |
Tento nový softvér
sa zameriava na banky |
這種新軟件以銀行為目標市場 |
Zhč zhǒng
xīn ruǎnjiŕn yǐ yínháng wči můbiāo shěchǎng |
This new software
targets banks |
Ce nouveau logiciel
cible les banques |
Este novo software
tem como alvo bancos |
Este nuevo software
está dirigido a bancos |
Questo nuovo
software č destinato alle banche |
In scopum forum ad
ripas pro novus software |
Diese neue Software
richtet sich an Banken |
Αυτό
το νέο
λογισμικό
απευθύνεται
σε τράπεζες |
Aftó to néo
logismikó apefthýnetai se trápezes |
يستهدف
هذا
البرنامج
الجديد
البنوك |
yastahdif hdha
albarnamaj aljadid albunuk |
To nowe
oprogramowanie jest przeznaczone dla banków |
Tento nový software
se zaměřuje na banky |
Tento nový softvér
sa zameriava na banky |
Ovaj novi softver
cilja banke |
Ši nauja
programinė įranga skirta bankams |
Це
нове
програмне
забезпечення
орієнтоване
на банки |
Tse nove prohramne
zabezpechennya oriyentovane na banky |
Это
новое
программное
обеспечение
предназначено
для банков |
Eto novoye
programmnoye obespecheniye prednaznacheno dlya bankov |
xīn ruǎnjiŕn zhčngzŕi tuī
xiŕng yínháng. |
Le nouveau
logiciel est lancé dans les banques. |
この新しいソフトウェアは銀行を対象としています |
この 新しい ソフトウェア は 銀行 を 対象 と しています |
この あたらしい ソフトウェア わ ぎんこう お たいしょうと しています |
kono atarashī sofutowea wa ginkō o taishō to shiteimasu |
|
|
|
|
|
80 |
|
Pomerančová
šťáva se hodí jako nápoj pro sportovce |
Pomarančová
šťava sa má pripraviť ako nápoj pre športovcov |
橙汁將作為運動員的飲料 |
chéngzhī
jiāng zuňwéi yůndňngyuán de yǐnliŕo |
Orange juice is to
be pitched as an athlete's drink |
Le jus d'orange doit
ętre présenté comme la boisson d'un athlčte |
O suco de laranja
deve ser lançado como bebida de um atleta |
El jugo de naranja
debe ser lanzado como bebida de atleta |
Il succo d'arancia
deve essere lanciato come bevanda da atleta |
Et castrametatus est
athleta sucum bibunt |
Orangensaft ist als
Sportlergetränk zu verwenden |
Ο
χυμός
πορτοκαλιού
πρέπει να
τοποθετηθεί
ως ποτό ενός
αθλητή |
O chymós portokalioú
prépei na topothetitheí os potó enós athlití |
يجب
تقديم عصير
البرتقال
كمشروب
رياضي |
yjb taqdim easir
alburtuqal kmshrwb riadiin |
Sok
pomarańczowy należy podawać jako napój dla sportowców |
Pomerančová
šťáva se hodí jako nápoj pro sportovce |
Pomarančová
šťava sa má pripraviť ako nápoj pre športovcov |
Narančin sok
treba piti kao piće sportaša |
Apelsinų sultys
turi būti geriamos kaip sportininkų gėrimas |
Апельсиновий
сік можна
подавати як
напій спортсмена |
Apelʹsynovyy
sik mozhna podavaty yak napiy sport·smena |
Апельсиновый
сок должен
быть
представлен
как напиток
спортсмена |
Apel'sinovyy sok
dolzhen byt' predstavlen kak napitok sportsmena |
Zhč zhǒng
xīn ruǎnjiŕn yǐ yínháng wči můbiāo shěchǎng |
Ce nouveau logiciel
cible les banques |
オレンジジュースはアスリートの飲み物として売り込まれます |
オレンジ ジュース は アスリート の 飲み物 として売り込まれます |
オレンジ ジュース わ あすりいと の のみもの として うりこまれます |
orenji jūsu wa asurīto no nomimono toshite urikomaremasu |
|
|
|
|
|
81 |
|
Grant |
udeliť |
授 |
shňu |
Grant |
Grant |
Grant |
Grant |
premio |
Award |
Grant |
Δωρεά |
Doreá |
جرانت |
jarant |
Grant |
Grant |
udeliť |
nagrada |
Suteikti |
Грант |
Hrant |
награда |
nagrada |
chéngzhī
jiāng zuňwéi yůndňngyuán de yǐnliŕo |
Le jus d'orange doit
ętre présenté comme la boisson d'un athlčte |
グラント |
グラント |
グラント |
guranto |
|
|
|
|
|
82 |
|
Pomerančová
šťáva bude nabízena jako nápoj pro sportovce |
Pomarančová
šťava sa bude predávať ako nápoj pre športovcov |
橙汁將作為運動員飲料進行推銷 |
chéngzhī
jiāng zuňwéi yůndňngyuán yǐnliŕo jěnxíng tuīxiāo |
Orange juice will be
marketed as an athlete drink |
Le jus d'orange sera
commercialisé comme boisson pour sportifs |
O suco de laranja
será comercializado como bebida de atleta |
El jugo de naranja
se comercializará como una bebida para deportistas. |
Il succo d'arancia
sarŕ commercializzato come bevanda da atleta |
Aurei collecti erunt
in agone vendere drinks |
Orangensaft wird als
Sportlergetränk vermarktet |
Ο
χυμός
πορτοκαλιού
θα διατεθεί
στο εμπόριο ως
ποτό αθλητή |
O chymós portokalioú
tha diatetheí sto empório os potó athlití |
سيتم
تسويق عصير
البرتقال
كمشروب
رياضي |
sayatimu taswiq
easir alburtuqal kmshrwb riadiin |
Sok
pomarańczowy będzie sprzedawany jako napój dla sportowców |
Pomerančová
šťáva bude nabízena jako nápoj pro sportovce |
Pomarančová
šťava sa bude predávať ako nápoj pre športovcov |
Sok od naranče
plasirat će se kao piće za sportaše |
Apelsinų sultys
bus parduodamos kaip sportininkų gėrimas |
Апельсиновий
сік
продаватиметься
як спортивний
напій |
Apelʹsynovyy
sik prodavatymetʹsya yak sportyvnyy napiy |
Апельсиновый
сок будет
продаваться
как напиток
спортсмена |
Apel'sinovyy sok
budet prodavat'sya kak napitok sportsmena |
shňu |
Grant |
オレンジジュースはアスリートドリンクとして販売されます |
オレンジ ジュース は アスリートドリンク として 販売されます |
オレンジ ジュース わ あすりいとどりんく として はんばいされます |
orenji jūsu wa asurītodorinku toshite hanbai saremasu |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
83 |
|
Pomerančová
šťáva bude sloužit jako nápoj pro sportovce |
Pomarančová
šťava bude slúžiť ako nápoj pre športovcov |
橙汁將作為運動員的飲料 |
chéngzhī
jiāng zuňwéi yůndňngyuán de yǐnliŕo |
Orange juice will
serve as a drink for athletes |
Le jus d'orange
servira de boisson aux athlčtes |
Suco de laranja
servirá como bebida para atletas |
El jugo de naranja
servirá como bebida para los atletas. |
Il succo d'arancia
servirŕ come bevanda per gli atleti |
Sucus aurantiorum in
athletarum potum |
Orangensaft dient
als Getränk für Sportler |
Ο
χυμός
πορτοκαλιού
θα
χρησιμεύσει
ως ποτό για τους
αθλητές |
O chymós portokalioú
tha chrisiméfsei os potó gia tous athlités |
سيكون
عصير
البرتقال
بمثابة
مشروب
للرياضيين |
sayakun easir
alburtuqal bimathabat mashrub lilriyadiiyn |
Sok
pomarańczowy będzie służyć jako napój dla sportowców |
Pomerančová
šťáva bude sloužit jako nápoj pro sportovce |
Pomarančová
šťava bude slúžiť ako nápoj pre športovcov |
Narančin sok
poslužit će kao piće za sportaše |
Apelsinų sultys
pasitarnaus kaip gėrimas sportininkams |
Апельсиновий
сік
послужить
напоєм для
спортсменів |
Apelʹsynovyy
sik posluzhytʹ napoyem dlya sport·smeniv |
Апельсиновый
сок
послужит
напитком
для спортсменов |
Apel'sinovyy sok
posluzhit napitkom dlya sportsmenov |
chéngzhī
jiāng zuňwéi yůndňngyuán yǐnliŕo jěnxíng tuīxiāo |
Le jus d'orange sera
commercialisé comme boisson pour sportifs |
オレンジジュースはアスリートの飲み物として役立ちます |
オレンジ ジュース は アスリート の 飲み物 として役立ちます |
オレンジ ジュース わ あすりいと の のみもの として やくだちます |
orenji jūsu wa asurīto no nomimono toshite yakudachimasu |
|
|
|
|
|
84 |
|
~ (pro sth)
zkuste. přesvědčit sb k nákupu sth, dát vám sth nebo
uzavřít obchodní dohodu s vámi |
~ (pre sth)
vyskúšať. presvedčiť sb kúpiť sth, dať vám sth alebo
uzavrieť obchod s vami |
〜(為了某事)嘗試說服某人買某物,給某人某物或與您進行業務交易 |
〜(wčile mǒu shě) chángshě
shuōfú mǒu rén mǎi mǒu wů, gěi mǒu rén mǒu
wů huň yǔ nín jěn háng yčwů jiāoyě |
~ (for sth) to
try .to persuade sb to buy sth, to give you sth or to make a business deal
with you |
~ (pour qc)
pour essayer .pour persuader sb d'acheter qc, de vous donner qc ou de
conclure un accord commercial avec vous |
~ (para sth)
tentar convencer sb a comprar sth, dar sth ou fazer um acordo comercial com
vocę |
~ (para algo)
para tratar de persuadir a alguien para que compre algo, para darle algo o
para hacer un negocio con usted |
~ (per sth)
per provare a persuadere sb a comprare sth, a darti sth o a fare un affare
con te |
~ (Nam Ynskt
mál) .to suadere temptare si emere Ynskt mál: ut darem te sth vel ad negotium
paciscor tecum |
~ (für etw) zu
versuchen, jdn davon zu überzeugen, etw zu kaufen, dir etw zu geben oder ein
Geschäft mit dir zu machen |
~
(για sth) για να
προσπαθήσετε.
να πείσετε sb να
αγοράσετε sth, να
σας δώσει sth ή να
κάνετε μια
επαγγελματική
συμφωνία μαζί
σας |
~ (gia sth) gia na prospathísete. na peísete
sb na agorásete sth, na sas dósei sth í na kánete mia epangelmatikí symfonía
mazí sas |
~
(لـ sth) لمحاولة.
لإقناع sb
بشراء sth ،
لإعطائك sth أو لإبرام
صفقة تجارية
معك |
~ (l sth) limuhawala. li'iiqnae sb busharra'
sth , l'iietayik sth 'aw li'iibram safqat tijariat maeak |
~ (dla
czegoś), aby spróbować przekonać kogoś do zakupu
czegoś, dać ci coś lub zawrzeć z tobą umowę
biznesową |
~ (pro sth)
zkuste. přesvědčit sb k nákupu sth, dát vám sth nebo
uzavřít obchodní dohodu s vámi |
~ (pre sth)
vyskúšať. presvedčiť sb kúpiť sth, dať vám sth alebo
uzavrieť obchod s vami |
~ (for sth)
isprobati .to uvjeriti sb da kupi sth, da ti pruži sth ili da napravi
poslovni dogovor s tobom |
~ (už sth)
pabandyti. įtikinti sb nusipirkti sth, duoti sth ar sudaryti su tavimi
verslo sandorį |
~
(для sth)
спробувати. to
умовити sb
купити sth, дати
вам sth або
укласти з
вами ділову
угоду |
~ (dlya sth) sprobuvaty. to umovyty sb
kupyty sth, daty vam sth abo uklasty z vamy dilovu uhodu |
~
(для чего-то),
чтобы
попытаться
убедить кого-то
купить
что-то, чтобы
дать вам или
заключить с
вами
коммерческую
сделку |
~ (dlya chego-to), chtoby popytat'sya
ubedit' kogo-to kupit' chto-to, chtoby dat' vam ili zaklyuchit' s vami
kommercheskuyu sdelku |
chéngzhī
jiāng zuňwéi yůndňngyuán de yǐnliŕo |
Le jus d'orange
servira de boisson aux athlčtes |
〜(sthの場合).sbを説得してsthの購入、sthの付与、またはビジネス取引を行う |
〜 ( sth の 場合 ). sb を 説得 して sth の 購入 、 sthの 付与 、 または ビジネス 取引 を 行う |
〜 ( sth の ばあい )。 sb お せっとく して sth の こうにゅう 、 sth の ふよ 、 または ビジネス とりひき お おこなう |
〜 ( sth no bāi ). sb o settoku shite sth no kōnyū , sthno fuyo , mataha bijinesu torihiki o okonau |
|
|
|
|
|
85 |
|
Prodej, podpora
(nebo podnikání atd.) |
Predaj, podpora
(alebo podnik, atď.) |
推銷;預測支是持(或生意等) |
tuīxiāo;
yůcč zhī shě chí (huň shēngyě děng) |
Sales; support (or
business, etc.) |
Ventes; support (ou
entreprise, etc.) |
Vendas; suporte (ou
negócios, etc.) |
Ventas; soporte (o
negocio, etc.) |
Vendite; supporto (o
attivitŕ commerciale, ecc.) |
Ipsum; auxilium
autem per firmamentum (vel negotium, etc.) |
Vertrieb, Support
(oder Geschäft usw.) |
Πωλήσεις,
υποστήριξη (ή
επιχείρηση,
κ.λπ.) |
Políseis, ypostírixi
(í epicheírisi, k.lp.) |
المبيعات
؛ الدعم (أو
الأعمال ،
وما إلى ذلك) |
almabieat ; aldaem
(aw al'aemal , wama 'iilaa dhlk) |
Sprzedaż;
wsparcie (lub biznes itp.) |
Prodej, podpora
(nebo podnikání atd.) |
Predaj, podpora
(alebo podnik, atď.) |
Prodaja; podrška
(ili poslovna itd.) |
Pardavimai;
palaikymas (arba verslas ir pan.) |
Продажі;
підтримка
(або бізнес
тощо) |
Prodazhi; pidtrymka
(abo biznes toshcho) |
Продажи,
поддержка
(или бизнес и
т. Д.) |
Prodazhi, podderzhka
(ili biznes i t. D.) |
〜(wčile mǒu shě) chángshě
shuōfú mǒu rén mǎi mǒu wů, gěi mǒu rén mǒu
wů huň yǔ nín jěn háng yčwů jiāoyě |
~ (pour qc)
pour essayer .pour persuader sb d'acheter qc, de vous donner qc ou de
conclure un accord commercial avec vous |
セールス、サポート(またはビジネスなど) |
セールス 、 サポート ( または ビジネス など ) |
セールス 、 サポート ( または ビジネス など ) |
sērusu , sapōto ( mataha bijinesu nado ) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
86 |
|
~ (Za něco) se
pokuste někoho přesvědčit, aby něco koupil,
někomu dal něco nebo s vámi obchodoval |
~ (Za niečo) sa
pokúste niekoho presvedčiť, aby niečo kúpil, niekomu dal
niečo alebo s vami obchodoval |
〜(為了某事)嘗試說服某人購買某物,給某人某物或與您進行業務交易 |
〜(wčile
mǒu shě) chángshě shuōfú mǒu rén gňumǎi mǒu wů,
gěi mǒu rén mǒu wů huň yǔ nín jěn háng yčwů jiāoyě |
~ (For something)
try to convince someone to buy something, give someone something or do
business with you |
~ (Pour quelque
chose) essayez de convaincre quelqu'un d'acheter quelque chose, de donner
quelque chose ŕ quelqu'un ou de faire des affaires avec vous |
~ (Para alguma
coisa) tente convencer alguém a comprar algo, dar algo a alguém ou fazer
negócios com vocę |
~ (Por algo) trata
de convencer a alguien de comprar algo, darle algo a alguien o hacer negocios
contigo |
~ (Per qualcosa)
cerca di convincere qualcuno a comprare qualcosa, dare a qualcuno qualcosa o
fare affari con te |
~ (Quid enim)
arguere aliquis conatur aliquid emere aliquid transactions vel aliquis ad
mores negotium tecum |
~ (Für etwas)
versuchen Sie jemanden zu überzeugen, etwas zu kaufen, jemandem etwas zu
geben oder mit Ihnen Geschäfte zu machen |
~
(Για κάτι)
προσπαθήστε
να πείσετε
κάποιον να
αγοράσει κάτι,
να δώσει κάτι
σε κάποιον ή να
συνεργαστεί
μαζί σας |
~ (Gia káti)
prospathíste na peísete kápoion na agorásei káti, na dósei káti se kápoion í
na synergasteí mazí sas |
~ (من
أجل شيء ما)
حاول إقناع
شخص ما بشراء
شيء ما ، أو
منحه شيئًا
ما ، أو
القيام
بأعمال
تجارية معك |
~ (mn ajl shay' ma)
hawal 'iiqnae shakhs ma bushara' shay' ma , 'aw manhah shyyana ma , 'aw
alqiam bi'aemal tijariat maeak |
~ (Za coś)
spróbuj przekonać kogoś do zakupu, dać komuś coś lub
zrobić z tobą interesy |
~ (Za něco) se
pokuste někoho přesvědčit, aby něco koupil,
někomu dal něco nebo s vámi obchodoval |
~ (Za niečo) sa
pokúste niekoho presvedčiť, aby niečo kúpil, niekomu dal
niečo alebo s vami obchodoval |
~ (Za nešto)
pokušati nekoga uvjeriti da nešto kupi, nekome nešto dati ili poslovati s
tobom |
~ (Dėl kažko)
pabandykite ką nors įtikinti ką nors nusipirkti, kažkam duoti
ar užsiimti verslu |
~
(Заради
чогось)
спробуйте
переконати
когось щось
купити,
подарувати
комусь чи
зробити з
вами бізнес |
~ (Zarady
chohosʹ) sprobuyte perekonaty kohosʹ shchosʹ kupyty,
podaruvaty komusʹ chy zrobyty z vamy biznes |
~
(Для чего-то)
попытаться
убедить
кого-то что-то
купить, дать
кому-нибудь
или вести с
вами бизнес |
~ (Dlya chego-to)
popytat'sya ubedit' kogo-to chto-to kupit', dat' komu-nibud' ili vesti s vami
biznes |
tuīxiāo;
yůcč zhī shě chí (huň shēngyě děng) |
Ventes; support (ou
entreprise, etc.) |
〜(何かのために)誰かに何かを買ってもらう、誰かに何かを与える、またはあなたとビジネスをする |
〜 ( 何 か の ため に ) 誰 か に 何 か を 買ってもらう、 誰 か に 何 か を 与える 、 または あなた と ビジネスを する |
〜 ( なに か の ため に ) だれ か に なに か お かってもらう 、 だれ か に なに か お あたえる 、 または あなた とビジネス お する |
〜 ( nani ka no tame ni ) dare ka ni nani ka okattemorau , dare ka ni nani ka o ataeru , mataha anata tobijinesu o suru |
|
|
|
|
|
87 |
|
Zástupci
odešli do Japonska, aby předložili nejnovější produkty
společnosti. |
Zástupcovia
išli do Japonska, aby prezentovali najnovšie produkty spoločnosti. |
代表們去日本推銷該公司的最新產品。 |
dŕibiǎomen qů rěběn
tuīxiāo gāi gōngsī de zuěxīn chǎnpǐn. |
Representatives
went to Japan to pitch the company's newest products. |
Des
représentants se sont rendus au Japon pour présenter les nouveaux produits de
l'entreprise. |
Os
representantes foram ao Japăo para apresentar os mais novos produtos da
empresa. |
Los
representantes fueron a Japón para presentar los productos más nuevos de la
compańía. |
I
rappresentanti sono andati in Giappone per presentare i nuovi prodotti
dell'azienda. |
Repraesentativis
reliqueritis sed veniant omnes in Iaponia ad comitatu scriptor newest
products. |
Vertreter
gingen nach Japan, um die neuesten Produkte des Unternehmens vorzustellen. |
Εκπρόσωποι
πήγαν στην
Ιαπωνία για να
τοποθετήσουν
τα νεότερα
προϊόντα της
εταιρείας. |
Ekprósopoi pígan stin Iaponía gia na
topothetísoun ta neótera proďónta tis etaireías. |
ذهب
ممثلون إلى
اليابان
لعرض أحدث
منتجات الشركة. |
dhhab mumathilun 'iilaa alyaban lieard
'ahdath muntajat alsharikat. |
Przedstawiciele
udali się do Japonii, aby zaprezentować najnowsze produkty firmy. |
Zástupci
odešli do Japonska, aby předložili nejnovější produkty
společnosti. |
Zástupcovia
išli do Japonska, aby prezentovali najnovšie produkty spoločnosti. |
Predstavnici
su otišli u Japan kako bi isprobali najnovije proizvode tvrtke. |
Atstovai
išvyko į Japoniją pasižvalgyti po naujausius bendrovės
gaminius. |
Представники
поїхали до
Японії, щоб
продемонструвати
новітні
продукти
компанії. |
Predstavnyky poyikhaly do Yaponiyi, shchob
prodemonstruvaty novitni produkty kompaniyi. |
Представители
отправились
в Японию, чтобы
представить
новейшие
продукты
компании. |
Predstaviteli otpravilis' v Yaponiyu, chtoby
predstavit' noveyshiye produkty kompanii. |
〜(wčile
mǒu shě) chángshě shuōfú mǒu rén gňumǎi mǒu wů,
gěi mǒu rén mǒu wů huň yǔ nín jěn háng yčwů jiāoyě |
~ (Pour quelque
chose) essayez de convaincre quelqu'un d'acheter quelque chose, de donner
quelque chose ŕ quelqu'un ou de faire des affaires avec vous |
代表者は日本に行き、同社の最新製品を売り込みました。 |
代表者 は 日本 に 行き 、 同社 の 最新 製品 を売り込みました 。 |
だいひょうしゃ わ にっぽん に いき 、 どうしゃ の さいしん せいひん お うりこみました 。 |
daihyōsha wa nippon ni iki , dōsha no saishin seihin ourikomimashita . |
|
|
|
|
|
88 |
|
Piaoyu prodává naše
nejnovější produkty do Japonska |
Piaoyu predáva naše
najnovšie výrobky do Japonska |
表俞往日本推銷本公司的最新產品 |
Biǎo yú
wǎng rěběn tuīxiāo běn gōngsī de
zuěxīn chǎnpǐn |
Piaoyu sells our
latest products to Japan |
Piaoyu vend nos
derniers produits au Japon |
Piaoyu vende nossos
produtos mais recentes para o Japăo |
Piaoyu vende
nuestros últimos productos a Japón |
Piaoyu vende i
nostri ultimi prodotti in Giappone |
Iaponia Yu ad mensam
vendere products et comitatu scriptor latest |
Piaoyu verkauft
unsere neuesten Produkte nach Japan |
Η Piaoyu
πωλεί τα
τελευταία
προϊόντα μας
στην Ιαπωνία |
I Piaoyu poleí ta
teleftaía proďónta mas stin Iaponía |
تبيع
بياويو أحدث
منتجاتنا
إلى اليابان |
tabie biawiw 'ahdath
muntajatina 'iilaa alyaban |
Piaoyu sprzedaje
nasze najnowsze produkty do Japonii |
Piaoyu prodává naše
nejnovější produkty do Japonska |
Piaoyu predáva naše
najnovšie výrobky do Japonska |
Piaoyu prodaje svoje
najnovije proizvode Japanu |
„Piaoyu“ parduoda
mūsų naujausius produktus Japonijai |
Piaoyu
продає наші
найновіші
товари в
Японію |
Piaoyu prodaye nashi
naynovishi tovary v Yaponiyu |
Piaoyu
продает
наши
последние
продукты в
Японию |
Piaoyu prodayet
nashi posledniye produkty v Yaponiyu |
dŕibiǎomen qů rěběn
tuīxiāo gāi gōngsī de zuěxīn chǎnpǐn. |
Des
représentants se sont rendus au Japon pour présenter les nouveaux produits de
l'entreprise. |
Piaoyuは最新の製品を日本に販売しています |
Piaoyu は 最新 の 製品 を 日本 に 販売 しています |
ぴあおゆ わ さいしん の せいひん お にっぽん に はんばいしています |
Piaoyu wa saishin no seihin o nippon ni hanbai shiteimasu |
|
|
|
|
|
89 |
|
Protáhli jsme se
proti mnohem větší společnosti na zakázku. |
Zakázali sme sa
proti oveľa väčšej spoločnosti na zákazku. |
我們正在與一家更大的公司競爭該合同。 |
wǒmen zhčngzŕi
yǔ yījiā gčng dŕ de gōngsī jěngzhēng gāi
hétóng. |
We were pitching
against a much larger company for the contract. |
Nous plaidions contre
une entreprise beaucoup plus grande pour le contrat. |
Estávamos lançando
contra uma empresa muito maior pelo contrato. |
Estábamos lanzando
contra una compańía mucho más grande por el contrato. |
Ci siamo lanciati
contro un'azienda molto piů grande per il contratto. |
Positis ad nos multo
comitatu contractum. |
Wir haben uns gegen
eine viel größere Firma für den Vertrag gestellt. |
Είχαμε
στρέψει μια
πολύ
μεγαλύτερη
εταιρεία για το
συμβόλαιο. |
Eíchame strépsei mia
polý megalýteri etaireía gia to symvólaio. |
كنا
نتنازع ضد
شركة أكبر
بكثير من أجل
العقد. |
kunna natanazae dida
sharikat 'akbar bkthyr min ajl aleaqd. |
Kontraktowaliśmy
przeciwko znacznie większej firmie. |
Protáhli jsme se
proti mnohem větší společnosti na zakázku. |
Zakázali sme sa
proti oveľa väčšej spoločnosti na zákazku. |
Mi smo se borili
protiv puno veće tvrtke zbog ugovora. |
Mes sutarėme
dėl daug didesnės įmonės. |
Ми
домовлялися
про значно
більшу
компанію за
контракт. |
My domovlyalysya pro
znachno bilʹshu kompaniyu za kontrakt. |
Мы
выступили
против
гораздо
более
крупной
компании по
контракту. |
My vystupili protiv
gorazdo boleye krupnoy kompanii po kontraktu. |
Biǎo yú
wǎng rěběn tuīxiāo běn gōngsī de
zuěxīn chǎnpǐn |
Piaoyu vend nos
derniers produits au Japon |
私たちは、契約のためにはるかに大きな会社に対して売り込みました。 |
私たち は 、 契約 の ため に はるか に 大きな 会社に対して 売り込みました 。 |
わたしたち わ 、 けいやく の ため に はるか に おうきなかいしゃ にたいして うりこみました 。 |
watashitachi wa , keiyaku no tame ni haruka ni ōkinakaisha nitaishite urikomimashita . |
|
|
|
|
|
90 |
|
Konkurujeme o
tuto smlouvu se společností mnohem větší než my |
O túto zmluvu
súťažíme so spoločnosťou oveľa väčšou ako my |
我們在與一家比我們大半年的公司競爭這項合同 |
Wǒmen zŕi yǔ yījiā
bǐ wǒmen dŕ bŕnnián de gōngsī jěngzhēng zhč xiŕng
hétóng |
We are
competing for this contract with a company much larger than us |
Nous sommes en
concurrence pour ce contrat avec une entreprise beaucoup plus grande que nous |
Estamos
competindo por este contrato com uma empresa muito maior do que nós |
Estamos
compitiendo por este contrato con una compańía mucho más grande que nosotros |
Siamo in
competizione per questo contratto con un'azienda molto piů grande di noi |
Certatim nobis
ad contractus, in turba, quam non multo maior |
Wir
konkurrieren um diesen Vertrag mit einem Unternehmen, das viel größer ist als
wir |
Είμαστε
ανταγωνιστές
για τη σύμβαση
αυτή με μια εταιρεία
πολύ
μεγαλύτερη
από εμάς |
Eímaste antagonistés gia ti sýmvasi aftí me
mia etaireía polý megalýteri apó emás |
نحن
نتنافس على
هذا العقد مع
شركة أكبر
منا بكثير |
nhun natanafas ealaa hadha aleaqd mae
sharikat 'akbar minaa bkthyr |
Walczymy o ten
kontrakt z firmą znacznie większą od nas |
Konkurujeme o
tuto smlouvu se společností mnohem větší než my |
O túto zmluvu
súťažíme so spoločnosťou oveľa väčšou ako my |
Natječamo
se za ovaj ugovor s tvrtkom koja je puno veća od nas |
Dėl šios
sutarties konkuruojame su daug didesne nei mes kompanija |
Ми
змагаємось
за цей
контракт із
значно більшою
за нас
компанією |
My zmahayemosʹ za tsey kontrakt iz
znachno bilʹshoyu za nas kompaniyeyu |
Мы
конкурируем
за этот
контракт с
компанией,
намного
большей, чем
мы |
My konkuriruyem za etot kontrakt s
kompaniyey, namnogo bol'shey, chem my |
wǒmen zhčngzŕi
yǔ yījiā gčng dŕ de gōngsī jěngzhēng gāi
hétóng. |
Nous plaidions contre
une entreprise beaucoup plus grande pour le contrat. |
私たちはこの契約を私たちよりもはるかに大きい会社と競争しています |
私たち は この 契約 を 私たち より も はるか に 大きい会社 と 競争 しています |
わたしたち わ この けいやく お わたしたち より も はるか に おうきい かいしゃ と きょうそう しています |
watashitachi wa kono keiyaku o watashitachi yori moharuka ni ōkī kaisha to kyōsō shiteimasu |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
91 |
|
Konkurujeme o tuto
smlouvu s větší společností |
O túto zmluvu
súťažíme s väčšou spoločnosťou |
我們正在與一家規模的公司競爭該合同 |
wǒmen zhčngzŕi
yǔ yījiā guīmó de gōngsī jěngzhēng
gāi hétóng |
We are competing for
this contract with a larger company |
Nous sommes en
concurrence pour ce contrat avec une plus grande entreprise |
Estamos competindo
por este contrato com uma empresa maior |
Estamos compitiendo
por este contrato con una compańía más grande |
Siamo in
competizione per questo contratto con una societŕ piů grande |
Nos competing quia
contractus cum turba maior |
Wir konkurrieren um
diesen Vertrag mit einem größeren Unternehmen |
Είμαστε
ανταγωνιστές
για τη σύμβαση
αυτή με μια μεγαλύτερη
εταιρεία |
Eímaste antagonistés
gia ti sýmvasi aftí me mia megalýteri etaireía |
نحن
نتنافس على
هذا العقد مع
شركة أكبر |
nahn natanafas ealaa
hadha aleaqd mae sharikat 'akbar |
Konkurujemy o ten
kontrakt z większą firmą |
Konkurujeme o tuto
smlouvu s větší společností |
O túto zmluvu
súťažíme s väčšou spoločnosťou |
Natječamo se za
ovaj ugovor s većom tvrtkom |
Mes konkuruojame
dėl šios sutarties su didesne įmone |
Ми
змагаємося
за цей
контракт з
більшою компанією |
My zmahayemosya za
tsey kontrakt z bilʹshoyu kompaniyeyu |
Мы
конкурируем
за этот
контракт с
более крупной
компанией |
My konkuriruyem za
etot kontrakt s boleye krupnoy kompaniyey |
Wǒmen zŕi yǔ yījiā
bǐ wǒmen dŕ bŕnnián de gōngsī jěngzhēng zhč xiŕng
hétóng |
Nous sommes en
concurrence pour ce contrat avec une entreprise beaucoup plus grande que nous |
大企業とこの契約を競っている |
大 企業 と この 契約 を 競っている |
だい きぎょう と この けいやく お きそっている |
dai kigyō to kono keiyaku o kisotteiru |
|
|
|
|
|
92 |
|
zvuk / hudba |
zvuk / hudba |
聲音/音樂 |
shēngyīn/yīnyuč |
sound / music |
son / musique |
som / música |
sonido / musica |
suono / musica |
sana / Musica |
Ton / Musik |
ήχου
/ μουσικής |
íchou / mousikís |
صوت
/ موسيقى |
sawt / musiqaa |
dźwięk /
muzyka |
zvuk / hudba |
zvuk / hudba |
zvuk / glazba |
garsas / muzika |
звук
/ музика |
zvuk / muzyka |
звук
/ музыка |
zvuk / muzyka |
wǒmen zhčngzŕi
yǔ yījiā guīmó de gōngsī jěngzhēng
gāi hétóng |
Nous sommes en
concurrence pour ce contrat avec une plus grande entreprise |
音/音楽 |
音 / 音楽 |
おと / おんがく |
oto / ongaku |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
93 |
|
Hlasy, hudba |
Hlasy, hudba |
聲章。;音樂 |
shēng
zhāng.; Yīnyuč |
Voices. Music |
Voix, musique |
Vozes. Música |
Voces Musica |
Voci, musica |
Sana capitulo est
probatum: Musica |
Stimmen. Musik |
Μουσικές
φωνές |
Mousikés fonés |
أصوات.
موسيقى |
'aswat. musiqaa |
Głosy, muzyka |
Hlasy, hudba |
Hlasy, hudba |
Glasovi. Glazba |
Balsai. Muzika |
Музика |
Muzyka |
Голоса.
Музыка |
Golosa. Muzyka |
shēngyīn/yīnyuč |
son / musique |
声と音楽 |
声 と 音楽 |
こえ と おんがく |
koe to ongaku |
|
|
|
|
|
94 |
|
produkovat zvuk nebo
kus hudby na konkrétní úrovni |
produkovať zvuk
alebo hudbu na určitej úrovni |
產生特定級別的聲音或音樂 |
chǎnshēng
tčděng jíbié de shēngyīn huň yīnyuč |
to produce a sound
or piece of music at a particular level |
pour produire un son
ou un morceau de musique ŕ un niveau particulier |
para produzir um som
ou peça musical em um nível específico |
para producir un
sonido o una pieza musical en un nivel particular |
per produrre un
suono o un brano musicale a un livello particolare |
vel ad bonam
modulatio ad singulariter |
einen Klang oder ein
Musikstück auf einer bestimmten Ebene zu produzieren |
να
παράγει έναν
ήχο ή κομμάτι
μουσικής σε
ένα συγκεκριμένο
επίπεδο |
na parágei énan ícho
í kommáti mousikís se éna synkekriméno epípedo |
لإنتاج
صوت أو قطعة
موسيقية على
مستوى معين |
li'iintaj sawt 'aw
qiteat musiqiat ealaa mustawaa maein |
do wytworzenia
dźwięku lub utworu muzycznego na określonym poziomie |
produkovat zvuk nebo
kus hudby na konkrétní úrovni |
produkovať zvuk
alebo hudbu na určitej úrovni |
za stvaranje zvuka
ili djela na određenoj razini |
tam tikro lygio
garsui ar muzikos kūriniui sukurti |
для
створення
звуку чи
музичного
твору на певному
рівні |
dlya stvorennya
zvuku chy muzychnoho tvoru na pevnomu rivni |
производить
звук или
музыкальное
произведение
на
определенном
уровне |
proizvodit' zvuk ili
muzykal'noye proizvedeniye na opredelennom urovne |
shēng
zhāng.; Yīnyuč |
Voix, musique |
特定のレベルでサウンドまたは音楽を生成する |
特定 の レベル で サウンド または 音楽 を 生成 する |
とくてい の レベル で サウンド または おんがく お せいせい する |
tokutei no reberu de saundo mataha ongaku o seisei suru |
|
|
|
|
|
95 |
|
Rozteč |
Yun pitch |
運音高 |
yůn yīn
gāo |
Pitch |
Pitch |
Passo |
Echada |
passo Yun |
Yun picem |
Pitch |
Pitch |
Pitch |
الملعب |
almaleab |
Smoła |
Rozteč |
Yun pitch |
Yun parcele |
Pikis |
Крок |
Krok |
Yun
шаг |
Yun shag |
chǎnshēng
tčděng jíbié de shēngyīn huň yīnyuč |
pour produire un son
ou un morceau de musique ŕ un niveau particulier |
ピッチ |
ピッチ |
ピッチ |
picchi |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
96 |
|
Tuto poznámku jste
posadili trochu plochý |
Túto poznámku ste
postavili trochu byt |
你把那個音調平了一點 |
nǐ bǎ nŕgč
yīndiŕo píngle yīdiǎn |
You pitched that
note a little flat |
Vous avez lancé cette
note un peu ŕ plat |
Vocę lançou essa
nota um pouco plana |
Lanzaste esa nota un
poco plana |
Hai lanciato quella
nota un po 'piatta |
Et nota quod paulo
minor posita |
Sie haben diese
Notiz ein wenig flach gestellt |
Στρίψατε
τη σημείωση
κάπως επίπεδη |
Strípsate ti
simeíosi kápos epípedi |
لقد
عرضت تلك
الملاحظة
بشكل مسطح
قليلاً |
laqad earadat tilk
almulahazat bishakl musatah qlylaan |
Rozłożyłeś
tę notatkę trochę płasko |
Tuto poznámku jste
posadili trochu plochý |
Túto poznámku ste
postavili trochu byt |
Malo ste ga
razigrali |
Tu padarei tą
užrašą šiek tiek plokščią |
Ви
помітили цю
ноту трохи
плоско |
Vy pomityly tsyu
notu trokhy plosko |
Вы
разбили эту
записку
немного
плоско |
Vy razbili etu
zapisku nemnogo plosko |
yůn yīn
gāo |
Pitch |
その音符を少し平らにした |
その 音符 を 少し 平ら に した |
その おんぷ お すこし たいら に した |
sono onpu o sukoshi taira ni shita |
|
|
|
|
|
97 |
|
Tuto poznámku jste
nastavili trochu nízko |
Túto poznámku ste
nastavili trochu nízko |
你把那個音符定得有點低了 |
nǐ bǎ nŕgč
yīnfú děng dé yǒudiǎn dīle |
You set that note a
little low |
Vous réglez cette
note un peu bas |
Vocę define essa
nota um pouco baixo |
Pones esa nota un
poco baja |
Hai messo quella
nota un po 'bassa |
Set quia dicis
incelebres preme |
Sie setzen diese
Note ein wenig niedrig |
Ρύξατε
τη σημείωση
λίγο χαμηλή |
Rýxate ti simeíosi
lígo chamilí |
قمت
بتعيين تلك
الملاحظة
منخفضة
قليلاً |
qumt bitaeyin tilk
almulahazat munkhafidatan qlylaan |
Ustawiłeś
tę nutę trochę nisko |
Tuto poznámku jste
nastavili trochu nízko |
Túto poznámku ste
nastavili trochu nízko |
Postavili ste tu
bilješku malo nisko |
Jūs
nustatėte tą užrašą šiek tiek žemai |
Ви
встановите
цю ноту
трохи
низькою |
Vy vstanovyte tsyu
notu trokhy nyzʹkoyu |
Вы
устанавливаете
эту ноту
немного
низко |
Vy ustanavlivayete
etu notu nemnogo nizko |
nǐ bǎ nŕgč
yīndiŕo píngle yīdiǎn |
Vous avez lancé cette
note un peu ŕ plat |
その音を少し低く設定します |
その 音 を 少し 低く 設定 します |
その おと お すこし ひくく せってい します |
sono oto o sukoshi hikuku settei shimasu |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
98 |
|
Král |
zlato |
金 |
jīn |
gold |
Roi |
King |
Rey |
oro |
aurum |
König |
Βασιλιά |
Vasiliá |
الملك |
almulk |
Królu |
Král |
zlato |
zlato |
Karalius |
Король |
Korolʹ |
золото |
zoloto |
nǐ bǎ nŕgč
yīnfú děng dé yǒudiǎn dīle |
Vous réglez cette
note un peu bas |
王様 |
王様 |
おうさま |
ōsama |
|
|
|
|
|
99 |
|
Qi |
spolu |
齊 |
qí |
Qi |
Qi |
Qi |
Qi |
insieme |
simul |
Qi |
Qi |
Qi |
Qi |
Qi |
Qi |
Qi |
spolu |
zajedno |
Qi |
Ци |
Tsy |
вместе |
vmeste |
jīn |
Roi |
チー |
チー |
チー |
chī |
|
|
|
|
|
100 |
|
Podívejte se na |
Pozrite sa na |
看 |
kŕn |
Look |
Regardez |
Olhe para |
Mira |
Guarda |
vultus |
Schau dir an |
Κοιτάξτε |
Koitáxte |
انظروا |
anzuruu |
Patrz |
Podívejte se na |
Pozrite sa na |
Pogledaj |
Pažiūrėk |
Погляньте |
Pohlyanʹte |
Посмотри
на |
Posmotri na |
qí |
Qi |
見て |
見て |
みて |
mite |
|
|
|
|
|
101 |
|
Set |
fixné |
定 |
děng |
set |
Ensemble |
Definir |
Set |
fisso |
fixarum |
Stellen Sie ein |
Ρύθμιση |
Rýthmisi |
تعيين |
taeyin |
Set |
Set |
fixné |
fiksni |
Rinkinys |
Встановити |
Vstanovyty |
Фиксированный |
Fiksirovannyy |
kŕn |
Regardez |
セット |
セット |
セット |
setto |
|
|
|
|
|
102 |
|
Jdi |
dostať |
得 |
dé |
Get |
Obtenez |
Obter |
Obtener |
ottenere |
Get |
Holen Sie sich |
Πάρτε |
Párte |
احصل |
ahsil |
Zdobądź |
Jdi |
dostať |
dobiti |
Gaukite |
Отримайте |
Otrymayte |
получить |
poluchit' |
děng |
Ensemble |
ゲット |
ゲット |
げっと |
getto |
|
|
|
|
|
103 |
|
Ano |
Have |
有 |
yǒu |
Have |
Oui |
Tenha |
Tener |
Hanno |
Miserere mei |
Habe |
Έχεις |
Écheis |
هل |
hal |
Mam |
Ano |
Have |
Imati |
Turi |
Мають |
Mayutʹ |
Have |
Have |
dé |
Obtenez |
持っている |
持っている |
もっている |
motteiru |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
104 |
|
Kapitál |
kapitál |
資 |
zī |
Capital |
Capital |
Capital |
Capital |
capitale |
capital |
Kapital |
Κεφάλαιο |
Kefálaio |
رأس
المال |
ras almal |
Capital |
Kapitál |
kapitál |
kapital |
Sostinė |
Капітал |
Kapital |
капитал |
kapital |
yǒu |
Oui |
資本金 |
資本金 |
しほんきん |
shihonkin |
|
|
|
|
|
105 |
|
Tón jste trochu
vyrovnali |
Tón ste trochu
vyrovnali |
你把那個音調平了一點 |
nǐ bǎ nŕgč
yīndiŕo píngle yīdiǎn |
You leveled that
tone a bit |
Tu as un peu égalisé
ce ton |
Vocę nivelou um
pouco esse tom |
Nivelaste un poco
ese tono |
Hai livellato un po
'quel tono |
Nulli gradus paulo
dicis |
Sie haben diesen Ton
ein wenig geebnet |
Εσείς
το πήρατε λίγο |
Eseís to pírate lígo |
لقد
قمت بتسوية
تلك النغمة
قليلاً |
laqad qumt bitaswiat
tilk alnaghmat qlylaan |
Wyrównałeś
nieco ten ton |
Tón jste trochu
vyrovnali |
Tón ste trochu
vyrovnali |
Malo ste izravnali
taj ton |
Jūs šiek tiek
išlyginote tą toną |
Ви
трохи
вирівняли
цей тон |
Vy trokhy vyrivnyaly
tsey ton |
Вы
немного
выровняли
этот тон |
Vy nemnogo
vyrovnyali etot ton |
zī |
Capital |
その音を少し平準化した |
その 音 を 少し 平準 化 した |
その おと お すこし へいじゅん か した |
sono oto o sukoshi heijun ka shita |
|
|
|
|
|
106 |
|
píseň byla
příliš nízká pro můj hlas |
pieseň bola pre
môj hlas príliš nízka |
這首歌的音調太低,聽不到我的聲音 |
zhčshǒu gē
de yīndiŕo tŕi dī, tīng bů dŕo wǒ de shēngyīn |
the song was pitched
too low for my voice |
la chanson était trop
basse pour ma voix |
a música estava
muito baixa para minha voz |
la canción estaba
demasiado baja para mi voz |
la canzone era
troppo bassa per la mia voce |
quoniam laus mea
posita est nimis |
Das Lied war zu
leise für meine Stimme |
το
τραγούδι ήταν
πολύ χαμηλό
για τη φωνή μου |
to tragoúdi ítan
polý chamiló gia ti foní mou |
كانت
الأغنية
منخفضة جدًا
بالنسبة
لصوتي |
kanat al'aghniat
munkhafidat jdana balnsbt lisuti |
piosenka była
zbyt niska dla mojego głosu |
píseň byla
příliš nízká pro můj hlas |
pieseň bola pre
môj hlas príliš nízka |
pjesma je bila
preniska za moj glas |
daina buvo per maža
mano balsui |
пісня
була
занадто
низькою для
мого голосу |
pisnya bula zanadto
nyzʹkoyu dlya moho holosu |
песня
звучала
слишком
низко для
моего голоса |
pesnya zvuchala
slishkom nizko dlya moyego golosa |
nǐ bǎ nŕgč
yīndiŕo píngle yīdiǎn |
Tu as un peu égalisé
ce ton |
歌は私の声に対して低すぎた |
歌 は 私 の 声 に対して 低すぎた |
うた わ わたし の こえ にたいして ひくすぎた |
uta wa watashi no koe nitaishite hikusugita |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
107 |
|
Tato píseň je
příliš nízká, aby se vešla do mého hlasu |
Táto skladba je
príliš nízka na to, aby sa zmestila môj hlas |
這首歌起調太低,不適合我的嗓音 |
zhčshǒu gē
qǐ diŕo tŕi dī, bůshěhé wǒ de sǎngyīn |
This song is too
low-key to fit my voice |
Cette chanson est
trop discrčte pour correspondre ŕ ma voix |
Essa música é muito
discreta para caber na minha voz |
Esta canción es
demasiado baja para mi voz |
Questa canzone č
troppo bassa per adattarsi alla mia voce |
Tune enim ex hoc
preme apta meae |
Dieses Lied ist zu
zurückhaltend, um zu meiner Stimme zu passen |
Αυτό
το τραγούδι
είναι πολύ
χαμηλό κλειδί
για να ταιριάζει
στη φωνή μου |
Aftó to tragoúdi
eínai polý chamiló kleidí gia na tairiázei sti foní mou |
هذه
الأغنية
منخفضة
للغاية
لتناسب صوتي |
hadhih al'aghniat
munkhafidat lilghayat litunasib suti |
Ta piosenka jest
zbyt cicha, by pasowała do mojego głosu |
Tato píseň je
příliš nízká, aby se vešla do mého hlasu |
Táto skladba je
príliš nízka na to, aby sa zmestila môj hlas |
Ova je pjesma
preniska da bi stala u moj glas |
Ši daina yra per
maža, kad atitiktų mano balsą |
Ця
пісня
занадто
стримана,
щоб
відповідати
моєму
голосу |
Tsya pisnya zanadto
strymana, shchob vidpovidaty moyemu holosu |
Эта
песня
слишком
тихая, чтобы
соответствовать
моему
голосу |
Eta pesnya slishkom
tikhaya, chtoby sootvetstvovat' moyemu golosu |
zhčshǒu gē
de yīndiŕo tŕi dī, tīng bů dŕo wǒ de shēngyīn |
la chanson était trop
basse pour ma voix |
この歌は控えめすぎて私の声に合わない |
この 歌 は 控えめすぎて 私 の 声 に 合わない |
この うた わ ひかえめすぎて わたし の こえ に あわない |
kono uta wa hikaemesugite watashi no koe ni awanai |
|
|
|
|
|
108 |
|
Zvuk této písně
je příliš nízký |
Zvuk tejto piesne je
príliš nízky |
這首歌的聲音太低了 |
zhčshǒu gē
de shēngyīn tŕi dīle |
The sound of this
song is too low |
Le son de cette
chanson est trop faible |
O som desta música é
muito baixo |
El sonido de esta
canción es muy bajo. |
Il suono di questa
canzone č troppo basso |
Hoc videtur nimis |
Der Klang dieses
Liedes ist zu leise |
Ο
ήχος αυτού του
τραγουδιού
είναι πολύ
χαμηλός |
O íchos aftoú tou
tragoudioú eínai polý chamilós |
صوت
هذه الأغنية
منخفض
للغاية |
sawt hadhih
al'aghniat munkhafid lilghaya |
Dźwięk tej
piosenki jest zbyt cichy |
Zvuk této písně
je příliš nízký |
Zvuk tejto piesne je
príliš nízky |
Zvuk ove pjesme je
prenizak |
Šios dainos garsas
per žemas |
Звук
цієї пісні
занадто
низький |
Zvuk tsiyeyi pisni
zanadto nyzʹkyy |
Звук
этой песни
слишком
низкий |
Zvuk etoy pesni
slishkom nizkiy |
zhčshǒu gē
qǐ diŕo tŕi dī, bůshěhé wǒ de sǎngyīn |
Cette chanson est
trop discrčte pour correspondre ŕ ma voix |
この歌の音が低すぎる |
この 歌 の 音 が 低すぎる |
この うた の おと が ひくすぎる |
kono uta no oto ga hikusugiru |
|
|
|
|
|
109 |
|
Peníze |
peniaze |
錢 |
qián |
money |
De l'argent |
Dinheiro |
Dinero |
soldi |
pecunia |
Geld |
Χρήματα |
Chrímata |
المال |
almal |
Pieniądze |
Peníze |
peniaze |
novac |
Pinigai |
Гроші |
Hroshi |
деньги |
den'gi |
zhčshǒu gē
de shēngyīn tŕi dīle |
Le son de cette
chanson est trop faible |
お金 |
お金 |
おかね |
okane |
|
|
|
|
|
110 |
|
Já |
ja |
我 |
wǒ |
I |
Je |
Eu |
Yo |
io |
eGO |
Ich |
Εγώ |
Egó |
أنا |
'ana |
Ja |
Já |
ja |
ja |
Aš |
Я |
YA |
Я |
YA |
qián |
De l'argent |
私は |
私 は |
わたし わ |
watashi wa |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
111 |
|
Z |
z |
的 |
de |
of |
De |
De |
De |
di |
de |
Von |
Του |
Tou |
من |
min |
Of |
Z |
z |
od |
Iš |
З |
Z |
из |
iz |
wǒ |
Je |
の |
の |
の |
no |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
112 |
|
viz také |
pozri tiež |
也可以看看 |
yě
kěyǐ kŕn kŕn |
see also |
voir aussi |
veja também |
ver también |
vedi anche |
vide etiam |
siehe auch |
δείτε
επίσης |
deíte epísis |
انظر
ايضا |
anzur 'aydaan |
patrz także |
viz také |
pozri tiež |
vidi također |
taip pat žr |
див.
також |
dyv. takozh |
смотри
также |
smotri takzhe |
de |
De |
また見なさい |
また 見なさい |
また みなさい |
mata minasai |
|
|
|
|
|
113 |
|
vysoký |
vysoko postavený |
高音 |
gāoyīn |
high pitched |
aigu |
agudo |
agudo |
acuto |
princeps iusto |
hoch |
ψηλά |
psilá |
ضارية
عالية |
dariat ealia |
wysokie |
vysoký |
vysoko postavený |
visoki |
aukštai |
високий
скат |
vysokyy skat |
высокий
тон |
vysokiy ton |
yě
kěyǐ kŕn kŕn |
voir aussi |
高音 |
高音 |
たかね |
takane |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
114 |
|
stan |
stan |
帳篷 |
zhŕngpéng |
tent |
tente |
barraca |
carpa |
tenda |
tectum |
Zelt |
σκηνή |
skiní |
خيمة |
khayma |
namiot |
stan |
stan |
šator |
palapinė |
намет |
namet |
палатка |
palatka |
gāoyīn |
aigu |
テント |
テント |
テント |
tento |
|
|
|
|
|
115 |
|
Stan |
stan |
帳篷 |
zhŕngpéng |
Tent |
Tente |
Barraca |
Carpa |
tenda |
tabernaculum
testimonii |
Zelt |
Σκηνή |
Skiní |
خيمة |
khayma |
Namiot |
Stan |
stan |
šator |
Palapinė |
Намет |
Namet |
палатка |
palatka |
zhŕngpéng |
tente |
テント |
テント |
テント |
tento |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
116 |
|
zřídit na
krátkou dobu stan nebo tábor |
na krátku dobu
postaviť stan alebo tábor |
在短時間內建立一個帳篷或營地 |
zŕi duǎn
shíjiān nči jiŕnlě yīgč zhŕngpéng huň yíngdě |
to set up a tent or
a camp for a short time |
installer une tente
ou un camp pour une courte période |
montar uma barraca
ou acampamento por um curto período de tempo |
instalar una tienda
de campańa o un campamento por poco tiempo |
per installare una
tenda o un campo per un breve periodo |
erigat parumper
tentorium castra |
ein Zelt oder ein
Lager für kurze Zeit aufzubauen |
να
δημιουργήσει
μια σκηνή ή ένα
στρατόπεδο
για ένα μικρό
χρονικό
διάστημα |
na dimiourgísei mia
skiní í éna stratópedo gia éna mikró chronikó diástima |
لإقامة
خيمة أو
معسكر لفترة
قصيرة |
li'iiqamat khaymat
'aw mueaskar lifatrat qasira |
rozbić namiot
lub obóz na krótki czas |
zřídit na
krátkou dobu stan nebo tábor |
na krátku dobu
postaviť stan alebo tábor |
za kratko vrijeme
postaviti šator ili kamp |
trumpam
įsirengti palapinę ar stovyklą |
щоб
на короткий
час
встановити
намет або табір |
shchob na korotkyy
chas vstanovyty namet abo tabir |
установить
палатку или
лагерь на
короткое
время |
ustanovit' palatku
ili lager' na korotkoye vremya |
zhŕngpéng |
Tente |
テントやキャンプを短時間セットアップする |
テント や キャンプ を 短時間 セット アップ する |
テント や きゃんぷ お たんじかん セット アップ する |
tento ya kyanpu o tanjikan setto appu suru |
|
|
|
|
|
117 |
|
Edge |
bočné |
邊 |
biān |
side |
Bord |
Edge |
Borde |
lato |
latus |
Rand |
Άκρη |
Ákri |
الحافة |
alhafa |
Edge |
Edge |
bočné |
strana |
Briauna |
Край |
Kray |
сторона |
storona |
zŕi duǎn
shíjiān nči jiŕnlě yīgč zhŕngpéng huň yíngdě |
installer une tente
ou un camp pour une courte période |
エッジ |
エッジ |
エッジ |
ejji |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
118 |
|
Nastavit (stan);
nastavit (tábor) |
Set (stan); set
(kemping) |
搭(帳篷);扎(營) |
dā (zhŕngpéng);
zhā (yíng) |
Set up (tent); set
up (camp) |
Installation (tente);
installation (camp) |
Montagem (barraca);
montagem (acampamento) |
Configuración
(tienda); configuración (campamento) |
Installazione
(tenda); installazione (campo) |
Ride (tabernaculum);
talea (castra) |
Aufbau (Zelt);
Aufbau (Lager) |
Ρύθμιση
(σκηνή), ρύθμιση
(κατασκήνωση) |
Rýthmisi (skiní),
rýthmisi (kataskínosi) |
إقامة
(خيمة) ؛ إقامة
(مخيم) |
'iiqama (khyimata) ;
'iiqama (mkhim) |
Ustaw (namiot);
ustaw (obóz) |
Nastavit (stan);
nastavit (tábor) |
Set (stan); set
(kemping) |
Postaviti (šator);
postaviti (kamp) |
Įsteigti
(palapinę); įkurti (stovyklą) |
Встановити
(намет);
встановити
(табір) |
Vstanovyty (namet);
vstanovyty (tabir) |
Установка
(палатка);
установка
(лагерь) |
Ustanovka (palatka);
ustanovka (lager') |
biān |
Bord |
セットアップ(テント);セットアップ(キャンプ) |
セットアップ ( テント ); セットアップ ( キャンプ ) |
セットアップ ( テント ); セットアップ ( きゃんぷ ) |
settoappu ( tento ); settoappu ( kyanpu ) |
|
|
|
|
|
119 |
|
Postavte stan nebo
tábor v krátkém čase |
Postavte stan alebo
tábor v krátkom čase |
在短時間內建立一個帳篷或營地 |
zŕi duǎn
shíjiān nči jiŕnlě yīgč zhŕngpéng huň yíngdě |
Build a tent or camp
in a short time |
Construisez une tente
ou un camp en peu de temps |
Construa uma barraca
ou acampamento em pouco tempo |
Construye una tienda
de campańa o campamento en poco tiempo |
Costruisci una tenda
o un campo in breve tempo |
Aut castra paulisper
tetenditque ei tabernaculum |
Bauen Sie in kurzer
Zeit ein Zelt oder Camp |
Δημιουργήστε
μια σκηνή ή ένα
στρατόπεδο σε
σύντομο
χρονικό
διάστημα |
Dimiourgíste mia
skiní í éna stratópedo se sýntomo chronikó diástima |
قم
ببناء خيمة
أو مخيم في
وقت قصير |
qum bibina' khaymat
'aw mukhayam fi waqt qasir |
Zbuduj namiot lub
obóz w krótkim czasie |
Postavte stan nebo
tábor v krátkém čase |
Postavte stan alebo
tábor v krátkom čase |
U kratkom vremenu
izgradite šator ili kamp |
Per trumpą
laiką pastatykite palapinę ar stovyklavietę |
Побудуйте
намет або
табір за
короткий
час |
Pobuduyte namet abo
tabir za korotkyy chas |
Построить
палатку или
лагерь за
короткое время |
Postroit' palatku
ili lager' za korotkoye vremya |
dā (zhŕngpéng);
zhā (yíng) |
Installation (tente);
installation (camp) |
短時間でテントやキャンプを建てましょう |
短時間 で テント や キャンプ を 建てましょう |
たんじかん で テント や きゃんぷ お たてましょう |
tanjikan de tento ya kyanpu o tatemashō |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
120 |
|
V tomto poli bychom
mohli postavit náš stan |
V tomto poli by sme
mohli postaviť náš stan |
我們可以在那個領域搭帳篷 |
wǒmen
kěyǐ zŕi nŕgč lǐngyů dā zhŕngpéng |
We could pitch our
tent in that field |
Nous pourrions
planter notre tente dans ce domaine |
Nós poderíamos armar
nossa barraca naquele campo |
Podríamos armar
nuestra carpa en ese campo |
Potremmo piantare la
tenda in quel campo |
Ut poneret ibi in
agris nostris potuimus |
Wir könnten unser
Zelt auf diesem Feld aufschlagen |
Θα
μπορούσαμε να
βάλουμε τη
σκηνή μας σε
αυτόν τον
τομέα |
Tha boroúsame na
váloume ti skiní mas se aftón ton toméa |
يمكننا
أن ننصب
خيمتنا في
هذا المجال |
ymknna 'an nansub
khaymatana fi hadha almajal |
W tym polu
moglibyśmy rozbić namiot |
V tomto poli bychom
mohli postavit náš stan |
V tomto poli by sme
mohli postaviť náš stan |
Mogli bismo
postaviti svoj šator na tom polju |
Mes galėtume
pasistatyti palapinę tame lauke |
Ми
могли
поставити
наш намет у
цьому полі |
My mohly postavyty
nash namet u tsʹomu poli |
Мы
могли бы
разбить
нашу
палатку в
этой области |
My mogli by razbit'
nashu palatku v etoy oblasti |
zŕi duǎn
shíjiān nči jiŕnlě yīgč zhŕngpéng huň yíngdě |
Construisez une tente
ou un camp en peu de temps |
その分野でテントを張ることができます |
その 分野 で テント を 張る こと が できます |
その ぶにゃ で テント お はる こと が できます |
sono bunya de tento o haru koto ga dekimasu |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
121 |
|
Můžeme
dočasně postavit stan na toto pole |
Na toto pole môžeme
dočasne postaviť stan |
我們可以臨時把帳篷搭在那塊地上 |
wǒmen
kěyǐ línshí bǎ zhŕngpéng dā zŕi nŕ kuŕi děshŕng |
We can temporarily
put the tent on that field |
On peut mettre
temporairement la tente sur ce terrain |
Podemos colocar
temporariamente a barraca nesse campo |
Podemos poner
temporalmente la carpa en ese campo |
Possiamo mettere
temporaneamente la tenda su quel campo |
Nos can temporarie
tollens tabernaculum super terram |
Wir können das Zelt
vorübergehend auf diesem Feld aufstellen |
Μπορούμε
προσωρινά να
βάλουμε τη
σκηνή σε αυτό
το πεδίο |
Boroúme prosoriná na
váloume ti skiní se aftó to pedío |
يمكننا
وضع الخيمة
مؤقتًا في
هذا المجال |
yumkinuna wade
alkhaymat mwqtana fi hadha almajal |
Możemy
tymczasowo umieścić namiot na tym polu |
Můžeme
dočasně postavit stan na toto pole |
Na toto pole môžeme
dočasne postaviť stan |
Šator možemo
privremeno staviti na to polje |
Mes galime laikinai
palapinę pastatyti tame lauke |
Ми
можемо
тимчасово
поставити
намет на тому
полі |
My mozhemo
tymchasovo postavyty namet na tomu poli |
Мы
можем
временно
поставить
палатку на
этом поле |
My mozhem vremenno
postavit' palatku na etom pole |
wǒmen
kěyǐ zŕi nŕgč lǐngyů dā zhŕngpéng |
Nous pourrions
planter notre tente dans ce domaine |
一時的にそのフィールドにテントを置くことができます |
一時 的 に その フィールド に テント を 置く こと ができます |
いちじ てき に その フィールド に テント お おく こと ができます |
ichiji teki ni sono fīrudo ni tento o oku koto ga dekimasu |
|
|
|
|
|
122 |
|
Vrhli tábor na noc u
řeky |
Rozložili tábor na
noc pri rieke |
他們在河邊的晚上紮營 |
tāmen zŕi hé
biān de wǎnshŕng zāyíng |
They pitched camp
for the night near the river |
Ils ont campé pour la
nuit prčs de la rivičre |
Eles acamparam a
noite perto do rio |
Acamparon para pasar
la noche cerca del río. |
Si accamparono per
la notte vicino al fiume |
Noctu castris prope
flumen positis |
Sie schlugen ihr
Lager für die Nacht in der Nähe des Flusses auf |
Κάθισαν
κατασκήνωση
για τη νύχτα
κοντά στο
ποτάμι |
Káthisan kataskínosi
gia ti nýchta kontá sto potámi |
نزلوا
إلى المخيم
ليلاً
بالقرب من
النهر |
nuziluu 'iilaa
almukhayam lylaan bialqurb min alnahr |
Rozbijali obóz na
noc nad rzeką |
Vrhli tábor na noc u
řeky |
Rozložili tábor na
noc pri rieke |
Oni su noćas
bacili logor u blizini rijeke |
Jie nakvynę
rengė stovykloje prie upės |
Вони
розбили
табір на ніч
біля річки |
Vony rozbyly tabir
na nich bilya richky |
Они
разбили
лагерь на
ночь у реки |
Oni razbili lager'
na noch' u reki |
wǒmen
kěyǐ línshí bǎ zhŕngpéng dā zŕi nŕ kuŕi děshŕng |
On peut mettre
temporairement la tente sur ce terrain |
彼らは川の近くの夜にキャンプを投げました |
彼ら は 川 の 近く の 夜 に キャンプ を 投げました |
かれら わ かわ の ちかく の よる に きゃんぷ お なげました |
karera wa kawa no chikaku no yoru ni kyanpu onagemashita |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
123 |
|
Kempovali přes
noc u řeky |
Prenocovali pri
rieke cez noc |
他們靠河邊紮營基地 |
tāmen kŕo hé
biān zāyíng jīdě |
They camped by the
river overnight |
Ils ont campé prčs de
la rivičre pendant la nuit |
Eles acamparam no
rio durante a noite |
Acamparon junto al
río durante la noche |
Si sono accampati
vicino al fiume durante la notte |
Fluminis castra
nocte |
Sie lagerten über
Nacht am Fluss |
Κατασκηνώθηκαν
από το ποτάμι
μια μέρα στην
άλλη |
Kataskinóthikan apó
to potámi mia méra stin álli |
خيموا
على النهر
بين عشية
وضحاها |
khiamuu ealaa alnahr
bayn eashiat waduhaha |
Nocowali nad
rzeką |
Kempovali přes
noc u řeky |
Prenocovali pri
rieke cez noc |
Kampirali su uz
rijeku preko noći |
Jie per naktį
stovyklavo prie upės |
Вони
ніч
таборували
біля річки |
Vony nich taboruvaly
bilya richky |
Они
разбили
лагерь у
реки на ночь |
Oni razbili lager' u
reki na noch' |
tāmen zŕi hé
biān de wǎnshŕng zāyíng |
Ils ont campé pour la
nuit prčs de la rivičre |
彼らは川で一晩キャンプしました |
彼ら は 川 で 一 晩 キャンプ しました |
かれら わ かわ で いち ばん きゃんぷ しました |
karera wa kawa de ichi ban kyanpu shimashita |
|
|
|
|
|
124 |
|
viz také |
pozri tiež |
也可以看看 |
yě
kěyǐ kŕn kŕn |
see also |
voir aussi |
veja também |
ver también |
vedi anche |
vide etiam |
siehe auch |
δείτε
επίσης |
deíte epísis |
انظر
ايضا |
anzur 'aydaan |
patrz także |
viz také |
pozri tiež |
vidi također |
taip pat žr |
див.
також |
dyv. takozh |
смотри
также |
smotri takzhe |
tāmen kŕo hé
biān zāyíng jīdě |
Ils ont campé prčs de
la rivičre pendant la nuit |
また見なさい |
また 見なさい |
また みなさい |
mata minasai |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
125 |
|
posazený |
posadený |
傾斜 |
qīngxié |
pitched |
lancé |
inclinado |
lanzado |
acuto |
iusto |
aufgeschlagen |
έσπασε |
éspase |
ضارية |
daria |
rozbity |
posazený |
posadený |
piskav |
duobėtas |
розбито |
rozbyto |
пронзительный |
pronzitel'nyy |
yě
kěyǐ kŕn kŕn |
voir aussi |
投げた |
投げた |
なげた |
nageta |
|
|
|
|
|
126 |
|
postavit
příběh / čáru / přízi (do sb) |
postaviť príbeh
/ líniu / priadzu (do sb) |
講故事/線/紗(對某人) |
jiǎng
gůshě/xiŕn/shā (duě mǒu rén) |
pitch a story / line
/ yarn (to sb) |
lancer une histoire /
ligne / fil (ŕ sb) |
lançar uma história
/ linha / fio (para sb) |
lanzar una historia
/ línea / hilo (a alguien) |
lancia una storia /
linea / filo (a sb) |
fabulam pice /
versus / bis (SB) |
eine Geschichte /
Linie / Garn aufschlagen (zu jdn) |
βήμα
μια ιστορία /
γραμμή / νήματα
(σε sb) |
víma mia istoría /
grammí / nímata (se sb) |
عرض
قصة / خط / غزل
(إلى sb) |
eard qisat / khat /
ghazal ('ilaa sb) |
pitch a story / line
/ yarn (to sb) |
postavit
příběh / čáru / přízi (do sb) |
postaviť príbeh
/ líniu / priadzu (do sb) |
razmestiti
priču / liniju / predivu (do sb) |
paryškinti
pasakojimą / eilutę / siūlus (į sb) |
накреслити
розповідь /
лінію / пряжу
(до sb) |
nakreslyty
rozpovidʹ / liniyu / pryazhu (do sb) |
передать
историю /
линию / пряжу
(в сб) |
peredat' istoriyu /
liniyu / pryazhu (v sb) |
qīngxié |
lancé |
ストーリー/ライン/ヤーンをピッチする(to
sb) |
ストーリー / ライン / ヤーン を ピッチ する ( to sb ) |
ストーリー / ライン / やあん お ピッチ する ( と sb ) |
sutōrī / rain / yān o picchi suru ( to sb ) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
127 |
|
neformální |
neformálne |
非正式的 |
fēi zhčngshě de |
informal |
informel |
informal |
informal |
informale |
informal |
informell |
άτυπη |
átypi |
غير
رسمي |
ghyr rasmiin |
nieformalne |
neformální |
neformálne |
neformalan |
neformalus |
неофіційний |
neofitsiynyy |
неформальная |
neformal'naya |
jiǎng
gůshě/xiŕn/shā (duě mǒu rén) |
lancer une histoire /
ligne / fil (ŕ sb) |
非公式 |
非公式 |
ひこうしき |
hikōshiki |
|
|
|
|
|
128 |
|
vyprávět
příběh nebo omluvit to není pravda |
rozprávať
príbeh alebo ospravedlniť, čo nie je pravda |
告訴某人一個故事或找一個不真實的藉口 |
gŕosů mǒu rén
yīgč gůshě huň zhǎo yīgč bů zhēnshí de jíkǒu |
to tell sb a story
or make an excuse that is not true |
raconter une histoire
ŕ sb ou faire une excuse qui n'est pas vraie |
contar uma história
ou inventar uma desculpa que năo é verdadeira |
para contar una
historia o dar una excusa que no sea cierta |
raccontare una
storia o inventare una scusa non vera |
si narrare fabulam
vel excusat et id facit, non est verum |
jdn eine Geschichte
zu erzählen oder eine Entschuldigung zu finden, die nicht wahr ist |
να
πει μια
ιστορία ή να
κάνει μια
δικαιολογία
που δεν είναι
αλήθεια |
na pei mia istoría í
na kánei mia dikaiología pou den eínai alítheia |
لسرد
قصة أو عمل
عذر غير صحيح |
lasarad qisatan 'aw
eamal eadhr ghyr sahih |
opowiadać
komuś historię lub usprawiedliwiać się nieprawdą |
vyprávět
příběh nebo omluvit to není pravda |
rozprávať
príbeh alebo ospravedlniť, čo nie je pravda |
ispričati sb
priču ili opravdati da to nije istina |
papasakoti sb
istoriją arba padaryti pasiteisinimą, kad netiesa |
розповісти
sb історію або
зробити
виправдання,
яке не
відповідає
дійсності |
rozpovisty sb
istoriyu abo zrobyty vypravdannya, yake ne vidpovidaye diysnosti |
рассказывать
кому-то
историю или
оправдываться,
что это
неправда |
rasskazyvat' komu-to
istoriyu ili opravdyvat'sya, chto eto nepravda |
fēi zhčngshě de |
informel |
sbにストーリーを伝えるか、真実ではない言い訳をする |
sb に ストーリー を 伝える か 、 真実 で は ない 言い訳を する |
sb に ストーリー お つたえる か 、 しんじつ で わ ない いいわけ お する |
sb ni sutōrī o tsutaeru ka , shinjitsu de wa nai īwake o suru |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
129 |
|
Udělejte lež
(někomu) |
Urobte lož (niekomu) |
(對某人)編謊話 |
(duě mǒu rén)
biān huǎnghuŕ |
Make a lie (to
someone) |
Faire un mensonge (ŕ
quelqu'un) |
Faça uma mentira
(para alguém) |
Hacer una mentira (a
alguien) |
Fai una bugia (a
qualcuno) |
(Aliquis) Composuit
mendacium |
Lüge (jemanden an) |
Κάνε
ψέμα (σε
κάποιον) |
Káne pséma (se
kápoion) |
كذب
(لشخص ما) |
kadhab (lshakhs ma) |
Kłamać (do
kogoś) |
Udělejte lež
(někomu) |
Urobte lož (niekomu) |
Lagati (nekome) |
Meluoti (kam) |
Зробити
брехня
(комусь) |
Zrobyty brekhnya
(komusʹ) |
Ложь
(кому-то) |
Lozh' (komu-to) |
gŕosů mǒu rén
yīgč gůshě huň zhǎo yīgč bů zhēnshí de jíkǒu |
raconter une histoire
ŕ sb ou faire une excuse qui n'est pas vraie |
嘘をつく(誰かに) |
嘘 を つく ( 誰 か に ) |
うそ お つく ( だれ か に ) |
uso o tsuku ( dare ka ni ) |
|
|
|
|
|
130 |
|
Řekněte
někomu příběh nebo najděte nepravdivou omluvu |
Povedzte niekomu
príbeh alebo nájdite nepravdivú ospravedlnenie |
告訴某人一個故事或找一個不真實的藉口 |
gŕosů mǒu rén
yīgč gůshě huň zhǎo yīgč bů zhēnshí de jíkǒu |
Tell someone a story
or find an untrue excuse |
Racontez une histoire
ŕ quelqu'un ou trouvez une excuse fausse |
Conte uma história a
alguém ou encontre uma desculpa falsa |
Contarle a alguien
una historia o encontrar una excusa falsa |
Racconta a qualcuno
una storia o trova una scusa falsa |
Quid enim aliquis
falsum fabula aut excusat |
Erzählen Sie
jemandem eine Geschichte oder finden Sie eine unwahre Entschuldigung |
Πείτε
σε κάποιον μια
ιστορία ή
βρείτε μια
αναληθή
δικαιολογία |
Peíte se kápoion mia
istoría í vreíte mia analithí dikaiología |
أخبر
شخصًا قصة أو
ابحث عن عذر
غير صحيح |
'akhbar shkhsana
qisatan 'aw 'abhath ean eadhr ghyr sahih |
Opowiedz komuś
historię lub znajdź nieprawdziwą wymówkę |
Řekněte
někomu příběh nebo najděte nepravdivou omluvu |
Povedzte niekomu
príbeh alebo nájdite nepravdivú ospravedlnenie |
Ispričajte
nekome priču ili pronađite neistinit izgovor |
Papasakokite kam
nors istoriją arba suraskite klaidingą pasiteisinimą |
Розкажіть
комусь
історію або
знайдіть неправдивий
привід |
Rozkazhitʹ
komusʹ istoriyu abo znayditʹ nepravdyvyy pryvid |
Расскажите
кому-нибудь
историю или
найдите
неверное
оправдание |
Rasskazhite
komu-nibud' istoriyu ili naydite nevernoye opravdaniye |
(duě mǒu rén)
biān huǎnghuŕ |
Faire un mensonge (ŕ
quelqu'un) |
誰かに話をしたり、真実ではない言い訳を見つけたりする |
誰 か に 話 を し たり 、 真実 で は ない 言い訳 を見つけ たり する |
だれ か に はなし お し たり 、 しんじつ で わ ない いいわけ お みつけ たり する |
dare ka ni hanashi o shi tari , shinjitsu de wa nai īwake omitsuke tari suru |
|
|
|
|
|
131 |
|
Únik |
únik |
漏 |
lňu |
leak |
Fuite |
Vazamento |
Fuga |
perdita |
leak |
Leck |
Διαρροή |
Diarroí |
تسرب |
tasarub |
Wyciek |
Únik |
únik |
curenje |
Nutekėjimas |
Витік |
Vytik |
просачивание |
prosachivaniye |
gŕosů mǒu rén
yīgč gůshě huň zhǎo yīgč bů zhēnshí de jíkǒu |
Racontez une histoire
ŕ quelqu'un ou trouvez une excuse fausse |
漏れ |
漏れ |
もれ |
more |
|
|
|
|
|
132 |
|
Doplní se |
Doplňte |
編 |
biān |
Make up |
Maquiller |
Maquiagem |
Maquillaje |
Trucco |
recensere |
Schminke |
Μακιγιάζ |
Makigiáz |
المكياج |
almakyaj |
Makijaż |
Doplní se |
Doplňte |
Šminkajte |
Sudaro |
Складати |
Skladaty |
Макияж |
Makiyazh |
lňu |
Fuite |
メイクアップ |
メイク アップ |
メイク アップ |
meiku appu |
|
|
|
|
|
133 |
|
rozteč (s sb /
sth) |
rozstup (s s / h) |
音調(以sb
/ sth計) |
yīndiŕo
(yǐ sb/ sth jě) |
pitch in (with sb /
sth) |
pitch in (avec sb /
sth) |
pitch in (com sb /
sth) |
pitch in (con algo /
algo) |
inserire (con sb /
sth) |
picem (et si / Ynskt
mál) |
Pitch in (mit jdn /
etw) |
βήμα
στο (με sb / sth) |
víma sto (me sb /
sth) |
الملعب
(مع sb / sth) |
almaleab (me sb /
sth) |
pitch in (z sb /
sth) |
rozteč (s sb /
sth) |
rozstup (s s / h) |
pitch u (sa sb /
sth) |
žingsnis į
vidų (su sb / sth) |
крок
у (з sb / sth) |
krok u (z sb / sth) |
шаг
(с SB / STH) |
shag (s SB / STH) |
biān |
Maquiller |
ピッチイン(sb
/ sthを使用) |
ピッチ イン ( sb / sth を 使用 ) |
ピッチ イン ( sb / sth お しよう ) |
picchi in ( sb / sth o shiyō ) |
|
|
|
|
|
134 |
|
neformální |
neformálne |
非正式的 |
fēi zhčngshě de |
informal |
informel |
informal |
informal |
informale |
informal |
informell |
άτυπη |
átypi |
غير
رسمي |
ghyr rasmiin |
nieformalne |
neformální |
neformálne |
neformalan |
neformalus |
неофіційний |
neofitsiynyy |
неформальная |
neformal'naya |
yīndiŕo
(yǐ sb/ sth jě) |
pitch in (avec sb /
sth) |
非公式 |
非公式 |
ひこうしき |
hikōshiki |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
135 |
|
zapojit se a pomoci
s činností, prováděním nějaké práce nebo poskytováním
peněz, rad, atd. |
zapojiť sa a
pomôcť s činnosťou, vykonaním určitej práce alebo
poskytnutím peňazí, poradenstva atď. |
通過做一些工作或捐錢,提供建議等方式加入並幫助一項活動 |
tōngguň zuň
yīxiē gōngzuň huň juān qián, tígōng jiŕnyě děng
fāngshě jiārů běng bāngzhů yī xiŕng huódňng |
to join in and help
with an activity, by doing some of the work or by giving money, advice, etc. |
pour participer et
aider ŕ une activité, en effectuant une partie du travail ou en donnant de
l'argent, des conseils, etc. |
participar e ajudar
em uma atividade, realizando parte do trabalho ou dando dinheiro, conselhos,
etc. |
para unirse y ayudar
con una actividad, haciendo parte del trabajo o dando dinero, consejos, etc. |
partecipare e
aiutare con un'attivitŕ, svolgendo parte del lavoro o dando denaro,
consulenza, ecc. |
et auxilium ad actum
per pecuniam aut aliquid operis consilium etc. |
mitmachen und bei
einer Aktivität helfen, indem Sie einen Teil der Arbeit erledigen oder Geld,
Ratschläge usw. geben. |
να
συμμετάσχετε
και να
βοηθήσετε με
μια δραστηριότητα,
κάνοντας
μέρος της
εργασίας ή
δίνοντας χρήματα,
συμβουλές κ.λπ. |
na symmetáschete kai
na voithísete me mia drastiriótita, kánontas méros tis ergasías í dínontas
chrímata, symvoulés k.lp. |
للانضمام
والمساعدة
في نشاط ما ،
من خلال القيام
ببعض
الأعمال أو
من خلال
تقديم المال
، والمشورة ،
وما إلى ذلك. |
lilaindimam
walmusaeadat fi nashat ma , min khilal alqiam bibaed al'aemal 'aw min khilal
taqdim almal , walmushwirat , wama 'iilaa dhalik. |
dołączyć
i pomóc w działalności, wykonując część pracy
lub udzielając pieniędzy, porad itp. |
zapojit se a pomoci
s činností, prováděním nějaké práce nebo poskytováním
peněz, rad, atd. |
zapojiť sa a
pomôcť s činnosťou, vykonaním určitej práce alebo
poskytnutím peňazí, poradenstva atď. |
pridružiti se i
pomoći nekoj aktivnosti, radeći neki posao ili dajući novac,
savjete itd. |
įsitraukti
į veiklą ir padėti ją atliekant, atliekant tam tikrus
darbus ar teikiant pinigus, patarimus ir pan. |
приєднатися
до та
допомогти в
діяльності, виконуючи
якусь
роботу або
даючи гроші,
поради тощо. |
pryyednatysya do ta
dopomohty v diyalʹnosti, vykonuyuchy yakusʹ robotu abo dayuchy
hroshi, porady toshcho. |
присоединиться
и помочь с
деятельностью,
выполняя
часть
работы или
давая
деньги, совет
и т. д. |
prisoyedinit'sya i
pomoch' s deyatel'nost'yu, vypolnyaya chast' raboty ili davaya den'gi, sovet
i t. d. |
fēi zhčngshě de |
informel |
仕事に参加したり、お金やアドバイスを与えたりすることで、活動に参加して支援する。 |
仕事 に 参加 し たり 、 お金 や アドバイス を 与え たりする ことで 、 活動 に 参加 して 支援 する 。 |
しごと に さんか し たり 、 おかね や アドバイス お あたえ たり する ことで 、 かつどう に さんか して しえん する 。 |
shigoto ni sanka shi tari , okane ya adobaisu o atae tarisuru kotode , katsudō ni sanka shite shien suru . |
|
|
|
|
|
136 |
|
Vstup, účast,
podpora |
Vstup,
účasť, podpora |
參與;參與;支持 |
cānyů;
cānyů; zhīchí |
Input;
participation; support |
Contribution;
participation; soutien |
Entrada;
participaçăo; suporte |
Aporte;
participación; apoyo |
Input;
partecipazione; supporto |
Investment,
participet esse, auxilio |
Input, Teilnahme,
Unterstützung |
Εισροή
· συμμετοχή ·
υποστήριξη |
Eisroí : symmetochí
: ypostírixi |
الإدخال
؛ المشاركة ؛
الدعم |
al'iidkhal ;
almusharakat ; aldaem |
Wkład;
uczestnictwo; wsparcie |
Vstup, účast,
podpora |
Vstup,
účasť, podpora |
Ulaz, sudjelovanje,
podrška |
Indėlis,
dalyvavimas, parama |
Вхід;
участь;
підтримка |
Vkhid; uchastʹ;
pidtrymka |
Вклад,
участие,
поддержка |
Vklad, uchastiye,
podderzhka |
tōngguň zuň
yīxiē gōngzuň huň juān qián, tígōng jiŕnyě děng
fāngshě jiārů běng bāngzhů yī xiŕng huódňng |
pour participer et
aider ŕ une activité, en effectuant une partie du travail ou en donnant de
l'argent, des conseils, etc. |
入力、参加、サポート |
入力 、 参加 、 サポート |
にゅうりょく 、 さんか 、 サポート |
nyūryoku , sanka , sapōto |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
137 |
|
Všichni se zapojili
do práce |
Všetci sa zapojili
do práce |
每個人都忙於工作 |
měi gčrén
dōu mángyú gōngzuň |
Everyone pitched in
with the work |
Tout le monde a
participé au travail |
Todos contribuíram
com o trabalho |
Todos contribuyeron
con el trabajo |
Tutti si sono messi
d'accordo con il lavoro |
Omni opere positis |
Alle haben sich an
der Arbeit beteiligt |
Όλοι
έσκαψαν με την
εργασία |
Óloi éskapsan me tin
ergasía |
لقد
شارك الجميع
في العمل |
laqad sharak aljamie
fi aleamal |
Wszyscy
przyłączyli się do pracy |
Všichni se zapojili
do práce |
Všetci sa zapojili
do práce |
Svi su stupili u
posao |
Visi
įsitraukė į darbus |
Усі
торкнулися
роботи |
Usi torknulysya
roboty |
Каждый
участвовал
в работе |
Kazhdyy uchastvoval
v rabote |
cānyů;
cānyů; zhīchí |
Contribution;
participation; soutien |
全員が作品に参加しました |
全員 が 作品 に 参加 しました |
ぜにん が さくひん に さんか しました |
zenin ga sakuhin ni sanka shimashita |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
138 |
|
Všichni se zapojili
do práce |
Každý dal prácu |
每個人都參與了這項工作 |
měi gčrén
dōu cānyůle zhč xiŕng gōngzuň |
Everyone put in the
work |
Tout le monde se met
au travail |
Todos colocam no
trabalho |
Todos se pusieron a
trabajar |
Tutti si sono messi
al lavoro |
Omnes misit opus |
Jeder hat die Arbeit
gemacht |
Όλοι
έβαλαν το έργο |
Óloi évalan to érgo |
الجميع
في العمل |
aljamie fi aleamal |
Wszyscy
wkładają pracę |
Všichni se zapojili
do práce |
Každý dal prácu |
Svatko se umiješao u
djelo |
Visi
įtraukė į darbą |
Усі
вкладають у
роботу |
Usi vkladayutʹ
u robotu |
Каждый
вкладывается
в работу |
Kazhdyy
vkladyvayetsya v rabotu |
měi gčrén
dōu mángyú gōngzuň |
Tout le monde a
participé au travail |
誰もが仕事をする |
誰 も が 仕事 を する |
だれ も が しごと お する |
dare mo ga shigoto o suru |
|
|
|
|
|
139 |
|
Všichni jsou v práci
zaneprázdněni |
Každý je v práci
zaneprázdnený |
每個人都忙於工作 |
měi gčrén
dōu mángyú gōngzuň |
Everyone is busy at
work |
Tout le monde est
occupé au travail |
Todo mundo está
ocupado no trabalho |
Todos están ocupados
en el trabajo. |
Tutti sono impegnati
al lavoro |
Quisque est
occupatus ad opus |
Jeder ist bei der
Arbeit beschäftigt |
Όλοι
είναι
απασχολημένοι
στη δουλειά |
Óloi eínai
apascholiménoi sti douleiá |
الجميع
مشغولون في
العمل |
aljamie mashghulun
fi aleamal |
Wszyscy są
zajęci w pracy |
Všichni jsou v práci
zaneprázdněni |
Každý je v práci
zaneprázdnený |
Svi su zauzeti na
poslu |
Visi yra
užsiėmę darbe |
Всі
зайняті на
роботі |
Vsi zaynyati na
roboti |
Все
заняты на
работе |
Vse zanyaty na
rabote |
měi gčrén
dōu cānyůle zhč xiŕng gōngzuň |
Tout le monde se met
au travail |
誰もが仕事で忙しい |
誰 も が 仕事 で 忙しい |
だれ も が しごと で いそがしい |
dare mo ga shigoto de isogashī |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
140 |
|
Edge |
bočné |
邊 |
biān |
side |
Bord |
Edge |
Borde |
lato |
latus |
Rand |
Άκρη |
Ákri |
الحافة |
alhafa |
Edge |
Edge |
bočné |
strana |
Briauna |
Край |
Kray |
сторона |
storona |
měi gčrén
dōu mángyú gōngzuň |
Tout le monde est
occupé au travail |
エッジ |
エッジ |
エッジ |
ejji |
|
|
|
|
|
141 |
|
Místní
společnosti se zapojily do stavebního materiálu a práce |
Miestne
spoločnosti sa zapojili do stavebného materiálu a práce |
當地公司介入建築材料和勞動力 |
dāngdě gōngsī jičrů jiŕn zhů
cáiliŕo hé láodňnglě |
Local
companies pitched in with building material and labour |
Les entreprises
locales se sont mobilisées avec les matériaux de construction et la
main-d'śuvre |
Empresas
locais contribuíram com material de construçăo e măo-de-obra |
Compańías
locales colaboraron con materiales de construcción y mano de obra. |
Le aziende
locali hanno collaborato con materiali edili e manodopera |
Locus
societates laborant, et movit castra ad materiam ad aedificationem |
Lokale
Unternehmen haben sich mit Baumaterial und Arbeitskräften beschäftigt |
Οι
τοπικές
εταιρείες
έσπευσαν να
χτίσουν το υλικό
και την
εργασία |
Oi topikés etaireíes éspefsan na chtísoun to
ylikó kai tin ergasía |
الشركات
المحلية
ضالعة بمواد
البناء والعمالة |
alsharikat almahaliyat dalieatan bimawad
albina' waleamala |
Lokalne firmy
wprowadziły materiały budowlane i siłę roboczą |
Místní
společnosti se zapojily do stavebního materiálu a práce |
Miestne
spoločnosti sa zapojili do stavebného materiálu a práce |
Lokalne tvrtke
bavile su se građevinskim materijalom i radnom snagom |
Vietinės
įmonės pasirūpino statybinėmis medžiagomis ir darbo
jėga |
Місцеві
компанії
заграли
будівельним
матеріалом
та робочою
силою |
Mistsevi kompaniyi zahraly budivelʹnym
materialom ta robochoyu syloyu |
Местные
компании
разбираются
со строительными
материалами
и рабочей
силой |
Mestnyye kompanii razbirayutsya so
stroitel'nymi materialami i rabochey siloy |
biān |
Bord |
地元の企業が建築資材と労働力に関与 |
地元 の 企業 が 建築 資材 と 労働力 に 関与 |
じもと の きぎょう が けんちく しざい と ろうどうりょくに かにょ |
jimoto no kigyō ga kenchiku shizai to rōdōryoku ni kanyo |
|
|
|
|
|
142 |
|
Místní
společnost podporuje stavební materiály a pracovní sílu |
Miestna
spoločnosť podporuje stavebné materiály a prácu |
當地的公司支援了建築材料和勞動力 |
dāngdě de
gōngsī zhīyuánle jiŕn zhů cáiliŕo hé láodňnglě |
Local company
supports building materials and labor |
Une entreprise locale
soutient les matériaux de construction et la main-d'śuvre |
Empresa local apóia
materiais de construçăo e măo-de-obra |
Empresa local apoya
materiales de construcción y mano de obra |
Azienda locale
supporta materiali da costruzione e manodopera |
Locus societates
sustinere constructione materiae et laborem |
Das lokale
Unternehmen unterstützt Baumaterialien und Arbeitskräfte |
Η
τοπική
εταιρεία
υποστηρίζει
τα δομικά
υλικά και την
εργασία |
I topikí etaireía
ypostirízei ta domiká yliká kai tin ergasía |
شركة
محلية تدعم
مواد البناء
والعمالة |
sharikat mahaliyat
tadeam mawada albina' waleimala |
Lokalna firma
wspiera materiały budowlane i robociznę |
Místní
společnost podporuje stavební materiály a pracovní sílu |
Miestna
spoločnosť podporuje stavebné materiály a prácu |
Lokalna tvrtka
podržava građevinski materijal i rad |
Vietinė
įmonė remia statybines medžiagas ir darbuotojus |
Місцева
компанія
підтримує
будівельні
матеріали
та робочу
силу |
Mistseva kompaniya
pidtrymuye budivelʹni materialy ta robochu sylu |
Местная
компания
поддерживает
строительные
материалы и
труд |
Mestnaya kompaniya
podderzhivayet stroitel'nyye materialy i trud |
dāngdě gōngsī jičrů jiŕn zhů
cáiliŕo hé láodňnglě |
Les entreprises
locales se sont mobilisées avec les matériaux de construction et la
main-d'śuvre |
地元企業が建築資材と労働をサポート |
地元 企業 が 建築 資材 と 労働 を サポート |
じもと きぎょう が けんちく しざい と ろうどう お サポート |
jimoto kigyō ga kenchiku shizai to rōdō o sapōto |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
143 |
|
rozteč |
výška tónu |
某事 |
mǒu shě |
pitch sth in |
pitch qch in |
pitch sth in |
lanzar algo |
passo dentro |
Summa in pice |
Pech etw |
βήμα
sth in |
víma sth in |
الملعب
sth في |
almaleab sth fi |
pitch sth in |
rozteč |
výška tónu |
pitch sth u |
žingsnis į
vidų |
крок
чого-небудь |
krok
choho-nebudʹ |
передать |
peredat' |
dāngdě de
gōngsī zhīyuánle jiŕn zhů cáiliŕo hé láodňnglě |
Une entreprise locale
soutient les matériaux de construction et la main-d'śuvre |
ピッチsth |
ピッチ sth |
ピッチ sth |
picchi sth |
|
|
|
|
|
144 |
|
dát konkrétní
množství peněz, aby pomohl s |
dať konkrétne
množstvo peňazí, aby ste pomohli s prácou |
給某筆錢以幫助某事 |
gěi mǒu
bǐ qián yǐ bāngzhů mǒu shě |
to give a particular
amount of money in order to help with sth |
donner une somme
d'argent particuličre pour aider avec qc |
para dar uma quantia
específica de dinheiro, a fim de ajudar com sth |
dar una cantidad
particular de dinero para ayudar con algo |
per dare una
particolare somma di denaro al fine di aiutare con sth |
dare pecuniam ad
auxilium alicui Summa |
einen bestimmten
Geldbetrag geben, um mit etw. zu helfen |
να
δώσει ένα
συγκεκριμένο
χρηματικό
ποσό για να βοηθήσει
με sth |
na dósei éna
synkekriméno chrimatikó posó gia na voithísei me sth |
لإعطاء
مبلغ معين من
المال
للمساعدة في sth |
li'iieta' mablagh
mueayan min almal lilmusaeadat fi sth |
dać
określoną kwotę pieniędzy, aby pomóc w czymś |
dát konkrétní
množství peněz, aby pomohl s |
dať konkrétne
množstvo peňazí, aby ste pomohli s prácou |
dati određenu
svotu novca kako bi se moglo pomoći u sth |
duoti tam tikrą
sumą pinigų, kad padėtų su sth |
надати
певну суму
грошей, щоб
допомогти в
чому-небудь |
nadaty pevnu sumu
hroshey, shchob dopomohty v chomu-nebudʹ |
дать
определенную
сумму денег,
чтобы помочь
с чем-то |
dat' opredelennuyu
summu deneg, chtoby pomoch' s chem-to |
mǒu shě |
pitch qch in |
sthを支援するために特定の金額を与える |
sth を 支援 する ため に 特定 の 金額 を 与える |
sth お しえん する ため に とくてい の きんがく お あたえる |
sth o shien suru tame ni tokutei no kingaku o ataeru |
|
|
|
|
|
145 |
|
Ginger |
zázvor |
姜 |
jiāng |
ginger |
Gingembre |
Gengibre |
Jengibre |
zenzero |
gingiberi |
Ingwer |
Τζίντζερ |
Tzíntzer |
الزنجبيل |
alznjabayl |
Imbir |
Ginger |
zázvor |
đumbir |
Imbierą |
Імбир |
Imbyr |
имбирь |
imbir' |
gěi mǒu
bǐ qián yǐ bāngzhů mǒu shě |
donner une somme
d'argent particuličre pour aider avec qc |
しょうが |
しょうが |
しょうが |
shōga |
|
|
|
|
|
146 |
|
Zúčastněte
se |
Zúčastnite sa
na |
參與;出力;出份子 |
cānyů;
chūlě; chū fčnzi |
Participate in |
Participez ŕ |
Participar em |
Participar en |
Partecipa a |
Participant,
conferre; Clubbed |
Mitmachen bei |
Συμμετοχή
σε |
Symmetochí se |
شارك
في |
sharak fi |
Weź udział
w |
Zúčastněte
se |
Zúčastnite sa
na |
Sudjelujte u |
Dalyvaukite |
Беріть
участь у |
Beritʹ
uchastʹ u |
Участвовать
в |
Uchastvovat' v |
jiāng |
Gingembre |
参加する |
参加 する |
さんか する |
sanka suru |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
147 |
|
Něco |
niečo |
某事 |
mǒu shě |
something |
Quelque chose |
Algo |
Algo |
qualcosa |
aliquid |
Etwas |
Κάτι |
Káti |
شيء
ما |
shay' ma |
Coś |
Něco |
niečo |
nešto |
Kažkas |
Щось |
Shchosʹ |
что-то |
chto-to |
cānyů;
chūlě; chū fčnzi |
Participez ŕ |
何か |
何 か |
なに か |
nani ka |
|
|
|
|
|
148 |
|
Dejte nějaké
peníze na pomoc něčemu |
Dajte nejaké peniaze
na pomoc |
給某筆錢以幫助某事 |
gěi mǒu
bǐ qián yǐ bāngzhů mǒu shě |
Give some money to
help something |
Donnez de l'argent
pour aider quelque chose |
Dę algum dinheiro
para ajudar algo |
Dar algo de dinero
para ayudar algo |
Dai dei soldi per
aiutare qualcosa |
Ad quadam pecuniae
summa ope ad aliquid, |
Gib etwas Geld, um
etwas zu helfen |
Δώστε
κάποια
χρήματα για να
βοηθήσετε
κάτι |
Dóste kápoia
chrímata gia na voithísete káti |
اعطي
بعض المال
لمساعدة شيء
ما |
aety bed almal
limusaeadat shay' ma |
Daj trochę
pieniędzy, aby coś pomóc |
Dejte nějaké
peníze na pomoc něčemu |
Dajte nejaké peniaze
na pomoc |
Dajte nešto novca za
nešto pomoći |
Skirkite pinigų
kažkam padėti |
Дайте
трохи
грошей, щоб
щось
допомогти |
Dayte trokhy
hroshey, shchob shchosʹ dopomohty |
Дайте
немного
денег, чтобы
чем-то
помочь |
Dayte nemnogo deneg,
chtoby chem-to pomoch' |
mǒu shě |
Quelque chose |
何かを助けるためにお金を与えます |
何 か を 助ける ため に お金 を 与えます |
なに か お たすける ため に おかね お あたえます |
nani ka o tasukeru tame ni okane o ataemasu |
|
|
|
|
|
149 |
|
Všichni jsme
položili 10 dolarů, abychom jí koupili dárek |
Všetci sme položili
10 dolárov, aby sme jej kúpili darček |
我們全都花了10美元給她買了禮物 |
wǒmen
quándōu huāle 10 měiyuán gěi tā mǎile lǐwů |
We all pitched in $
10 to buy her a gift |
Nous avons tous mis
10 $ pour lui acheter un cadeau |
Todos nós
arrecadamos US $ 10 para comprar um presente para ela |
Todos aportamos $ 10
para comprarle un regalo |
Abbiamo pagato $ 10
per comprarle un regalo |
Omnes castrametati
sunt in $ X emere donum eius |
Wir haben alle 10
Dollar eingeworben, um ihr ein Geschenk zu kaufen |
Όλοι
σκορπίσαμε σε $
10 για να το
αγοράσουμε
ένα δώρο |
Óloi skorpísame se $
10 gia na to agorásoume éna dóro |
كلنا
نزلنا 10
دولارات
لنشتري لها
هدية |
klna nazalna 10
dularat linashtari laha hadia |
Wszyscy
wydaliśmy 10 dolarów, żeby kupić jej prezent |
Všichni jsme
položili 10 dolarů, abychom jí koupili dárek |
Všetci sme položili
10 dolárov, aby sme jej kúpili darček |
Svi smo platili 10
dolara da bismo joj kupili poklon |
Mes visi
sumokėjome 10 USD, kad nupirkčiau jai dovaną |
Ми
всі
заплатили
за 10 доларів,
щоб купити
їй подарунок |
My vsi zaplatyly za
10 dolariv, shchob kupyty yiy podarunok |
Мы
все
заплатили 10
долларов,
чтобы
купить ей
подарок |
My vse zaplatili 10
dollarov, chtoby kupit' yey podarok |
gěi mǒu
bǐ qián yǐ bāngzhů mǒu shě |
Donnez de l'argent
pour aider quelque chose |
私たちはすべて彼女に贈り物を買うために10ドルで売り込みました |
私たち は すべて 彼女 に 贈り物 を 買う ため に 10 ドルで 売り込みました |
わたしたち わ すべて かのじょ に おくりもの お かう ために 10 ドル で うりこみました |
watashitachi wa subete kanojo ni okurimono o kau tame ni10 doru de urikomimashita |
|
|
|
|
|
150 |
|
Každý z nás dal 10
juanů, aby jí koupili dárek |
Každý z nás dal 10
juanov, aby jej kúpili darček |
我們每人出10元錢給她買禮物 |
wǒmen měi
rén chū 10 yuán qián gěi tā mǎi lǐwů |
We each gave 10 yuan
to buy her a gift |
Nous avons chacun
donné 10 yuans pour lui acheter un cadeau |
Cada um de nós deu
10 yuan para comprar um presente para ela |
Dimos 10 yuanes para
comprarle un regalo |
Ognuno di noi ha
dato 10 yuan per comprarle un regalo |
X pupa emit a nobis
per donum |
Wir gaben ihr
jeweils 10 Yuan, um ihr ein Geschenk zu kaufen |
Κάθε
ένας έδωσε 10
γιουάν για να
του αγοράσει
ένα δώρο |
Káthe énas édose 10
giouán gia na tou agorásei éna dóro |
قدم
كل منا 10 يوان
لشراء هدية
لها |
qadim kl minna 10
yawan lishira' hadiat laha |
Każdy z nas
dał 10 juanów, aby kupić jej prezent |
Každý z nás dal 10
juanů, aby jí koupili dárek |
Každý z nás dal 10
juanov, aby jej kúpili darček |
Svakome smo dali 10
juana da bismo joj kupili poklon |
Mes kiekvienas
davėme 10 juanių, kad galėtume jai nupirkti dovaną |
Ми
кожному
дали 10 юанів,
щоб купити
їй подарунок |
My kozhnomu daly 10
yuaniv, shchob kupyty yiy podarunok |
Каждый
из нас дал 10
юаней, чтобы
купить ей подарок |
Kazhdyy iz nas dal
10 yuaney, chtoby kupit' yey podarok |
wǒmen
quándōu huāle 10 měiyuán gěi tā mǎile lǐwů |
Nous avons tous mis
10 $ pour lui acheter un cadeau |
私たちはそれぞれ彼女に贈り物を買うために10元を与えました |
私たち は それぞれ 彼女 に 贈り物 を 買う ため に 10 元を 与えました |
わたしたち わ それぞれ かのじょ に おくりもの お かう ため に 10 げん お あたえました |
watashitachi wa sorezore kanojo ni okurimono o kau tameni 10 gen o ataemashita |
|
|
|
|
|
151 |
|
Všichni jsme jí
zaplatili 10 dolarů za dárek |
Všetci sme jej
zaplatili 10 dolárov za darček |
我們全都花了10美元給她買了禮物 |
wǒmen
quándōu huāle 10 měiyuán gěi tā mǎile lǐwů |
We all paid her $ 10
for a gift |
Nous lui avons tous
payé 10 $ pour un cadeau |
Todos nós pagamos a
ela US $ 10 por um presente |
Todos le pagamos $
10 por un regalo |
Le abbiamo pagato
tutti $ 10 per un regalo |
Pecora simul
defecerunt: $ X emere donum eius nobis |
Wir haben ihr alle
10 Dollar für ein Geschenk bezahlt |
Μας
πλήρωσαν όλοι 10
δολάρια για
ένα δώρο |
Mas plírosan óloi 10
dolária gia éna dóro |
لقد
دفعنا
جميعًا لها 10
دولارات
كهدية |
laqad dafaena
jmyeana laha 10 dularat kahadia |
Wszyscy
zapłaciliśmy jej 10 $ za prezent |
Všichni jsme jí
zaplatili 10 dolarů za dárek |
Všetci sme jej
zaplatili 10 dolárov za darček |
Svi smo joj platili
10 dolara na poklon |
Mes visi
sumokėjome jai 10 dolerių už dovaną |
Ми
всі
заплатили
їй 10 доларів
за
подарунок |
My vsi zaplatyly yiy
10 dolariv za podarunok |
Мы
все
заплатили
ей 10 долларов
за подарок |
My vse zaplatili yey
10 dollarov za podarok |
wǒmen měi
rén chū 10 yuán qián gěi tā mǎi lǐwů |
Nous avons chacun
donné 10 yuans pour lui acheter un cadeau |
私たちはすべて彼女に10ドルの贈り物を支払った |
私たち は すべて 彼女 に 10 ドル の 贈り物 を 支払った |
わたしたち わ すべて かのじょ に 10 ドル の おくりものお しはらった |
watashitachi wa subete kanojo ni 10 doru no okurimono oshiharatta |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
152 |
|
Všichni jsme jí
zaplatili 10 dolarů za dárek |
Všetci sme jej
zaplatili 10 dolárov za darček |
投入某人 |
tóurů mǒu rén |
pitch into sb |
tangage en sb |
lançar em sb |
lanzar a alguien |
lanciare in sb |
si in pice |
Pech in jdn |
βήμα
σε sb |
víma se sb |
لقد
دفعنا
جميعًا لها 10
دولارات
كهدية |
laqad dafaena
jmyeana laha 10 dularat kahadia |
Wszyscy
zapłaciliśmy jej 10 $ za prezent |
Všichni jsme jí
zaplatili 10 dolarů za dárek |
Všetci sme jej
zaplatili 10 dolárov za darček |
Svi smo joj platili
10 dolara na poklon |
|
|
|
|
|
|
|
私たちは皆彼女に10ドルの贈り物をしました |
私たち は 皆 彼女 に 10 ドル の 贈り物 を しました |
わたしたち わ みな かのじょ に 10 ドル の おくりもの おしました |
watashitachi wa mina kanojo ni 10 doru no okurimono oshimashita |
|
|
|
|
|
153 |
|
rozteč do sb |
smola do sb |
推广某人 |
Tuīguǎng
mǒu rén |
Put into someone |
Mettre en quelqu'un |
Coloque em alguém |
Poner en alguien |
Metti in qualcuno |
Pone aliquem |
In jemanden stecken |
Βάλτε
σε κάποιον |
Válte se kápoion |
الملعب
في sb |
almaleab fi sb |
wpuszczać na
kogoś |
rozteč do sb |
smola do sb |
pitch u sb |
žingsnis į sb |
крок
у зб |
krok u zb |
сдаться
в сб |
sdat'sya v sb |
tóurů mǒu rén |
tangage en sb |
SBにピッチ |
SB に ピッチ |
sb に ピッチ |
SB ni picchi |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
154 |
|
Dejte do někoho |
Dajte do niekoho |
攻击或批评某人 |
gōngjí huň
pīpíng mǒu rén |
to attack or
criticize sb |
attaquer ou critiquer
sb |
atacar ou criticar
sb |
atacar o criticar a
alguien |
attaccare o
criticare sb |
si uel uituperabat
oppugnare |
jdn angreifen oder
kritisieren |
να
επιτεθεί ή να
επικρίνει την sb |
na epitetheí í na
epikrínei tin sb |
ضعه
في شخص ما |
daeh fi shakhs ma |
Włóż do
kogoś |
Dejte do někoho |
Dajte do niekoho |
Stavite u nekoga |
Įmesk į
ką nors |
Покласти
в когось |
Poklasty v
kohosʹ |
Положить
в кого-то |
Polozhit' v kogo-to |
Tuīguǎng
mǒu rén |
Mettre en quelqu'un |
誰かに入れて |
誰 か に 入れて |
だれ か に いれて |
dare ka ni irete |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
155 |
|
napadnout nebo
kritizovat sb |
zaútočiť
alebo kritizovať sb |
攻*;批判;批评 |
gōng*;
pīpŕn; pīpíng |
Attack *; criticism;
criticism |
Attaque *; critique;
critique |
Ataque *; crítica;
crítica |
Ataque *; crítica;
crítica |
Attacco *; critica;
critica |
* Impetum:
Bibliography: Bibliography |
Angriff *; Kritik;
Kritik |
Επίθεση
*, κριτική,
κριτική |
Epíthesi *, kritikí,
kritikí |
لمهاجمة
أو انتقاد SB |
limuhajamat 'aw
aintiqad SB |
atakować lub
krytykować kogoś |
napadnout nebo
kritizovat sb |
zaútočiť
alebo kritizovať sb |
napadati ili
kritizirati sb |
pulti ar kritikuoti
sb |
атакувати
чи
критикувати
sb |
atakuvaty chy
krytykuvaty sb |
атаковать
или
критиковать
кого-либо |
atakovat' ili
kritikovat' kogo-libo |
gōngjí huň
pīpíng mǒu rén |
attaquer ou critiquer
sb |
sbを攻撃または批判する |
sb を 攻撃 または 批判 する |
sb お こうげき または ひはん する |
sb o kōgeki mataha hihan suru |
|
|
|
|
|
156 |
|
Útok *; kritika;
kritika |
Útok *; kritika;
kritika |
攻击或批评某人 |
gōngjí huň
pīpíng mǒu rén |
Attack or criticize
someone |
Attaquer ou critiquer
quelqu'un |
Atacar ou criticar
alguém |
Atacar o criticar a
alguien |
Attacca o critica
qualcuno |
Aut impetu aliquem
accusare |
Jemanden angreifen
oder kritisieren |
Επίθεση
ή κριτική σε
κάποιον |
Epíthesi í kritikí
se kápoion |
الهجوم
* ؛ النقد ؛
النقد |
alhujum * ; alnaqd ;
alnaqd |
Atak *; krytyka;
krytyka |
Útok *; kritika;
kritika |
Útok *; kritika;
kritika |
Napad *; kritika;
kritika |
Ataka *; kritika;
kritika |
Атака
*; критика;
критика |
Ataka *; krytyka;
krytyka |
Атака
*; критика;
критика |
Ataka *; kritika;
kritika |
gōng*;
pīpŕn; pīpíng |
Attaque *; critique;
critique |
攻撃*;批判;批判 |
攻撃 *; 批判 ; 批判 |
こうげき *; ひはん ; ひはん |
kōgeki *; hihan ; hihan |
|
|
|
|
|
157 |
|
Zaútočit nebo
kritizovat někoho |
Na niekoho
zaútočte alebo ho kritizujte |
我一到她就开始向我投球 |
wǒ yī dŕo
tā jiů kāishǐ xiŕng wǒ tóuqiú |
She started pitching
into me as soon as I arrived |
Elle a commencé ŕ me
lancer dčs mon arrivée |
Ela começou a atirar
em mim assim que cheguei |
Ella comenzó a
lanzarme en cuanto llegué |
Ha iniziato a
lanciarmi non appena sono arrivato |
Tur in illa coepi ut
mihi primum pervenit |
Sie fing an, sich
auf mich einzulassen, sobald ich ankam |
Άρχισε
να βγαίνει σε
μένα μόλις
έφτασα |
Árchise na vgaínei
se ména mólis éftasa |
هاجم
أو انتقد
شخصًا ما |
hajam 'aw aintaqad
shkhsana ma |
Atakuj lub krytykuj
kogoś |
Zaútočit nebo
kritizovat někoho |
Na niekoho
zaútočte alebo ho kritizujte |
Napadati ili
kritizirati nekoga |
Užpulkite ar
kritikuokite ką nors |
Нападайте
на когось
або
критикуйте |
Napadayte na
kohosʹ abo krytykuyte |
Нападать
или
критиковать
кого-то |
Napadat' ili
kritikovat' kogo-to |
gōngjí huň
pīpíng mǒu rén |
Attaquer ou critiquer
quelqu'un |
誰かを攻撃または批判する |
誰 か を 攻撃 または 批判 する |
だれ か お こうげき または ひはん する |
dare ka o kōgeki mataha hihan suru |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
158 |
|
Jakmile jsem
dorazila, začala do mě vhazovat |
Hneď ako som
dorazila, začala ma nadhadzovať |
我刚一到她就劈头盖脸地批评起我来 |
wǒ gāng
yī dŕo tā jiů pītóugŕiliǎn de pīpíng qǐ wǒ
lái |
As soon as I
arrived, she scolded me |
Dčs mon arrivée, elle
m'a réprimandé |
Assim que cheguei,
ela me repreendeu |
Tan pronto como
llegué, ella me regańó |
Non appena sono
arrivato, mi ha rimproverato |
Modo venerunt ad me
interrogant a facie eius |
Sobald ich ankam,
schalt sie mich |
Μόλις
έφτασα, με
έκαψε |
Mólis éftasa, me
ékapse |
بدأت
في التوجّه
إلي بمجرد
وصولي |
bada'at fi altwjjh
'iilaya bimujrad wasuliin |
Zaczęła
rzucać się na mnie, gdy tylko przybyłem |
Jakmile jsem
dorazila, začala do mě vhazovat |
Hneď ako som
dorazila, začala ma nadhadzovať |
Počela je
udarati u mene čim sam stigla |
Kai ji atvyko, ji
ėmė į mane žiūrėti |
Вона
почала
кидатися в
мене, як
тільки я приїхав |
Vona pochala
kydatysya v mene, yak tilʹky ya pryyikhav |
Она
начала
бросаться в
меня, как
только я приехал |
Ona nachala
brosat'sya v menya, kak tol'ko ya priyekhal |
wǒ yī dŕo
tā jiů kāishǐ xiŕng wǒ tóuqiú |
Elle a commencé ŕ me
lancer dčs mon arrivée |
私が到着するとすぐに彼女は私に投げ込み始めました |
私 が 到着 すると すぐ に 彼女 は 私 に投げ込み始めました |
わたし が とうちゃく すると すぐ に かのじょ わ わたし になげこみはじめました |
watashi ga tōchaku suruto sugu ni kanojo wa watashi ninagekomihajimemashita |
|
|
|
|
|
159 |
|
Jakmile jsem
dorazil, nadávala mě |
Hneď ako som
prišiel, nadávala ma |
投入 |
tóurů |
pitch into sth |
lancer dans qc |
lançar em sth |
lanzar algo |
lanciare in sth |
Summa in pice |
Pech in etw |
βήματος
σε sh |
vímatos se sh |
بمجرد
وصولي ،
وبختني |
bimujrid wasuliin ,
wabikhtni |
Jak tylko
przybyłem, skarciła mnie |
Jakmile jsem
dorazil, nadávala mě |
Hneď ako som
prišiel, nadávala ma |
Čim sam stigla,
prezirala me |
Kai tik atvažiavau,
ji mane išjuokė |
Як
тільки я
приїхав,
вона мене
лаяла |
Yak tilʹky ya
pryyikhav, vona mene layala |
Как
только я
приехал, она
отругала
меня |
Kak tol'ko ya
priyekhal, ona otrugala menya |
wǒ gāng
yī dŕo tā jiů pītóugŕiliǎn de pīpíng qǐ wǒ
lái |
Dčs mon arrivée, elle
m'a réprimandé |
私が到着するとすぐに、彼女は私をscりました |
私 が 到着 すると すぐ に 、 彼女 は 私 を scりました |
わたし が とうちゃく すると すぐ に 、 かのじょ わ わたしお りました |
watashi ga tōchaku suruto sugu ni , kanojo wa watashi orimashita |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
160 |
|
rozteč do sth |
smola do sth |
赞助 |
zŕnzhů |
Invest |
Investir |
Investir |
Invertir |
mettere |
in |
Investieren |
Invest |
Invest |
الملعب
في sth |
almaleab fi sth |
wpaść w
coś |
rozteč do sth |
smola do sth |
smotati u sth |
žingsnis į sth |
крок
у що-н |
krok u shcho-n |
вникать |
vnikat' |
tóurů |
lancer dans qc |
ピッチにピッチ |
ピッチ に ピッチ |
ピッチ に ピッチ |
picchi ni picchi |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
161 |
|
Invest |
vložiť |
热情地开始一项活动 |
rčqíng dě
kāishǐ yī xiŕng huódňng |
to start an activity
with enthusiasm |
commencer une
activité avec enthousiasme |
iniciar uma
atividade com entusiasmo |
comenzar una
actividad con entusiasmo |
per iniziare
un'attivitŕ con entusiasmo |
initium operationis
studio |
eine Aktivität mit
Begeisterung beginnen |
να
ξεκινήσετε
μια
δραστηριότητα
με
ενθουσιασμό |
na xekinísete mia
drastiriótita me enthousiasmó |
استثمر |
aistathmar |
Zainwestuj |
Invest |
vložiť |
stavite u |
Investuokite |
Інвестуйте |
Investuyte |
вставить |
vstavit' |
zŕnzhů |
Investir |
投資する |
投資 する |
とうし する |
tōshi suru |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
162 |
|
zahájit aktivitu s
nadšením |
začať s
nadšením |
蓬勃开展;大干 |
péngbó
kāizhǎn; dŕ gŕn |
Flourish |
S'épanouir |
Florescer |
Florecer |
Fiorita; grande |
Saecula Floruerunt:
Magna |
Gedeihen |
Αρέσει |
Arései |
لبدء
نشاط بحماس |
libad' nashat
bihamas |
rozpocząć
działalność z entuzjazmem |
zahájit aktivitu s
nadšením |
začať s
nadšením |
započeti
aktivnost s entuzijazmom |
pradėti
veiklą su entuziazmu |
розпочати
діяльність
з
ентузіазмом |
rozpochaty
diyalʹnistʹ z entuziazmom |
начать
деятельность
с
энтузиазмом |
nachat'
deyatel'nost' s entuziazmom |
rčqíng dě
kāishǐ yī xiŕng huódňng |
commencer une
activité avec enthousiasme |
熱意を持って活動を開始する |
熱意 を 持って 活動 を 開始 する |
ねつい お もって かつどう お かいし する |
netsui o motte katsudō o kaishi suru |
|
|
|
|
|
163 |
|
Rozkvět |
Prekvitá; big |
热情地开始一项活动 |
rčqíng dě
kāishǐ yī xiŕng huódňng |
Start an event with
enthusiasm |
Commencez un
événement avec enthousiasme |
Inicie um evento com
entusiasmo |
Comience un evento
con entusiasmo. |
Inizia un evento con
entusiasmo |
Coepit studio ad
expeditionem |
Starten Sie eine
Veranstaltung mit Begeisterung |
Ξεκινήστε
μια εκδήλωση
με
ενθουσιασμό |
Xekiníste mia
ekdílosi me enthousiasmó |
تزدهر |
tazadahar |
Rozkwitać |
Rozkvět |
Prekvitá; big |
Procvjetao, velika |
Klesti |
Процвітати |
Protsvitaty |
Процветал;
большой |
Protsvetal; bol'shoy |
péngbó
kāizhǎn; dŕ gŕn |
S'épanouir |
繁栄する |
繁栄 する |
はねい する |
hanei suru |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
164 |
|
Zahajte akci s
nadšením |
Začať
udalosť s nadšením |
我卷起袖子,准备打扫厨房 |
wǒ juǎn
qǐ xiůzi, zhǔnbči dǎsǎo chúfáng |
I rolled up my
sleeves and pitched into cleaning the kitchen |
J'ai retroussé mes
manches et je me suis mis ŕ nettoyer la cuisine |
Arregacei as mangas
e comecei a limpar a cozinha |
Me arremangué y me
puse a limpiar la cocina |
Mi sono rimboccato
le maniche e ho iniziato a pulire la cucina |
Et venerunt in
manicas convolutus dictum sapien |
Ich krempelte die
Ärmel hoch und machte mich daran, die Küche zu putzen |
Έλαβα
τα μανίκια μου
και έβαλα τον
καθαρισμό της κουζίνας |
Élava ta maníkia mou
kai évala ton katharismó tis kouzínas |
ابدأ
حدثًا بحماس |
abda hdthana bihamas |
Rozpocznij
wydarzenie z entuzjazmem |
Zahajte akci s
nadšením |
Začať
udalosť s nadšením |
Započnite
događaj s entuzijazmom |
Pradėkite
renginį su entuziazmu |
Почніть
захід із
захопленням |
Pochnitʹ zakhid
iz zakhoplennyam |
Начните
событие с
энтузиазмом |
Nachnite sobytiye s
entuziazmom |
rčqíng dě
kāishǐ yī xiŕng huódňng |
Commencez un
événement avec enthousiasme |
熱意を持ってイベントを開始する |
熱意 を 持って イベント を 開始 する |
ねつい お もって イベント お かいし する |
netsui o motte ibento o kaishi suru |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
165 |
|
Sbalil jsem si
rukávy a hodil se do úklidu kuchyně |
Vyhrnul som si
rukávy a hodil som sa na čistenie kuchyne |
我卷起袖子,大搞厨房卫生 |
wǒ juǎn
qǐ xiůzi, dŕ gǎo chúfáng wčishēng |
I roll up my sleeves
and do kitchen hygiene |
Je retrousse mes
manches et fais l'hygične de la cuisine |
Arregaço as mangas e
faço higiene na cozinha |
Me remango las
mangas y hago la higiene de la cocina |
Mi rimbocco le
maniche e faccio l'igiene della cucina |
Eorum ego stridebo
manicatis sapien viribus valetudinis curandae |
Ich kremple die
Ärmel hoch und mache Küchenhygiene |
Περνάω
τα μανίκια μου
και κάνω την
υγιεινή της κουζίνας |
Pernáo ta maníkia
mou kai káno tin ygieiní tis kouzínas |
طويت
أكمامي
وركبت
لتنظيف
المطبخ |
tawit 'akmamiun
warukibat litanzif almutabakh |
Podwinąłem
rękawy i zabrałem się do czyszczenia kuchni |
Sbalil jsem si
rukávy a hodil se do úklidu kuchyně |
Vyhrnul som si
rukávy a hodil som sa na čistenie kuchyne |
Zavukao sam rukave i
ugurao se u čišćenje kuhinje |
Suvyniojau rankoves
ir pasirinkau valyti virtuvę |
Я
засунув
рукави і
взявся за
прибирання
кухні |
YA zasunuv rukavy i
vzyavsya za prybyrannya kukhni |
Я
засучил
рукава и
принялся
чистить
кухню |
YA zasuchil rukava i
prinyalsya chistit' kukhnyu |
wǒ juǎn
qǐ xiůzi, zhǔnbči dǎsǎo chúfáng |
J'ai retroussé mes
manches et je me suis mis ŕ nettoyer la cuisine |
私は袖をまくり、台所を掃除するように売り込みました |
私 は 袖 を まくり 、 台所 を 掃除 する よう に売り込みました |
わたし わ そで お まくり 、 だいどころ お そうじ する よう に うりこみました |
watashi wa sode o makuri , daidokoro o sōji suru yō niurikomimashita |
|
|
|
|
|
166 |
|
Sbalím si rukávy a
dělám hygienu kuchyně |
Zahrnul som si
rukávy a robil som hygienu v kuchyni |
我卷起袖子,准备打扫厨房 |
wǒ juǎn
qǐ xiůzi, zhǔnbči dǎsǎo chúfáng |
I roll up my sleeves
and prepare to clean the kitchen |
Je retrousse mes
manches et me prépare ŕ nettoyer la cuisine |
Arregaço as mangas e
me preparo para limpar a cozinha |
Me remango las
mangas y me preparo para limpiar la cocina |
Mi rimbocco le
maniche e mi preparo a pulire la cucina |
Eorum ego stridebo
manicatas ad Redige culinam |
Ich kremple die
Ärmel hoch und bereite mich darauf vor, die Küche zu putzen |
Περνάω
τα μανίκια μου
και
προετοιμάζομαι
να καθαρίσω
την κουζίνα |
Pernáo ta maníkia
mou kai proetoimázomai na katharíso tin kouzína |
أرفع
أكمامي
وأقوم بصحة
المطبخ |
'arfae 'akmamiun
wa'aqwam bisihat almutabakh |
Podwijam rękawy
i dbam o higienę kuchni |
Sbalím si rukávy a
dělám hygienu kuchyně |
Zahrnul som si
rukávy a robil som hygienu v kuchyni |
Zavežem rukave i
obavim higijenu u kuhinji |
Susukau rankoves ir
darau virtuvės higieną |
Я
засуваю
рукави і
займаюся
гігієною на
кухні |
YA zasuvayu rukavy i
zaymayusya hihiyenoyu na kukhni |
Я
закатываю
рукава и
занимаюсь
гигиеной на
кухне |
YA zakatyvayu rukava
i zanimayus' gigiyenoy na kukhne |
wǒ juǎn
qǐ xiůzi, dŕ gǎo chúfáng wčishēng |
Je retrousse mes
manches et fais l'hygične de la cuisine |
袖をまくり、台所の衛生管理をします |
袖 を まくり 、 台所 の 衛生 管理 を します |
そで お まくり 、 だいどころ の えいせい かんり お します |
sode o makuri , daidokoro no eisei kanri o shimasu |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
167 |
|
Sbalím si rukávy a
připravím se na čištění kuchyně |
Zahrnul som si
rukávy a pripravil som sa na čistenie kuchyne |
向上倾斜 |
xiŕngshŕng
qīngxié |
Pitch up |
Pitch up |
Pitch up |
Lanzar |
Pitch up |
in picem |
Pitch up |
Προχωρήστε |
Prochoríste |
أرفع
أكمامي وأعد
لتنظيف
المطبخ |
'arfae 'akmamiun
wa'aeada litanzif almutabakh |
Podwijam rękawy
i przygotowuję się do czyszczenia kuchni |
Sbalím si rukávy a
připravím se na čištění kuchyně |
Zahrnul som si
rukávy a pripravil som sa na čistenie kuchyne |
Zavežem rukave i
pripremam se za čišćenje kuhinje |
Susukau rankoves ir
ruošiuosi valyti virtuvę |
Я
засуваю
рукави і
готуюсь
прибирати
кухню |
YA zasuvayu rukavy i
hotuyusʹ prybyraty kukhnyu |
Я
закатываю
рукава и
готовлюсь
убирать на кухне |
YA zakatyvayu rukava
i gotovlyus' ubirat' na kukhne |
wǒ juǎn
qǐ xiůzi, zhǔnbči dǎsǎo chúfáng |
Je retrousse mes
manches et me prépare ŕ nettoyer la cuisine |
私は袖をまくり、台所を掃除する準備をします |
私 は 袖 を まくり 、 台所 を 掃除 する 準備 を します |
わたし わ そで お まくり 、 だいどころ お そうじ する じゅんび お します |
watashi wa sode o makuri , daidokoro o sōji suru junbi oshimasu |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
168 |
|
Rozteč |
Rozstup |
非正式的 |
fēi zhčngshě de |
informal |
informel |
informal |
informal |
informale |
informal |
informell |
άτυπη |
átypi |
رمي |
ramy |
Pitch up |
Rozteč |
Rozstup |
Podigni se |
Pikis aukštyn |
Пітч |
Pitch |
Шаг
вверх |
Shag vverkh |
xiŕngshŕng
qīngxié |
Pitch up |
ピッチアップ |
ピッチ アップ |
ピッチ アップ |
picchi appu |
|
|
|
|
|
169 |
|
neformální |
neformálne |
到达某个地方,尤其是迟到或没有计划 |
dŕodá mǒu gč
děfāng, yóuqí shě chídŕo huň méiyǒu jěhuŕ |
to arrive somewhere,
especially late or without planning |
arriver quelque part,
surtout tard ou sans planification |
para chegar a algum
lugar, especialmente tarde ou sem planejamento |
llegar a algún
lugar, especialmente tarde o sin planificación |
per arrivare da
qualche parte, soprattutto in ritardo o senza pianificazione |
et perveniant in
quodam loco quis aut sine consilio nuper maxime |
irgendwo ankommen,
besonders spät oder ohne Planung |
να
φτάσει κάπου,
ειδικά αργά ή
χωρίς
προγραμματισμό |
na ftásei kápou,
eidiká argá í chorís programmatismó |
غير
رسمي |
ghyr rasmiin |
nieformalne |
neformální |
neformálne |
neformalan |
neformalus |
неофіційний |
neofitsiynyy |
неформальная |
neformal'naya |
fēi zhčngshě de |
informel |
非公式 |
非公式 |
ひこうしき |
hikōshiki |
|
|
|
|
|
170 |
|
dorazit někam,
zejména pozdě nebo bez plánování |
prísť niekam,
najmä neskoro alebo bez plánovania |
到达(尤指迟到或禾约而至) |
dŕodá (yóu zhǐ
chídŕo huň hé yuē ér zhě) |
Arrive (especially
late or arrive by appointment) |
Arrivée (surtout en
retard ou arrivée sur rendez-vous) |
Chegar
(especialmente atrasado ou chegar com hora marcada) |
Llegar
(especialmente tarde o llegar con cita previa) |
Arrivo (soprattutto
in ritardo o arrivo su appuntamento) |
Venire (c uel sero
ad convivium Vć) |
Ankunft (besonders
spät oder nach Vereinbarung) |
Άφιξη
(ιδιαίτερα
αργά ή άφιξη με
ραντεβού) |
Áfixi (idiaítera
argá í áfixi me rantevoú) |
للوصول
إلى مكان ما ،
خاصة في وقت
متأخر أو دون
تخطيط |
lilwusul 'iilaa
makan ma , khasatan fi waqt muta'akhir 'aw dun takhtit |
przybyć
gdzieś, szczególnie późno lub bez planowania |
dorazit někam,
zejména pozdě nebo bez plánování |
prísť niekam,
najmä neskoro alebo bez plánovania |
stići negdje,
posebno kasno ili bez planiranja |
atvykti kur nors,
ypač vėlai ar neplanuodami |
приїхати
кудись,
особливо
пізно або
без планування |
pryyikhaty
kudysʹ, osoblyvo pizno abo bez planuvannya |
прибыть
куда-нибудь,
особенно
поздно или без
планирования |
pribyt' kuda-nibud',
osobenno pozdno ili bez planirovaniya |
dŕodá mǒu gč
děfāng, yóuqí shě chídŕo huň méiyǒu jěhuŕ |
arriver quelque part,
surtout tard ou sans planification |
特に遅く、または計画なしでどこかに到着する |
特に 遅く 、 または 計画 なしで どこ か に 到着 する |
とくに おそく 、 または けいかく なしで どこ か に とうちゃく する |
tokuni osoku , mataha keikaku nashide doko ka ni tōchakusuru |
|
|
|
|
|
171 |
|
Příjezd
(zejména pozdě nebo příjezd po domluvě) |
Prílet (najmä
neskoro alebo príchod podľa dohody) |
到达某个地方,尤其是迟到或没有计划 |
dŕodá mǒu gč
děfāng, yóuqí shě chídŕo huň méiyǒu jěhuŕ |
Arrive somewhere,
especially late or unplanned |
Arriver quelque part,
surtout tard ou imprévu |
Chegar a algum
lugar, especialmente tarde ou năo planejado |
Llegar a algún
lugar, especialmente tarde o no planeado |
Arrivare da qualche
parte, soprattutto in ritardo o non pianificato |
Ut autem in quodam
loco nec consilium nec nuper maxime |
Kommen Sie irgendwo
an, besonders spät oder ungeplant |
Φτάστε
κάπου, ειδικά
αργά ή
απρογραμμάτιστα |
Ftáste kápou, eidiká
argá í aprogrammátista |
الوصول
(خاصة في وقت
متأخر أو
الوصول عن
طريق الموعد) |
alwusul (khast fi
waqt muta'akhir 'aw alwusul ean tariq almawed) |
Przybyć |
Příjezd
(zejména pozdě nebo příjezd po domluvě) |
Prílet (najmä
neskoro alebo príchod podľa dohody) |
Dolazak (posebno
kasno ili dolazak po dogovoru) |
Atvykti (ypač
vėluoti arba atvykti susitikus) |
Прибути
(особливо
пізно або
прибути за
домовленістю) |
Prybuty (osoblyvo
pizno abo prybuty za domovlenistyu) |
Прибытие
(особенно
поздно или
по предварительной
записи) |
Pribytiye (osobenno
pozdno ili po predvaritel'noy zapisi) |
dŕodá (yóu zhǐ
chídŕo huň hé yuē ér zhě) |
Arrivée (surtout en
retard ou arrivée sur rendez-vous) |
到着(特に遅れるか、予約制で到着) |
到着 ( 特に 遅れる か 、 予約制 で 到着 ) |
とうちゃく ( とくに おくれる か 、 よやくせい で とうちゃく ) |
tōchaku ( tokuni okureru ka , yoyakusei de tōchaku ) |
|
|
|
|
|
172 |
|
Přijeďte
někam, zejména pozdě nebo neplánované |
Príďte niekam,
najmä neskoro alebo neplánované |
你不能只是站起来,期望没有票就可以进入 |
nǐ bůnéng zhǐshě zhŕn qǐlái,
qīwŕng méiyǒu piŕo jiů kěyǐ jěnrů |
You can't just
pitch up and expect to get in without a ticket |
Vous ne pouvez
pas simplement vous présenter et vous attendre ŕ entrer sans billet |
Vocę năo pode
simplesmente levantar e esperar entrar sem um ingresso |
No puedes
simplemente lanzar y esperar entrar sin un boleto |
Non puoi
semplicemente presentarti e aspettarti di entrare senza un biglietto |
Et non sicut
tetendit et exspectare impetro in tessera sine |
Sie können
nicht einfach aufstehen und erwarten, ohne Ticket einzusteigen |
Δεν
μπορείτε
απλώς να
αναβαθμίσετε
και να περιμένετε
να εισέλθετε
χωρίς
εισιτήριο |
Den boreíte aplós na anavathmísete kai na
periménete na eisélthete chorís eisitírio |
الوصول
إلى مكان ما ،
خاصة في وقت
متأخر أو غير
مخطط له |
alwusul 'iilaa makan
ma , khasatan fi waqt muta'akhir 'aw ghyr mukhatat lah |
Przybyć
gdzieś, szczególnie późno lub nieplanowany |
Přijeďte
někam, zejména pozdě nebo neplánované |
Príďte niekam,
najmä neskoro alebo neplánované |
Dolazite negdje,
posebno kasno ili neplanirano |
Atvykite kur nors,
ypač vėlai ar neplanuotai |
Прибути
кудись,
особливо
пізно або
позапланово |
Prybuty kudysʹ,
osoblyvo pizno abo pozaplanovo |
Прибытие
куда-нибудь,
особенно
поздно или незапланированно |
Pribytiye
kuda-nibud', osobenno pozdno ili nezaplanirovanno |
dŕodá mǒu gč
děfāng, yóuqí shě chídŕo huň méiyǒu jěhuŕ |
Arriver quelque part,
surtout tard ou imprévu |
どこか、特に遅くまたは予定外に到着する |
どこ か 、 特に 遅く または 予定外 に 到着 する |
どこ か 、 とくに おそく または よていがい に とうちゃくする |
doko ka , tokuni osoku mataha yoteigai ni tōchaku suru |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
173 |
|
Nemůžete
se jen postavit a očekávat, že se dostanete bez lístku |
Nemôžete sa
len postaviť a očakávať vstup bez lístka |
你可不能说来就来,还想无票入场 |
nǐ kě
bůnéng shuō lái jiů lái, hái xiǎng wú piŕo rů chǎng |
You can't come here,
you want to enter without a ticket |
Vous ne pouvez pas
venir ici, vous voulez entrer sans billet |
Vocę năo pode vir
aqui, vocę quer entrar sem ingresso |
No puedes venir
aquí, quieres entrar sin boleto |
Non puoi venire qui,
vuoi entrare senza biglietto |
Non potestis venire:
et vobis dico, non volunt admissione tessera |
Sie können nicht
hierher kommen, Sie möchten ohne Ticket eintreten |
Δεν
μπορείτε να
έρθετε εδώ,
θέλετε να
εισέλθετε χωρίς
εισιτήριο |
Den boreíte na
érthete edó, thélete na eisélthete chorís eisitírio |
لا
يمكنك فقط أن
تتقدم وتوقع
الدخول بدون
تذكرة |
la yumkinuk faqat 'an tataqadam watawaqae
aldukhul bidun tadhkira |
Nie
możesz po prostu podnieść się i oczekiwać, że
wejdziesz bez biletu |
Nemůžete
se jen postavit a očekávat, že se dostanete bez lístku |
Nemôžete sa
len postaviť a očakávať vstup bez lístka |
Ne možeš se
samo nasloniti i očekivati da ćeš ući bez karte |
Jūs
negalite tiesiog pakilti į viršų ir tikėtis patekti be bilieto |
Ви
не можете
просто
піднятися і
розраховувати
потрапити
без квитка |
Vy ne mozhete prosto pidnyatysya i
rozrakhovuvaty potrapyty bez kvytka |
Вы
не можете
просто
набрать и
ожидать, чтобы
войти без
билета |
Vy ne mozhete prosto nabrat' i ozhidat',
chtoby voyti bez bileta |
nǐ bůnéng zhǐshě zhŕn qǐlái,
qīwŕng méiyǒu piŕo jiů kěyǐ jěnrů |
Vous ne pouvez
pas simplement vous présenter et vous attendre ŕ entrer sans billet |
あなたはただ売り込み、チケットなしで入ることを期待することはできません |
あなた は ただ 売り込み 、 チケット なしで 入る ことを 期待 する こと は できません |
あなた わ ただ うりこみ 、 チケット なしで はいる ことお きたい する こと わ できません |
anata wa tada urikomi , chiketto nashide hairu koto o kitaisuru koto wa dekimasen |
|
|
|
|
|
174 |
|
Nemůžete sem
přijet, chcete vstoupit bez lístku |
Nemôžete sem
prísť, chcete vstúpiť bez lístka |
你不能只是站起来,期望没有票就可以进入 |
nǐ bůnéng
zhǐshě zhŕn qǐlái, qīwŕng méiyǒu piŕo jiů kěyǐ
jěnrů |
You can't just stand
up and expect to enter without a ticket |
Vous ne pouvez pas
simplement vous lever et vous attendre ŕ entrer sans billet |
Vocę năo pode
simplesmente se levantar e esperar entrar sem um ingresso |
No puedes
simplemente pararte y esperar entrar sin un boleto |
Non puoi
semplicemente alzarti e aspettarti di entrare senza biglietto |
Consurge sicut non
potes, et non exspectare impetro in tessera |
Sie können nicht
einfach aufstehen und erwarten, ohne Ticket einzutreten |
Δεν
μπορείτε απλά
να σηκωθείτε
και να
περιμένετε να
εισέλθετε
χωρίς
εισιτήριο |
Den boreíte aplá na
sikotheíte kai na periménete na eisélthete chorís eisitírio |
لا
يمكنك
المجيء إلى
هنا ، تريد
الدخول بدون
تذكرة |
la yumkinuk almaji'
'iilaa huna , turid aldukhul bidun tadhkira |
Nie możesz tu
przyjechać, chcesz wejść bez biletu |
Nemůžete sem
přijet, chcete vstoupit bez lístku |
Nemôžete sem
prísť, chcete vstúpiť bez lístka |
Ne možete doći
ovdje, želite ući bez karte |
Čia negalite
atvykti, norite patekti be bilieto |
Ви
не можете
приїхати
сюди, хочете
ввійти без
квитка |
Vy ne mozhete
pryyikhaty syudy, khochete vviyty bez kvytka |
Вы
не можете
прийти сюда,
вы хотите
войти без
билета |
Vy ne mozhete priyti
syuda, vy khotite voyti bez bileta |
nǐ kě
bůnéng shuō lái jiů lái, hái xiǎng wú piŕo rů chǎng |
Vous ne pouvez pas
venir ici, vous voulez entrer sans billet |
あなたはここに来ることができません、あなたはチケットなしで入りたいです |
あなた は ここ に 来る こと が できません 、 あなた はチケット なしで 入りたいです |
あなた わ ここ に くる こと が できません 、 あなた わ チケット なしで はいりたいです |
anata wa koko ni kuru koto ga dekimasen , anata wachiketto nashide hairitaidesu |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
175 |
|
Nemůžete jen
vstát a očekávat vstup bez lístku |
Nemôžete len
vstať a očakávať vstup bez lístka |
来 |
lái |
Come |
Viens |
Venha |
Ven |
arrivo |
venit |
Komm |
Ελάτε |
Eláte |
لا
يمكنك
الوقوف
وتوقع
الدخول بدون
تذكرة |
la yumkinuk alwuquf
watawaqae aldukhul bidun tadhkira |
Nie możesz po
prostu wstać i spodziewać się wejścia bez biletu |
Nemůžete jen
vstát a očekávat vstup bez lístku |
Nemôžete len
vstať a očakávať vstup bez lístka |
Ne možete samo
ustati i očekivati da uđete bez karte |
Jūs negalite
tiesiog atsistoti ir tikėtis patekti be bilieto |
Ви
не можете
просто
встати і
розраховувати
ввійти без
квитка |
Vy ne mozhete prosto
vstaty i rozrakhovuvaty vviyty bez kvytka |
Вы
не можете
просто
встать и
ожидать,
чтобы войти
без билета |
Vy ne mozhete prosto
vstat' i ozhidat', chtoby voyti bez bileta |
nǐ bůnéng
zhǐshě zhŕn qǐlái, qīwŕng méiyǒu piŕo jiů kěyǐ
jěnrů |
Vous ne pouvez pas
simplement vous lever et vous attendre ŕ entrer sans billet |
あなたはただ立ち上がって、チケットなしで入場することを期待することはできません |
あなた は ただ 立ち上がって 、 チケット なしで 入場する こと を 期待 する こと は できません |
あなた わ ただ たちあがって 、 チケット なしで にゅうじょう する こと お きたい する こと わ できません |
anata wa tada tachiagatte , chiketto nashide nyūjō surukoto o kitai suru koto wa dekimasen |
|
|
|
|
|
176 |
|
Pojď |
príchod |
来 |
lái |
Come |
Viens |
Venha |
Ven |
arrivo |
venit |
Komm |
Ελάτε |
Eláte |
تعال |
taeal |
Chodź |
Pojď |
príchod |
dolazak |
Ateik |
Приходь |
Prykhodʹ |
приход |
prikhod |
lái |
Viens |
おいで |
おいで |
おいで |
oide |
|
|
|
|
|
177 |
|
Pojď |
príchod |
代名词 |
dŕimíngcí |
synonym |
synonyme |
sinônimo |
sinonimo |
sinonimo |
synonym |
Synonym |
συνώνυμο |
synónymo |
تعال |
taeal |
Chodź |
Pojď |
príchod |
dolazak |
Ateik |
Приходь |
Prykhodʹ |
приход |
prikhod |
lái |
Viens |
おいで |
おいで |
おいで |
oide |
|
|
|
|
|
178 |
|
synonymum |
synonymum |
到场 |
dŕochǎng |
turn up |
monter |
aparecer |
subir |
alzare |
conversus est |
auftauchen |
ανοίξτε |
anoíxte |
مرادف |
muradif |
synonim |
synonymum |
synonymum |
sinonim |
sinonimas |
синонім |
synonim |
синоним |
sinonim |
dŕimíngcí |
synonyme |
同義語 |
同義語 |
どうぎご |
dōgigo |
|
|
|
|
|
179 |
|
obrátit se |
objaviť sa |
推杆和推杆 |
tuī gǎn hé
tuī gǎn |
pitch and putt |
pitch and putt |
pitch and putt |
pitch and putt |
pitch and putt |
picemque puft |
Pitch und Putt |
pitch
και putt |
pitch kai putt |
يحضر |
yahdur |
pojawić
się |
obrátit se |
objaviť sa |
okreni se |
pasirodyti |
повернути |
povernuty |
прибавить |
pribavit' |
dŕochǎng |
monter |
現れる |
現れる |
あらわれる |
arawareru |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
180 |
|
hřiště a
putt |
ihrisko a putt |
在很小的球场上打高尔夫球 |
zŕi hěn
xiǎo de qiúchǎng shŕng dǎ gāo'ěrfū qiú |
golf played on a
very small course |
golf joué sur un tout
petit parcours |
golfe jogado em um
campo muito pequeno |
golf jugado en un
campo muy pequeńo |
il golf ha giocato
su un campo molto piccolo |
Satis quidem parum
suppetit |
Golf auf einem sehr
kleinen Platz gespielt |
γκολφ
έπαιξε σε μια
πολύ μικρή
πορεία |
nkolf épaixe se mia
polý mikrí poreía |
الملعب
وقذفة |
almaleab waqudhifa |
pitch and putt |
hřiště a
putt |
ihrisko a putt |
pitch i putt |
pikis ir puttas |
пек
та пітт |
pek ta pitt |
шаг
и удар |
shag i udar |
tuī gǎn hé
tuī gǎn |
pitch and putt |
ピッチとパット |
ピッチ と パット |
ピッチ と パット |
picchi to patto |
|
|
|
|
|
181 |
|
golf hrál na velmi
malém hřišti |
golf hral na
veľmi malom ihrisku |
小场地高尔夫球 |
xiǎo
chǎngdě gāo'ěrfū qiú |
Small golf course |
Petit terrain de golf |
Pequeno campo de
golfe |
Pequeńo campo de
golf |
Piccolo campo da
golf |
Picem et puft |
Kleiner Golfplatz |
Μικρό
γήπεδο γκολφ |
Mikró gípedo nkolf |
لعب
الجولف في
ملعب صغير
للغاية |
laeib aljulaf fi
maleab saghir lilghaya |
golf grał na
bardzo małym polu |
golf hrál na velmi
malém hřišti |
golf hral na
veľmi malom ihrisku |
golf igrao na vrlo
malom igralištu |
golfą
žaidė labai mažame trasoje |
гольф
грав на дуже
маленькому
ходу |
holʹf hrav na
duzhe malenʹkomu khodu |
в
гольф
играли на
очень
маленьком
поле |
v gol'f igrali na
ochen' malen'kom pole |
zŕi hěn
xiǎo de qiúchǎng shŕng dǎ gāo'ěrfū qiú |
golf joué sur un tout
petit parcours |
非常に小さなコースでプレーしたゴルフ |
非常 に 小さな コース で プレー した ゴルフ |
ひじょう に ちいさな コース で プレー した ゴルフ |
hijō ni chīsana kōsu de purē shita gorufu |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
182 |
|
Malé golfové
hřiště |
Malé golfové ihrisko |
投掷 |
tóuzhí |
pitch-and-toss |
lancer et lancer |
arremesso |
lanzamiento y
lanzamiento |
pitch-and-lancio |
iactant et piceis |
Pitch-and-Toss |
το
χτύπημα και το
χτύπημα |
to chtýpima kai to
chtýpima |
ملعب
جولف صغير |
maleab julf saghir |
Małe pole
golfowe |
Malé golfové
hřiště |
Malé golfové ihrisko |
Mali golf teren |
Mažas golfo
aikštynas |
Мале
поле для
гольфу |
Male pole dlya
holʹfu |
Малое
поле для
гольфа |
Maloye pole dlya
gol'fa |
xiǎo
chǎngdě gāo'ěrfū qiú |
Petit terrain de golf |
小さなゴルフ場 |
小さな ゴルフ場 |
ちいさな ごるふじょう |
chīsana gorufujō |
|
|
|
|
|
183 |
|
házení a házení |
pitch-a-prehadzovať |
在游戏中,投掷最接近标记的硬币的玩家可以扔掉所有硬币,并赢得正面朝上的硬币 |
zŕi yóuxě zhōng, tóuzhí zuě jiējěn
biāojě de yěngbě de wánjiā kěyǐ rēng diŕo
suǒyǒu yěngbě, běng yíngdé zhčngmiŕn cháo shŕng de yěngbě |
a game in
which the player who throws a coin closest to a mark gets to throw all the
coins, winning those that land with the head facing |
un jeu dans
lequel le joueur qui lance une pičce la plus proche d'une marque arrive ŕ
lancer toutes les pičces, gagnant celles qui atterrissent avec la tęte
tournée vers |
um jogo em que
o jogador que joga uma moeda mais próxima de uma marca consegue jogar todas
as moedas, vencendo aquelas que caem com a cabeça voltada |
un juego en el
que el jugador que lanza una moneda más cercana a una marca puede lanzar
todas las monedas, ganando las que caen con la cabeza hacia |
un gioco in
cui il giocatore che lancia una moneta piů vicina a un segno riesce a
lanciare tutte le monete, vincendo quelle che atterrano con la testa rivolta |
Qui in altum
mittit ludio ludius in ludum quod est signum gets proximae denarium iactare
omnes denarios, adeo ut eae in capite eorum qui in terra |
Ein Spiel, bei
dem der Spieler, der eine Münze wirft, die einer Marke am nächsten liegt,
alle Münzen wirft und diejenigen gewinnt, die mit dem Kopf nach oben landen |
ένα
παιχνίδι στο
οποίο ο
παίκτης που
ρίχνει ένα νόμισμα
πιο κοντά σε
ένα σήμα
παίρνει να
ρίξει όλα τα
νομίσματα,
κερδίζοντας
εκείνα που
προσγειώνονται
με το κεφάλι
που
αντιμετωπίζει |
éna paichnídi sto opoío o paíktis pou
ríchnei éna nómisma pio kontá se éna síma paírnei na ríxei óla ta nomísmata,
kerdízontas ekeína pou prosgeiónontai me to kefáli pou antimetopízei |
رمي
الملعب |
ramy almaleab |
pitch-and-toss |
házení a házení |
pitch-a-prehadzovať |
Pitch-and-bacanje |
pikis ir metimas |
перекидання |
perekydannya |
пека
и броском |
peka i broskom |
tóuzhí |
lancer et lancer |
ピッチアンドトス |
ピッチアンドトス |
ぴっちあんどとす |
picchiandotosu |
|
|
|
|
|
184 |
|
hra, ve které
hráč, který hodí minci co nejblíže ke značce, hodí všechny mince a
vyhraje ty, které přistávají s obrácenou hlavou |
hra, v ktorej
hráč, ktorý hodí mincu najbližšie k značke, vyhodí všetky mince a
vyhrá tie, ktoré dopadnú s hlavou smerujúcou |
上 |
shŕng |
up |
en haut |
para cima |
arriba |
su |
autem |
auf |
επάνω |
epáno |
لعبة
يقوم فيها
اللاعب الذي
يرمي عملة
قريبة من
علامة ما
برمي كل
القطع
النقدية ،
والفوز بتلك
التي تهبط مع
مواجهة
الرأس |
leibat yaqum fiha alllaeib aldhy yarmi
eumlatan qaribatan min ealamat ma birmi kl alqite alnaqdiat , walfawz bitilk
alty tahbit mae muajahat alraas |
gra, w której
gracz, który rzuca monetą najbliższą znaku, rzuca wszystkimi
monetami, wygrywając te, które wylądują twarzą do
głowy |
hra, ve které
hráč, který hodí minci co nejblíže ke značce, hodí všechny mince a
vyhraje ty, které přistávají s obrácenou hlavou |
hra, v ktorej
hráč, ktorý hodí mincu najbližšie k značke, vyhodí všetky mince a
vyhrá tie, ktoré dopadnú s hlavou smerujúcou |
igra u kojoj
igrač koji baci novčić najbliži marki dobiva baciti sve
kovanice, pobjedivši one koji slete okrenutim glavom |
žaidimas,
kurio metu žaidėjas, metęs monetą, esančią
arčiau ženklo, gali išmesti visas monetas, laimėdamas tas, kurios
nusileidžia galva |
гра,
в якій
гравець,
який кидає
монету, найближчу
до позначки,
отримує
кинути всі
монети,
виграючи ті,
хто
приземлиться,
звернувшись
до голови |
hra, v yakiy hravetsʹ, yakyy kydaye
monetu, nayblyzhchu do poznachky, otrymuye kynuty vsi monety, vyhrayuchy ti,
khto pryzemlytʹsya, zvernuvshysʹ do holovy |
игра,
в которой
игрок,
бросающий
монету, ближайшую
к отметке,
бросает все
монеты, выигрывая
те, которые
приземляются
лицом к лицу |
igra, v kotoroy igrok, brosayushchiy monetu,
blizhayshuyu k otmetke, brosayet vse monety, vyigryvaya te, kotoryye
prizemlyayutsya litsom k litsu |
zŕi yóuxě zhōng, tóuzhí zuě jiējěn
biāojě de yěngbě de wánjiā kěyǐ rēng diŕo
suǒyǒu yěngbě, běng yíngdé zhčngmiŕn cháo shŕng de yěngbě |
un jeu dans
lequel le joueur qui lance une pičce la plus proche d'une marque arrive ŕ
lancer toutes les pičces, gagnant celles qui atterrissent avec la tęte
tournée vers |
マークに最も近いコインを投げるプレイヤーがすべてのコインを投げて、頭を向けて着地するコインに勝つゲーム |
マーク に 最も 近い コイン を 投げる プレイヤー がすべて の コイン を 投げて 、 頭 を 向けて 着地 するコイン に 勝つ ゲーム |
マーク に もっとも ちかい コイン お なげる プレイヤーが すべて の コイン お なげて 、 あたま お むけて ちゃくち する コイン に かつ ゲーム |
māku ni mottomo chikai koin o nageru pureiyā ga subeteno koin o nagete , atama o mukete chakuchi suru koin nikatsu gēmu |
|
|
|
|
|
185 |
|
nahoru |
hore |
掷币游戏(掷币最接近目标的参加者获权抛掷所有硬币,并赢得其中正面朝上者) |
zhě bě yóuxě (zhě bě
zuě jiējěn můbiāo dě cānjiā zhě huň quán pāozhě
suǒyǒu yěngbě, běng yíngdé qízhōng zhčngmiŕn cháo shŕng
zhě) |
Coin flip game
(Participants who are closest to the target are given the right to flip all
the coins and win the face-up) |
Jeu de retournement
de pičces (les participants les plus proches de la cible ont le droit de
retourner toutes les pičces et de gagner la face visible) |
Coin flip game (Os
participantes que estăo mais próximos do alvo tęm o direito de jogar todas as
moedas e ganhar a cara para cima) |
Juego de lanzar
monedas (los participantes que están más cerca del objetivo tienen derecho a
tirar todas las monedas y ganar la cara) |
Gioco di lancio
delle monete (I partecipanti piů vicini al bersaglio hanno il diritto di
lanciare tutte le monete e vincere a faccia in su) |
Iactare ludum (ast
egomet mittere signum omnibus participibus facultas nummos faciem eorum qui
vincere) |
Münzwurfspiel
(Teilnehmer, die dem Ziel am nächsten sind, haben das Recht, alle Münzen zu
werfen und das offene Spiel zu gewinnen) |
Παιχνίδι
Flip Coin (Οι
συμμετέχοντες
που είναι πιο
κοντά στον
στόχο έχουν το
δικαίωμα να
γυρίσουν όλα
τα κέρματα και
να κερδίσουν
την όψη προς τα
πάνω) |
Paichnídi Flip Coin
(Oi symmetéchontes pou eínai pio kontá ston stócho échoun to dikaíoma na
gyrísoun óla ta kérmata kai na kerdísoun tin ópsi pros ta páno) |
يصل |
yasil |
w górę |
nahoru |
hore |
gore |
aukštyn |
вгору |
vhoru |
вверх |
vverkh |
shŕng |
en haut |
アップ |
アップ |
アップ |
appu |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
186 |
|
Hra s mincemi
(Účastníci, kteří jsou nejblíže k cíli, mají právo otočit
všechny mince a vyhrát lícem nahoru) |
Hra s mincami
(Účastníci, ktorí sú najbližšie k cieľu, majú právo vyhodiť
všetky mince a vyhrať lícom nahor) |
黑色 |
hēisč |
pitch-black |
noir |
escuro |
totalmente negro |
nero come la pece |
NIGER |
pechschwarz |
pitch-μαύρο |
pitch-mávro |
لعبة
قلب العملة
(يُمنح
المشاركون
الأقرب إلى
الهدف الحق
في قلب جميع
العملات
والفوز بالمواجهة) |
luebat qalb aleumla
(yumnh almusharikun al'aqrab 'iilaa alhadaf alhaqi fi qalb jmye aleumlat
walfawz bialmuajaha) |
Rzut monetą
(uczestnicy znajdujący się najbliżej celu mają prawo
rzucić monetą i wygrać odkrytą) |
Hra s mincemi
(Účastníci, kteří jsou nejblíže k cíli, mají právo otočit
všechny mince a vyhrát lícem nahoru) |
Hra s mincami
(Účastníci, ktorí sú najbližšie k cieľu, majú právo vyhodiť
všetky mince a vyhrať lícom nahor) |
Coin flip igra
(Sudionici koji su najbliži cilju dobivaju pravo baciti sve kovanice i
osvojiti face-up) |
Monetų
apvertimo žaidimas (Dalyviams, kurie yra arčiausiai taikinio, suteikiama
teisė apversti visas monetas ir laimėti akis į viršų) |
Гра
в монету
(учасники,
найближчі
до цілі, отримують
право
перевертати
всі монети
та виграти
обличчя) |
Hra v monetu
(uchasnyky, nayblyzhchi do tsili, otrymuyutʹ pravo perevertaty vsi
monety ta vyhraty oblychchya) |
Игра
с
подбрасыванием
монет
(участники,
находящиеся
ближе всего
к цели,
получают
право
перевернуть
все монеты и
выиграть
лицом вверх) |
Igra s
podbrasyvaniyem monet (uchastniki, nakhodyashchiyesya blizhe vsego k tseli,
poluchayut pravo perevernut' vse monety i vyigrat' litsom vverkh) |
zhě bě yóuxě (zhě bě
zuě jiējěn můbiāo dě cānjiā zhě huň quán pāozhě
suǒyǒu yěngbě, běng yíngdé qízhōng zhčngmiŕn cháo shŕng
zhě) |
Jeu de retournement
de pičces (les participants les plus proches de la cible ont le droit de
retourner toutes les pičces et de gagner la face visible) |
コインフリップゲーム(ターゲットに最も近い参加者には、すべてのコインをフリップし、フェイスアップで勝つ権利が与えられます) |
コインフリップゲーム ( ターゲット に 最も 近い 参加者に は 、 すべて の コイン を フリップ し 、 フェイスアップ で 勝つ 権利 が 与えられます ) |
こいんふりっぷげえむ ( ターゲット に もっとも ちかいさんかしゃ に わ 、 すべて の コイン お フリップ し 、 フェイス アップ で かつ けんり が あたえられます ) |
koinfurippugēmu ( tāgetto ni mottomo chikai sankasha niwa , subete no koin o furippu shi , feisu appu de katsukenri ga ataeraremasu ) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
187 |
|
smola černá |
tma |
完全黑色或深色 |
wánquán hēisč huň shēn sč |
completely
black or dark |
complčtement
noir ou foncé |
completamente
preto ou escuro |
completamente
negro u oscuro |
completamente
nero o scuro |
nigra vel
nigro |
komplett
schwarz oder dunkel |
εντελώς
μαύρο ή
σκοτεινό |
entelós mávro í skoteinó |
أسود
قاتم |
'aswad qatim |
czarny jak
smoła |
smola černá |
tma |
crn kao ugljen |
pikis juodas |
смак
чорний |
smak chornyy |
черный
как смоль |
chernyy kak smol' |
hēisč |
noir |
真っ黒 |
真っ黒 |
まっくろ |
makkuro |
|
|
|
|
|
188 |
|
zcela
černá nebo tmavá |
úplne
čierna alebo tmavá |
漆黑的;乌黑的 |
qīhēi de;
wūhēi de |
Pitch black |
Emplacement noir |
Passo preto |
Tono negro |
Passo nero |
Nigrum: niger |
Pechschwarz |
Pitch
μαύρο |
Pitch mávro |
أسود
بالكامل أو
داكن |
asud balkaml 'aw dakan |
całkowicie
czarny lub ciemny |
zcela
černá nebo tmavá |
úplne
čierna alebo tmavá |
potpuno crna
ili tamna |
visiškai juoda
arba tamsi |
повністю
чорний або
темний |
povnistyu chornyy abo temnyy |
полностью
черный или
темный |
polnost'yu chernyy ili temnyy |
wánquán hēisč huň shēn sč |
complčtement
noir ou foncé |
完全に黒または暗い |
完全 に 黒 または 暗い |
かんぜん に くろ または くらい |
kanzen ni kuro mataha kurai |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
189 |
|
Smola černá |
Smola čierna |
黑暗无光 |
hēi'ŕn wú
guāng |
pitch-dark |
sombre |
escuro |
muy oscuro |
fitto e buio |
umbrae mortis |
stockdunkel |
pitch-σκοτάδι |
pitch-skotádi |
أسود
قاتم |
'aswad qatim |
Podziałka
czarna |
Smola černá |
Smola čierna |
Pitch crna |
Pikis juodas |
Крок
чорний |
Krok chornyy |
Черная
смола |
Chernaya smola |
qīhēi de;
wūhēi de |
Emplacement noir |
ピッチブラック |
ピッチ ブラック |
ピッチ ブラック |
picchi burakku |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
190 |
|
smola-tmavý |
čierny ako
uhoľ |
完全黑暗 |
wánquán hēi'ŕn |
completely dark |
complčtement sombre |
completamente escuro |
completamente oscuro |
completamente buio |
omnino tenebrosa |
völlig dunkel |
εντελώς
σκοτεινό |
entelós skoteinó |
مظلمة |
muzlama |
zupełnie ciemno |
smola-tmavý |
čierny ako
uhoľ |
mrkli mrak |
pikis-tamsus |
смак
темний |
smak temnyy |
непроглядный |
neproglyadnyy |
hēi'ŕn wú
guāng |
sombre |
真っ暗 |
真っ暗 |
まっくら |
makkura |
|
|
|
|
|
191 |
|
úplně temná |
úplne tma |
漆黑的 |
qīhēi de |
Dark |
Sombre |
Escuro |
Oscuro |
scuro |
tenebris |
Dunkel |
Σκούρο |
Skoúro |
مظلمة
تماما |
muzlamat tamamaan |
całkowicie
ciemne |
úplně temná |
úplne tma |
potpuno mračno |
visiškai tamsu |
зовсім
темно |
zovsim temno |
совершенно
темно |
sovershenno temno |
wánquán hēi'ŕn |
complčtement sombre |
完全に暗い |
完全 に 暗い |
かんぜん に くらい |
kanzen ni kurai |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
192 |
|
Tma |
tmavý |
piitched |
piitched |
piitched |
piétiné |
perfurado |
canalizado |
piitched |
piitched |
piitched |
κουρασμένος |
kourasménos |
داكن |
dakn |
Ciemno |
Tma |
tmavý |
mrak |
Tamsi |
Темний |
Temnyy |
темно |
temno |
qīhēi de |
Sombre |
ダーク |
ダーク |
ダーク |
dāku |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
193 |
|
šťouchl |
piitched |
屋顶的 |
wūdǐng de |
of a roof |
d'un toit |
de um telhado |
de un techo |
di un tetto |
tecti |
eines Daches |
μιας
στέγης |
mias stégis |
مثقوب |
mathqub |
podekscytowany |
šťouchl |
piitched |
piitched |
piituotas |
пронизаний |
pronyzanyy |
piitched |
piitched |
piitched |
piétiné |
かわいらしい |
かわいらしい |
かわいらしい |
kawairashī |
|
|
|
|
|
194 |
|
střechy |
strechy |
屋顶 |
wūdǐng |
roof |
Toit |
Telhado |
Techo |
tetto |
tectum |
Dach |
Οροφή |
Orofí |
سقف |
saqf |
dachu |
střechy |
strechy |
krova |
stogo |
даху |
dakhu |
крыши |
kryshi |
wūdǐng de |
d'un toit |
屋根の |
屋根 の |
やね の |
yane no |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
195 |
|
Střecha |
strecha |
倾斜不平 |
qīngxié bůpíng |
sloping; not flat |
en pente; non plat |
inclinado; năo plano |
inclinado; no plano |
in pendenza; non in
piano |
vocatis prona, non
plana |
abfallend, nicht
flach |
χωρίς
κλίση |
chorís klísi |
سقف |
sqaf |
Dach |
Střecha |
strecha |
krov |
Stogas |
Дах |
Dakh |
крыша |
krysha |
wūdǐng |
Toit |
屋根 |
屋根 |
やね |
yane |
|
|
|
|
|
196 |
|
sklon, ne rovný |
sklonený, nie rovný |
倾斜的 |
qīngxié de |
Inclined |
Incliné |
Inclinado |
Inclinado |
inclinazione |
benificium |
Geneigt |
Έχει
κλίση |
Échei klísi |
منحدر
؛ غير مسطح |
munhadar ; ghyr
musatah |
opadający; nie
płaski |
sklon, ne rovný |
sklonený, nie rovný |
koso; nije ravno |
nuožulnus, ne
plokščias |
похилий;
не рівний |
pokhylyy; ne rivnyy |
наклонный,
не плоский |
naklonnyy, ne
ploskiy |
qīngxié bůpíng |
en pente; non plat |
傾斜、平らではない |
傾斜 、 平らで はない |
けいしゃ 、 たいらで はない |
keisha , tairade hanai |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
197 |
|
Nakloněné |
náklon |
倾斜不平 |
qīngxié bůpíng |
Tilt uneven |
Inclinaison inégale |
Inclinaçăo irregular |
Inclinación desigual |
Inclinazione
irregolare |
hastiludio Vitri
facierum |
Neigung
ungleichmäßig |
Η
κλίση είναι
ανομοιογενής |
I klísi eínai
anomoiogenís |
مائل |
mayil |
Pochylony |
Nakloněné |
náklon |
nagib |
Pasviręs |
Схильний |
Skhylʹnyy |
наклон |
naklon |
qīngxié de |
Incliné |
傾斜 |
傾斜 |
けいしゃ |
keisha |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
198 |
|
Sklon nerovný |
Naklonené
nerovnomerne |
激战 |
jīzhŕn |
pitched battle |
bataille rangée |
batalha campal |
batalla campal |
battaglia campale |
acie |
Pitched Battle |
μάχη |
máchi |
إمالة
غير متساوية |
'iimalatan ghyr
mutasawia |
Przechyl nierówno |
Sklon nerovný |
Naklonené
nerovnomerne |
Nagib neravni |
Pakreipkite
netolygiai |
Нахил
нерівномірний |
Nakhyl nerivnomirnyy |
Наклон
неровный |
Naklon nerovnyy |
qīngxié bůpíng |
Inclinaison inégale |
傾斜むら |
傾斜 むら |
けいしゃ むら |
keisha mura |
|
|
|
|
|
199 |
|
postavená bitva |
postavená bitka |
涉及很多人的战斗 |
shčjí hěnduō rén de zhŕndňu |
a fight that
involves a large number of people |
un combat qui
implique un grand nombre de personnes |
uma luta que
envolve um grande número de pessoas |
una pelea que
involucra a un gran número de personas |
una lotta che
coinvolge un gran numero di persone |
quod habet
numerum bellum |
Ein Kampf, an
dem eine große Anzahl von Menschen beteiligt ist |
μια
πάλη που
περιλαμβάνει
μεγάλο αριθμό
ανθρώπων |
mia páli pou perilamvánei megálo arithmó
anthrópon |
معركة
ضارية |
maerakat daria |
rozbita bitwa |
postavená bitva |
postavená bitka |
bitna bitka |
piko mūšis |
розбита
битва |
rozbyta bytva |
сражение |
srazheniye |
jīzhŕn |
bataille rangée |
ピッチングバトル |
ピッチングバトル |
ぴっちんぐばとる |
picchingubatoru |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
200 |
|
boj, který
zahrnuje velké množství lidí |
boj, ktorý sa
týka veľkého počtu ľudí |
群殴;。聚众打斗 |
qún ōu;.
Jůzhňng dǎdňu |
Group fight; |
Combat de groupe; |
Luta em grupo; |
Pelea grupal; |
Lotta di gruppo; |
Vulgus belli cohors
pugnat ;. |
Gruppenkampf; |
Ομαδική
πάλη; |
Omadikí páli? |
معركة
تضم عددًا
كبيرًا من
الناس |
mearikat tadumu eddana kbyrana min alnnas |
walka z
udziałem dużej liczby osób |
boj, který
zahrnuje velké množství lidí |
boj, ktorý sa
týka veľkého počtu ľudí |
borba koja
uključuje veliki broj ljudi |
kova, kurioje
dalyvauja daugybė žmonių |
бійка,
в якій бере
участь
велика
кількість
людей |
biyka, v yakiy bere uchastʹ velyka
kilʹkistʹ lyudey |
борьба,
в которой
участвует
большое
количество
людей |
bor'ba, v kotoroy uchastvuyet bol'shoye
kolichestvo lyudey |
shčjí hěnduō rén de zhŕndňu |
un combat qui
implique un grand nombre de personnes |
多数の人々が関与する戦い |
多数 の 人々 が 関与 する 戦い |
たすう の ひとびと が かにょ する たたかい |
tasū no hitobito ga kanyo suru tatakai |
|
|
|
|
|
201 |
|
Skupinový boj; |
Skupinový boj; |
示威游行升级为与警察的激烈战斗 |
shěwēi yóuxíng
shēngjí wči yǔ jǐngchá de jīlič zhŕndňu |
the demonstration
escalated into a pitched battle with the police |
la manifestation
s'est transformée en une bataille rangée avec la police |
a demonstraçăo se
transformou em uma batalha campal com a polícia |
la manifestación se
convirtió en una batalla campal con la policía |
la manifestazione si
č intensificata in una dura battaglia con la polizia |
signis collatis in
ostensione lictores escalated |
Die Demonstration
eskalierte zu einem heftigen Kampf mit der Polizei |
η
διαδήλωση
κλιμάκωσε σε
μια μάχη με την
αστυνομία |
i diadílosi
klimákose se mia máchi me tin astynomía |
قتال
جماعي |
qital jamaeiin |
Walka grupowa; |
Skupinový boj; |
Skupinový boj; |
Grupna borba; |
Grupinė kova; |
Груповий
бій; |
Hrupovyy biy; |
Групповой
бой; |
Gruppovoy boy; |
qún ōu;.
Jůzhňng dǎdňu |
Combat de groupe; |
グループの戦い。 |
グループ の 戦い 。 |
グループ の たたかい 。 |
gurūpu no tatakai . |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
202 |
|
demonstrace
eskalovala do bitvy s policií |
demonštrácia
eskalovala na boj s políciou |
示威逐步升级,演变成为一场同警察的混战 |
shěwēi zhúbů
shēngjí, yǎnbiŕn chéngwéi yī chǎng tóng jǐngchá de
hůnzhŕn |
Demonstrations
escalated into a scuffle with the police |
Les manifestations se
sont transformées en une bagarre avec la police |
Manifestaçőes se
transformaram em briga com a polícia |
Las manifestaciones
se convirtieron en una pelea con la policía. |
Le dimostrazioni si
sono trasformate in una rissa con la polizia |
Escalated
demonstrationes, in proelium et convertit magistratus |
Demonstrationen
eskalierten zu einem Streit mit der Polizei |
Οι
διαδηλώσεις
κλιμακώθηκαν
με την
αστυνομία |
Oi diadilóseis
klimakóthikan me tin astynomía |
تصاعدت
المظاهرة
إلى معركة
ضارية مع
الشرطة |
tasaeadat
almuzaharat 'iilaa maerakat dariat mae alshurta |
demonstracja
przerodziła się w ostrą bitwę z policją |
demonstrace
eskalovala do bitvy s policií |
demonštrácia
eskalovala na boj s políciou |
demonstracija je
eskalirala u bitku s policijom |
demonstracija
peraugo į piko mūšį su policija |
маніфестація
переросла у
вирваний
бій з поліцією |
manifestatsiya
pererosla u vyrvanyy biy z politsiyeyu |
демонстрация
переросла в
грандиозную
битву с
полицией |
demonstratsiya
pererosla v grandioznuyu bitvu s politsiyey |
shěwēi yóuxíng
shēngjí wči yǔ jǐngchá de jīlič zhŕndňu |
la manifestation
s'est transformée en une bataille rangée avec la police |
デモは警察との激しい戦いにエスカレートしました |
デモ は 警察 と の 激しい 戦い に エスカレート しました |
デモ わ けいさつ と の はげしい たたかい に エスカレートしました |
demo wa keisatsu to no hageshī tatakai ni esukarētoshimashita |
|
|
|
|
|
203 |
|
Demonstrace
eskalovaly na policii s policií |
Demonštrácie
eskalovali do polície s políciou |
示威游行升级为与警察的激烈战斗 |
shěwēi yóuxíng
shēngjí wči yǔ jǐngchá de jīlič zhŕndňu |
Demonstrations
escalated into fierce battle with police |
Les manifestations se
sont transformées en une bataille acharnée avec la police |
Manifestaçőes
escalados em batalha feroz com a polícia |
Las manifestaciones
se convirtieron en una feroz batalla con la policía. |
Le dimostrazioni si
sono intensificate in una feroce battaglia con la polizia |
Demonstrationes
acriter proelio cum vigilum ad upgraded |
Die Demonstrationen
eskalierten zu heftigen Kämpfen mit der Polizei |
Οι
διαδηλώσεις
κλιμακώνονται
σε σκληρή μάχη
με την
αστυνομία |
Oi diadilóseis
klimakónontai se sklirí máchi me tin astynomía |
تصاعدت
المظاهرات
إلى شجار مع
الشرطة |
tasaeadat
almuzaharat 'iilaa shajar mae alshurta |
Demonstracje
przerodziły się w potyczkę z policją |
Demonstrace
eskalovaly na policii s policií |
Demonštrácie
eskalovali do polície s políciou |
Demonstracije su
eskalirale u sukobu s policijom |
Demonstracijos
peraugo į sąmyšį su policija |
Демонстрації
переросли в
сутичку з
поліцією |
Demonstratsiyi
pererosly v sutychku z politsiyeyu |
Демонстрации
переросли в
драку с
полицией |
Demonstratsii
pererosli v draku s politsiyey |
shěwēi zhúbů
shēngjí, yǎnbiŕn chéngwéi yī chǎng tóng jǐngchá de
hůnzhŕn |
Les manifestations se
sont transformées en une bagarre avec la police |
デモンストレーションは警察との乱闘にエスカレートしました |
デモンストレーション は 警察 と の 乱闘 にエスカレート しました |
デモンストレーション わ けいさつ と の らんとう に エスカレート しました |
demonsutorēshon wa keisatsu to no rantō ni esukarētoshimashita |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
204 |
|
Demonstrace
eskalovaly do tvrdého boje s policií |
Demonštrácie
vystupňovali do tvrdého boja s políciou |
一场军事战斗,士兵们被安排在准备好的位置 |
yī chǎng
jūnshě zhŕndňu, shěbīngmen bči ānpái zŕi zhǔnbči hǎo
de wčizhě |
a military battle
fought with soldiers arranged in prepared positions |
une bataille
militaire menée avec des soldats disposés dans des positions préparées |
uma batalha militar
travada com soldados dispostos em posiçőes preparadas |
una batalla militar
peleada con soldados dispuestos en posiciones preparadas |
una battaglia
militare combattuta con soldati disposti in posizioni preparate |
parat insidias
dispositis militibus militum proelio |
eine militärische
Schlacht mit Soldaten in vorbereiteten Stellungen |
μια
στρατιωτική
μάχη που
διεξήχθη με
στρατιώτες διατεταγμένους
σε
προετοιμασμένες
θέσεις |
mia stratiotikí
máchi pou diexíchthi me stratiótes diatetagménous se proetoimasménes théseis |
تصاعدت
المظاهرات
في معركة
شرسة مع
الشرطة |
tasaeadat
almuzaharat fi maerakat sharisat mae alshurta |
Demonstracje
przerodziły się w zaciętą walkę z policją |
Demonstrace
eskalovaly do tvrdého boje s policií |
Demonštrácie
vystupňovali do tvrdého boja s políciou |
Demonstracije su
eskalirale u žestoku bitku s policijom |
Demonstracijos
peraugo į įnirtingą kovą su policija |
Демонстрації
переросли в
жорстокий
бій з поліцією |
Demonstratsiyi
pererosly v zhorstokyy biy z politsiyeyu |
Демонстрации
переросли в
ожесточенную
борьбу с
полицией |
Demonstratsii
pererosli v ozhestochennuyu bor'bu s politsiyey |
shěwēi yóuxíng
shēngjí wči yǔ jǐngchá de jīlič zhŕndňu |
Les manifestations se
sont transformées en une bataille acharnée avec la police |
デモンストレーションは警察との激しい戦いにエスカレートしました |
デモンストレーション は 警察 と の 激しい 戦い にエスカレート しました |
デモンストレーション わ けいさつ と の はげしい たたかい に エスカレート しました |
demonsutorēshon wa keisatsu to no hageshī tatakai niesukarēto shimashita |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
205 |
|
vojenská bitva
bojovala s vojáky uspořádanými na připravených pozicích |
vojenská bitka
bojovala s vojakmi usporiadanými do pripravených pozícií |
荤 |
hūn |
Meat dish |
plat de viande |
prato de carne |
plato de carne |
piatto di carne |
escam catino |
Fleischgericht |
πιάτο
με βάση το
κρέας |
piáto me vási to
kréas |
خاضت
معركة
عسكرية مع
جنود مرتبين
في مواقع جاهزة |
khadat maerakat
easkariat mae junud murtabayn fi mawaqie jahiza |
bitwa wojskowa
stoczona z żołnierzami ustawionymi w przygotowanych pozycjach |
vojenská bitva
bojovala s vojáky uspořádanými na připravených pozicích |
vojenská bitka
bojovala s vojakmi usporiadanými do pripravených pozícií |
vojna bitka vodila
se s vojnicima raspoređenim na pripremljenim položajima |
vyko karinis
mūšis su kareiviais, išdėstytais parengtose pozicijose |
військовий
бій бився з
солдатами,
розташованими
на
підготовлених
позиціях |
viysʹkovyy biy
byvsya z soldatamy, roztashovanymy na pidhotovlenykh pozytsiyakh |
военное
сражение с
солдатами,
расположенными
на
подготовленных
позициях |
voyennoye srazheniye
s soldatami, raspolozhennymi na podgotovlennykh pozitsiyakh |
yī chǎng
jūnshě zhŕndňu, shěbīngmen bči ānpái zŕi zhǔnbči hǎo
de wčizhě |
une bataille
militaire menée avec des soldats disposés dans des positions préparées |
準備された位置に配置された兵士との軍事戦闘 |
準備 された 位置 に 配置 された 兵士 と の 軍事 戦闘 |
じゅんび された いち に はいち された へいし と の ぐんじせんとう |
junbi sareta ichi ni haichi sareta heishi to no gunji sentō |
|
|
|
|
|
206 |
|
masu |
mäsu |
(军事上的)对阵战 |
(jūnshě shŕng
de) duězhčn zhŕn |
(Military) battle |
Bataille (militaire) |
Batalha (militar) |
Batalla (militar) |
Battaglia (militare) |
In bello (militari) |
(Militär-) Schlacht |
(Στρατιωτική)
μάχη |
(Stratiotikí) máchi |
طبق
اللحم |
tubiq allahm |
danie mięsne |
masu |
mäsu |
Meso jelo |
mėsos indų |
м'ясне
блюдо |
m'yasne blyudo |
Мясное
блюдо |
Myasnoye blyudo |
hūn |
plat de viande |
肉料理 |
肉 料理 |
にく りょうり |
niku ryōri |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
207 |
|
(Vojenská) bitva |
(Vojenská) bitka |
一场军事战斗,士兵们被安排在准备好的位置 |
yī chǎng
jūnshě zhŕndňu, shěbīngmen bči ānpái zŕi zhǔnbči hǎo
de wčizhě |
A military battle
where soldiers are arranged in a prepared position |
Une bataille
militaire oů les soldats sont disposés dans une position préparée |
Uma batalha militar
onde os soldados estăo dispostos em uma posiçăo preparada |
Una batalla militar
donde los soldados están dispuestos en una posición preparada |
Una battaglia
militare in cui i soldati sono disposti in una posizione preparata |
Militum certamen
positum in promptu situm militum |
Eine militärische
Schlacht, in der Soldaten in einer vorbereiteten Position angeordnet sind |
Μια
στρατιωτική
μάχη όπου οι
στρατιώτες
είναι τοποθετημένοι
σε
προετοιμασμένη
θέση |
Mia stratiotikí
máchi ópou oi stratiótes eínai topothetiménoi se proetoimasméni thési |
معركة
(عسكرية) |
maeraka (esikria) |
Bitwa (wojskowa) |
(Vojenská) bitva |
(Vojenská) bitka |
(Vojna) bitka |
(Karinis) mūšis |
(Військовий)
бій |
(Viysʹkovyy)
biy |
(Военная)
битва |
(Voyennaya) bitva |
(jūnshě shŕng
de) duězhčn zhŕn |
Bataille (militaire) |
(軍事)バトル |
( 軍事 ) バトル |
( ぐんじ ) バトル |
( gunji ) batoru |
|
|
|
|
|
208 |
|
Vojenská bitva, kde
jsou vojáci uspořádáni v připravené poloze |
Vojenská bitka, kde
sú vojaci pripravení na pripravené miesto |
投手 |
tóushǒu |
pitcher |
lanceur |
jarro |
el lanzador |
brocca |
Inclina hydriam |
Krug |
στάμνα |
stámna |
معركة
عسكرية حيث
يتم ترتيب
الجنود في
وضع جاهز |
maerakat easkariat
hayth ytm tartib aljunud fi wade jahiz |
Bitwa wojskowa, w
której żołnierze są rozmieszczeni w przygotowanej pozycji |
Vojenská bitva, kde
jsou vojáci uspořádáni v připravené poloze |
Vojenská bitka, kde
sú vojaci pripravení na pripravené miesto |
Vojna bitka u kojoj
su vojnici raspoređeni u pripremljeni položaj |
Karinis mūšis,
kuriame kareiviai išdėstomi parengtoje padėtyje |
Військовий
бій, де
солдати
влаштовуються
в
підготовлену
позицію |
Viysʹkovyy biy,
de soldaty vlashtovuyutʹsya v pidhotovlenu pozytsiyu |
Военная
битва, где
солдаты
располагаются
в
подготовленном
положении |
Voyennaya bitva, gde
soldaty raspolagayutsya v podgotovlennom polozhenii |
yī chǎng
jūnshě zhŕndňu, shěbīngmen bči ānpái zŕi zhǔnbči hǎo
de wčizhě |
Une bataille
militaire oů les soldats sont disposés dans une position préparée |
兵士が準備された位置に配置される軍事バトル |
兵士 が 準備 された 位置 に 配置 される 軍事 バトル |
へいし が じゅんび された いち に はいち される ぐんじ バトル |
heishi ga junbi sareta ichi ni haichi sareru gunji batoru |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
209 |
|
džbán |
džbán |
壶 |
hú |
jug |
cruche |
jarro |
jarra |
caraffa |
Inclina hydriam |
Krug |
κανάτα |
kanáta |
جرة |
jara |
dzban |
džbán |
džbán |
bacač |
ąsotis |
глечик |
hlechyk |
кувшин |
kuvshin |
tóushǒu |
lanceur |
投手 |
投手 |
とうしゅ |
tōshu |
|
|
|
|
|
210 |
|
džbán |
džbán |
壶 |
hú |
pot |
Pot |
Pote |
Olla |
pentola |
ollam |
Topf |
Ποτ |
Pot |
إبريق |
'iibriq |
dzbanek |
džbán |
džbán |
vrč |
ąsotis |
глечик |
hlechyk |
кувшин |
kuvshin |
hú |
cruche |
水差し |
水差し |
みずさし |
mizusashi |
|
|
|
|
|
211 |
|
Pot |
hrniec |
一壶水 |
yī hú shuǐ |
a pitcher of water |
un pichet d'eau |
um jarro de água |
una jarra de agua |
una brocca d'acqua |
lagenam aquć
bajulans |
ein Krug Wasser |
μια
κανάτα με νερό |
mia kanáta me neró |
وعاء |
wiea' |
Pot |
Pot |
hrniec |
lonac |
Puodą |
Горщик |
Horshchyk |
горшок |
gorshok |
hú |
Pot |
鍋 |
鍋 |
なべ |
nabe |
|
|
|
|
|
212 |
|
džbán vody |
džbán vody |
一罐水 |
yī guŕn
shuǐ |
A can of water |
Une canette d'eau |
Uma lata de água |
Una lata de agua |
Una lattina d'acqua |
A can aquae |
Eine Dose Wasser |
Ένα
δοχείο νερού |
Éna docheío neroú |
جرة
من الماء |
jaratan min alma' |
dzban wody |
džbán vody |
džbán vody |
bacač vode |
vandens ąsotis |
глечик
води |
hlechyk vody |
кувшин
с водой |
kuvshin s vodoy |
yī hú shuǐ |
un pichet d'eau |
水差し |
水差し |
みずさし |
mizusashi |
|
|
|
|
|
213 |
|
Plechovka vody |
Plechovka vody |
一个大的粘土容器,带有一个小开口和一个或两个方便的容器,特别是在过去,用于盛装液体 |
yīgč dŕ de
niántǔ róngqě, dŕi yǒu yīgč xiǎo kāikǒu hé
yīgč huň liǎng gč fāngbiŕn de róngqě, tčbié shě zŕi guňqů,
yňng yú shčngzhuāng yčtǐ |
a large clay
container with a small opening and one or two handies, used, especially in
the past, for holding liquids |
un grand récipient en
argile avec une petite ouverture et un ou deux sacs ŕ main, utilisé, surtout
dans le passé, pour contenir des liquides |
um grande recipiente
de argila com uma pequena abertura e um ou dois handies, usado, especialmente
no passado, para reter líquidos |
Un gran recipiente
de arcilla con una pequeńa abertura y uno o dos mangos, que se usa,
especialmente en el pasado, para contener líquidos. |
un grande
contenitore di argilla con una piccola apertura e uno o due manici, usati,
soprattutto in passato, per contenere liquidi |
Vas fictile magna et
parva foramen unum vel duos handies, usus, praesertim in praeteritum, quia
tenentes humorem |
Ein großer
Tonbehälter mit einer kleinen Öffnung und ein oder zwei Handys, der vor allem
in der Vergangenheit zum Halten von Flüssigkeiten verwendet wurde |
ένα
μεγάλο πήλινο
δοχείο με ένα
μικρό άνοιγμα
και ένα ή δύο
χεράκια, που
χρησιμοποιούνται,
ειδικά στο
παρελθόν, για
τη συγκράτηση
υγρών |
éna megálo pílino
docheío me éna mikró ánoigma kai éna í dýo cherákia, pou chrisimopoioúntai,
eidiká sto parelthón, gia ti synkrátisi ygrón |
علبة
ماء |
eulbat ma' |
Puszka wody |
Plechovka vody |
Plechovka vody |
Konzerva s vodom |
Skardinė
vandens |
Банку
з водою |
Banku z vodoyu |
Банка
воды |
Banka vody |
yī guŕn
shuǐ |
Une canette d'eau |
水の缶 |
水 の 缶 |
みず の かん |
mizu no kan |
|
|
|
|
|
214 |
|
velká hliněná
nádoba s malým otvorem a jednou nebo dvěma příručníky,
používaná zejména v minulosti k zadržování tekutin |
veľká hlinená
nádoba s malým otvorom a jednou alebo dvoma rukami, používaná najmä v
minulosti na zadržiavanie tekutín |
(尤指旧时的)带柄的陶罐 |
(yóu zhǐ jiůshí
de) dŕi bǐng de táo guŕn |
(Especially old)
clay pots with handles |
(Particuličrement
vieux) pots en argile avec poignées |
Panelas de barro
(especialmente velhas) com alças |
Ollas de barro
(especialmente antiguas) con asas |
(Soprattutto vecchi)
vasi di terracotta con manici |
(Formerly Esp) vas
figuli calamo uno |
(Besonders alte)
Tontöpfe mit Griffen |
(Ιδιαίτερα
παλιά) πήλινα
δοχεία με
λαβές |
(Idiaítera paliá)
pílina docheía me lavés |
وعاء
طيني كبير
بفتحة صغيرة
ويد واحدة أو
اثنتين
يستخدمان ،
خاصة في
الماضي ،
لحمل السوائل |
wiea' tini kabir
bifathat saghirat wayd wahidat 'aw athnatayn yastakhdiman , khasatan fi
almadi , lihaml alsawayil |
duży gliniany
pojemnik z małym otworem i jednym lub dwoma poręczami,
używany, zwłaszcza w przeszłości, do przechowywania
płynów |
velká hliněná
nádoba s malým otvorem a jednou nebo dvěma příručníky,
používaná zejména v minulosti k zadržování tekutin |
veľká hlinená
nádoba s malým otvorom a jednou alebo dvoma rukami, používaná najmä v
minulosti na zadržiavanie tekutín |
velika posuda od
gline s malim otvorom i jednom ili dvije ruke, koja se koristila, osobito u
prošlosti, za držanje tekućina |
didelis molio indas
su maža anga ir viena ar dviem rankinėmis, naudojamas, ypač
anksčiau, skysčiams laikyti |
велика
глиняна
ємність з
невеликим
отвором та
однією чи
двома
ручками,
використовувана,
особливо в
минулому,
для
утримання
рідин |
velyka hlynyana
yemnistʹ z nevelykym otvorom ta odniyeyu chy dvoma ruchkamy,
vykorystovuvana, osoblyvo v mynulomu, dlya utrymannya ridyn |
большой
глиняный
контейнер с
небольшим отверстием
и одной или
двумя
ручками,
используемый,
особенно в
прошлом, для
хранения жидкостей |
bol'shoy glinyanyy
konteyner s nebol'shim otverstiyem i odnoy ili dvumya ruchkami,
ispol'zuyemyy, osobenno v proshlom, dlya khraneniya zhidkostey |
yīgč dŕ de
niántǔ róngqě, dŕi yǒu yīgč xiǎo kāikǒu hé
yīgč huň liǎng gč fāngbiŕn de róngqě, tčbié shě zŕi guňqů,
yňng yú shčngzhuāng yčtǐ |
un grand récipient
en argile avec une petite ouverture et un ou deux sacs ŕ main, utilisé,
surtout dans le passé, pour contenir des liquides |
特に過去に液体を保持するために使用される、小さな開口部と1つまたは2つのハンディを備えた大きな粘土容器 |
特に 過去 に 液体 を 保持 する ため に 使用 される 、小さな 開口部 と 1つ または 2つ の ハンディ を 備えた大きな 粘土 容器 |
とくに かこ に えきたい お ほじ する ため に しよう される 、 ちいさな かいこうぶ と つ または つ の ハンディ おそなえた おうきな ねんど ようき |
tokuni kako ni ekitai o hoji suru tame ni shiyō sareru ,chīsana kaikōbu to tsu mataha tsu no handi o sonaetaōkina nendo yōki |
|
|
|
|
|
215 |
|
(Zvláště staré)
hliněné hrnce s úchyty |
(Obzvlášť
staré) hlinené hrnce s rukoväťami |
袷 |
jiá |
lined |
doublé |
forrado |
forrado |
foderato |
versus |
liniert |
με
επένδυση |
me epéndysi |
(القديمة
خاصة)
الأواني
الفخارية مع
مقابض |
(alqadimat khas)
alawany alfakhkhariat mae mqabd |
(Szczególnie stare)
gliniane garnki z uchwytami |
(Zvláště staré)
hliněné hrnce s úchyty |
(Obzvlášť
staré) hlinené hrnce s rukoväťami |
(Posebno stare)
glinene posude s ručkama |
(Ypač seni)
moliniai puodai su rankenomis |
(Особливо
старі)
глиняні
горщики з
ручками |
(Osoblyvo stari)
hlynyani horshchyky z ruchkamy |
(Особенно
старые)
глиняные
горшки с
ручками |
(Osobenno staryye)
glinyanyye gorshki s ruchkami |
(yóu zhǐ jiůshí
de) dŕi bǐng de táo guŕn |
(Particuličrement
vieux) pots en argile avec poignées |
(特に古い)ハンドル付きの土鍋 |
( 特に 古い ) ハンドル付き の 土鍋 |
( とくに ふるい ) はんどるつき の どなべ |
( tokuni furui ) handorutsuki no donabe |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
216 |
|
linkovaný |
linajkový |
晌 |
shǎng |
noon |
midi |
meio-dia |
mediodía |
mezzogiorno |
meridiem |
Mittag |
μεσημέρι |
mesiméri |
مبطن |
mubtin |
prążkowany |
linkovaný |
linajkový |
u nizu |
liniuotas |
підкладка |
pidkladka |
Подкладка |
Podkladka |
jiá |
doublé |
裏地 |
裏地 |
うらじ |
uraji |
|
|
|
|
|
217 |
|
poledne |
poludnie |
图片 |
túpiŕn |
picture |
image |
quadro |
foto |
immagine |
picturae |
Bild |
εικόνα |
eikóna |
ظهيرة |
zahira |
południe |
poledne |
poludnie |
podne |
vidurdienis |
опівдні |
opivdni |
полдень |
polden' |
shǎng |
midi |
正午 |
正午 |
しょうご |
shōgo |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
218 |
|
obrázek |
obrázok |
壶 |
hú |
jug |
cruche |
jarro |
jarra |
caraffa |
Inclina hydriam |
Krug |
κανάτα |
kanáta |
الصورة |
alsuwra |
obraz |
obrázek |
obrázok |
slika |
paveikslas |
малюнок |
malyunok |
картина |
kartina |
túpiŕn |
image |
絵 |
絵 |
え |
e |
|
|
|
|
|
219 |
|
džbán |
džbán |
在棒球 |
zŕi bŕngqiú |
in baseball |
au baseball |
no beisebol |
en beisbol |
nel baseball |
in baseball |
im Baseball |
στο
μπέιζμπολ |
sto béizmpol |
إبريق |
'iibriq |
dzbanek |
džbán |
džbán |
vrč |
ąsotis |
глечик |
hlechyk |
кувшин |
kuvshin |
hú |
cruche |
水差し |
水差し |
みずさし |
mizusashi |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
220 |
|
v baseballu |
na baseball |
棒球 |
bŕngqiú |
baseball |
Baseball |
Basebol |
Beisbol |
baseball |
baseball |
Baseball |
Μπέιζμπολ |
Béizmpol |
في
لعبة
البيسبول |
fi luebat albayasbul |
w baseball |
v baseballu |
na baseball |
u bejzbol |
beisbolo žaidime |
в
бейсбол |
v beysbol |
в
бейсбол |
v beysbol |
zŕi bŕngqiú |
au baseball |
野球で |
野球 で |
やきゅう で |
yakyū de |
|
|
|
|
|
221 |
|
Baseball |
baseball |
将球扔向击球员的球员 |
jiāng qiú
rēng xiŕng jí qiúyuán de qiúyuán |
the player who
throws the ball to the batter |
le joueur qui lance
le ballon au frappeur |
o jogador que joga a
bola na massa |
el jugador que tira
la pelota al bateador |
il giocatore che
lancia la palla al battitore |
Qui in altum mittit
pila ludio ludius in in PULSO |
der Spieler, der den
Ball zum Schlagmann wirft |
ο
παίκτης που
ρίχνει τη
μπάλα στο
κτύπημα |
o paíktis pou
ríchnei ti bála sto ktýpima |
البيسبول |
albaysbul |
Baseball |
Baseball |
baseball |
bejzbol |
Beisbolas |
Бейсбол |
Beysbol |
бейсбол |
beysbol |
bŕngqiú |
Baseball |
野球 |
野球 |
やきゅう |
yakyū |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
hráč, který
hodí míč do těsta |
hráč, ktorý
hodí loptu do cesta |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
اللاعب
الذي يرمي
الكرة في
الخليط |
alllaeib aldhy yarmi
alkurat fi alkhalit |
gracz, który rzuca
piłkę do pałkarza |
hráč, který
hodí míč do těsta |
hráč, ktorý
hodí loptu do cesta |
igrač koji baci
loptu na tijesto |
žaidėjas, kuris
meta kamuolį į tešlą |
гравець,
який кидає
м'яч у кляр |
hravetsʹ, yakyy
kydaye m'yach u klyar |
игрок,
который
бросает мяч
в тесто |
igrok, kotoryy
brosayet myach v testo |
jiāng qiú
rēng xiŕng jí qiúyuán de qiúyuán |
le joueur qui lance
le ballon au frappeur |
打者にボールを投げるプレーヤー |
打者 に ボール を 投げる プレーヤー |
だしゃ に ボール お なげる プレーヤー |
dasha ni bōru o nageru purēyā |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
222 |
|
Džbán |
nadhadzovač |
投球手 |
tóuqiú shǒu |
Pitcher |
Pichet |
Jarro |
El lanzador |
bombetta |
bowler |
Krug |
Ποτίστ |
Potíst |
إبريق |
'ibariq |
Dzban |
Džbán |
nadhadzovač |
polucilindar |
Ąsočio |
Глечик |
Hlechyk |
котелок |
kotelok |
tóuqiú shǒu |
Pichet |
ピッチャー |
ピッチャー |
ピッチャー |
picchā |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
223 |
|
vidlička |
pitch-vidlica |
杈 |
chā |
pitch-fork |
fourche |
forquilha |
horquilla |
forcone |
picem furca, |
Mistgabel |
πηρούνι |
piroúni |
شوكة
الملعب |
shawkat almaleab |
widelec |
vidlička |
pitch-vidlica |
pitch vilice |
šakutė |
вила |
vyla |
питч-вилки |
pitch-vilki |
chā |
fourche |
音叉 |
音叉 |
おんさ |
onsa |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
224 |
|
Vidlice |
vidly |
骗 |
piŕn |
branches of a tree |
Fourchette |
Garfo |
Tenedor |
forcone |
furca, |
Gabel |
Πιρούνι |
Piroúni |
شوكة |
shawka |
Widelec |
Vidlice |
vidly |
viljuška |
Šakutė |
Вилка |
Vylka |
вилы |
vily |
piŕn |
Fourchette |
フォーク |
フォーク |
フォーク |
fōku |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
225 |
|
zemědělský
nástroj ve tvaru velké vidlice s dlouhou rukojetí a tyvo nebo třemi
ostrými kovovými hroty, který se používá zejména ke zvedání a pohybu sena
(sušená tráva) atd. |
poľnohospodársky
nástroj v tvare veľkej vidlice s dlhou rukoväťou a tyvo alebo tromi
ostrými kovovými hrotmi, ktorý sa používa najmä na zdvíhanie a
premiestňovanie sena (sušená tráva) atď. |
一种大叉形的农具,带有长柄和tyvo或三个尖锐的金属尖头,特别用于提起和移动干草(干草)等 |
yī zhǒng dŕ chā xíng de
nóngjů, dŕi yǒu cháng bǐng hé tyvo huň sān gč jiānruě de
jīnshǔ jiān tóu, tčbié yňng yú tíqǐ hé yídňng
gāncǎo (gāncǎo) děng |
a farm tool in
the shape of a large fork with a long handle and tyvo or three sharp metal
points, used especially for lifting and moving hay (dried grass), etc |
un outil
agricole sous la forme d'une grande fourchette avec un long manche et un tyvo
ou trois pointes métalliques tranchantes, utilisé notamment pour soulever et
déplacer le foin (herbe séchée), etc. |
uma ferramenta
agrícola na forma de um garfo grande com cabo longo e tyvo ou tręs pontas
afiadas de metal, usada especialmente para levantar e mover feno (grama
seca), etc. |
Una
herramienta agrícola en forma de un tenedor grande con un mango largo y tyvo
o tres puntas metálicas afiladas, utilizada especialmente para levantar y
mover heno (hierba seca), etc. |
uno strumento
agricolo a forma di grande forcella con manico lungo e tyvo o tre punte di
metallo affilate, utilizzato soprattutto per sollevare e spostare il fieno
(erba secca), ecc. |
villam de
figura est magna tool in furca cum manubrio longo et acri tyvo metallum aut
trium punctorum, uti portetur praecipue faeno atque motabilem (exaruit
gramen), etc. |
ein
landwirtschaftliches Werkzeug in Form einer großen Gabel mit langem Griff und
Tyvo oder drei scharfen Metallspitzen, das speziell zum Heben und Bewegen von
Heu (getrocknetes Gras) usw. verwendet wird |
ένα
εργαλείο
αγρόκτημα με
τη μορφή ενός
μεγάλου πιρουνιού
με μια μακρά
λαβή και τιβού
ή τριών αιχμηρών
μεταλλικών
σημείων, που
χρησιμοποιούνται
ειδικά για την
ανύψωση και τη
μετακίνηση
του σαννού
(αποξηραμένο
χόρτο) κ.λπ. |
éna ergaleío agróktima me ti morfí enós
megálou pirounioú me mia makrá laví kai tivoú í trión aichmirón metallikón
simeíon, pou chrisimopoioúntai eidiká gia tin anýpsosi kai ti metakínisi tou
sannoú (apoxiraméno chórto) k.lp. |
أداة
مزرعة على
شكل شوكة
كبيرة ذات
مقبض طويل و tyvo
أو ثلاث نقاط
معدنية حادة
، تستخدم
بشكل خاص
لرفع وتحريك
القش (العشب
المجفف) ، إلخ. |
adat mazraeat ealaa shakl shawkat kabirat
dhat maqbad tawil w tyvo 'aw thlath niqat maeadaniat hadat , tustakhdam
bishakl khasin lirafe watahrik alqashi (aleashb almujffa) , 'iilkh. |
narzędzie
rolnicze w kształcie dużego widelca z długim uchwytem i tyvo
lub trzema ostrymi metalowymi ostrzami, stosowane zwłaszcza do
podnoszenia i przenoszenia siana (suszona trawa) itp. |
zemědělský
nástroj ve tvaru velké vidlice s dlouhou rukojetí a tyvo nebo třemi
ostrými kovovými hroty, který se používá zejména ke zvedání a pohybu sena
(sušená tráva) atd. |
poľnohospodársky
nástroj v tvare veľkej vidlice s dlhou rukoväťou a tyvo alebo tromi
ostrými kovovými hrotmi, ktorý sa používa najmä na zdvíhanie a
premiestňovanie sena (sušená tráva) atď. |
poljoprivredni
alat u obliku velike vilice s dugom drškom i tri oštre metalne točke,
posebno za podizanje i pomicanje sijena (suhe trave) itd. |
žemės
ūkio įrankis, didelis šakės formos su ilga rankena ir tyvo
arba trimis aštriais metaliniais taškais, ypač naudojamas šieno
(džiovintos žolės) pakėlimui ir perkėlimui ir kt. |
сільськогосподарський
інструмент
у формі
великої
вилки з
довгою
ручкою та
тиво або
трьома
гострими
металевими
точками, спеціально
для підйому
та
переміщення
сіна (сушеної
трави) тощо |
silʹsʹkohospodarsʹkyy
instrument u formi velykoyi vylky z dovhoyu ruchkoyu ta tyvo abo trʹoma
hostrymy metalevymy tochkamy, spetsialʹno dlya pidyomu ta
peremishchennya sina (sushenoyi travy) toshcho |
сельскохозяйственный
инструмент
в форме
большой
вилки с
длинной
ручкой и
тывой или
тремя
острыми
металлическими
наконечниками,
используемый
специально
для подъема
и
перемещения
сена (сухой
травы) и т. д. |
sel'skokhozyaystvennyy instrument v forme
bol'shoy vilki s dlinnoy ruchkoy i tyvoy ili tremya ostrymi metallicheskimi
nakonechnikami, ispol'zuyemyy spetsial'no dlya pod"yema i
peremeshcheniya sena (sukhoy travy) i t. d. |
yī zhǒng dŕ chā xíng de
nóngjů, dŕi yǒu cháng bǐng hé tyvo huň sān gč jiānruě de
jīnshǔ jiān tóu, tčbié yňng yú tíqǐ hé yídňng
gāncǎo (gāncǎo) děng |
un outil
agricole sous la forme d'une grande fourchette avec un long manche et un tyvo
ou trois pointes métalliques tranchantes, utilisé notamment pour soulever et
déplacer le foin (herbe séchée), etc. |
長いハンドルとティボまたは3つの鋭い金属ポイントを備えた大きなフォークの形をした農具、特に干し草(乾いた草)を持ち上げたり動かしたりするために使用されます |
長い ハンドル と ティボ または 3つ の 鋭い 金属ポイント を 備えた 大きな フォーク の 形 を した 農具、 特に 干し草 ( 乾いた 草 ) を 持ち上げ たり 動かしたり する ため に 使用 されます |
ながい ハンドル と てぃぼ または つ の するどい きんぞく ポイント お そなえた おうきな フォーク の かたち お した のうぐ 、 とくに ほしくさ ( かわいた くさ ) お もちあげ たり うごかし たり する ため に しよう されます |
nagai handoru to tibo mataha tsu no surudoi kinzokupointo o sonaeta ōkina fōku no katachi o shita nōgu ,tokuni hoshikusa ( kawaita kusa ) o mochiage tariugokashi tari suru tame ni shiyō saremasu |
|
|
|
|
|
226 |
|
Yezi; vidle |
Yezi; vidle |
夜子;干草叉 |
yč zi;
gāncǎo chā |
Yezi; pitchfork |
Yezi; fourche |
Yezi; forcado |
Yezi; horca |
Yezi; forca |
Sayoko: praecipitem
eiciunt |
Yezi, Mistgabel |
Yezi,
βιτρίνα |
Yezi, vitrína |
Yezi ؛
مذراة |
Yezi ; midhra |
Yezi; widły |
Yezi; vidle |
Yezi; vidle |
Yezi; vile |
Yezi; |
Yezi;
вила |
Yezi; vyla |
Yezi;
вилы |
Yezi; vily |
yč zi;
gāncǎo chā |
Yezi; fourche |
Yezi;熊手 |
Yezi ; 熊手 |
yえzい ; くまで |
Yezi ; kumade |
|
|
|
|
|
227 |
|
Velký vidlicový
zemědělský stroj s dlouhou rukojetí a tyvo nebo třemi ostrými
kovovými hroty, zejména pro zvedání a pohybování sena (seno) |
Veľký
poľnohospodársky stroj v tvare vidlice s dlhou rukoväťou a tyvo
alebo tromi ostrými kovovými hrotmi, najmä na zdvíhanie a
premiestňovanie sena (seno) |
一种大叉形的农具,带有长柄和tyvo或三个尖锐的金属尖头,特别用于提起和移动干草(干草)等 |
yī zhǒng
dŕ chā xíng de nóngjů, dŕi yǒu cháng bǐng hé tyvo huň sān
gč jiānruě de jīnshǔ jiān tóu, tčbié yňng yú tíqǐ hé
yídňng gāncǎo (gāncǎo) děng |
A large fork-shaped
farm implement with a long handle and a tyvo or three sharp metal tips,
especially for lifting and moving hay (hay), etc. |
Un grand outil
agricole en forme de fourche avec un long manche et un tyvo ou trois pointes
métalliques tranchantes, en particulier pour soulever et déplacer le foin
(foin) |
Um grande implemento
agrícola em forma de garfo, com uma alça longa e um tyvo ou tręs pontas
afiadas de metal, especialmente para levantar e mover o feno (feno), etc. |
Un gran implemento
agrícola en forma de horquilla con un mango largo y un tyvo o tres puntas de
metal afiladas, especialmente para levantar y mover heno (heno), etc. |
Un grande attrezzo
agricolo a forma di forcella con una lunga impugnatura e un tyvo o tre punte
di metallo affilate, specialmente per sollevare e spostare il fieno (fieno) |
Unum genus
magna-furca informibus instrumenta caetera, cum manubrio longo et acri tyvo
metallum aut tres tip, maxime ad Dominum clamavi voce atque motabilem fenum
(foenum), etc. |
Ein großes
gabelförmiges landwirtschaftliches Gerät mit einem langen Griff und einem
Tyvo oder drei scharfen Metallspitzen, insbesondere zum Heben und Bewegen von
Heu (Heu) |
Μεγάλη
κατασκευή με
σχήμα περόνης,
με μεγάλη λαβή
και ένα τιβό ή
τρεις
αιχμηρές
μεταλλικές
άκρες, ειδικά
για την
ανύψωση και τη
μετακίνηση
σανό, κλπ. |
Megáli kataskeví me
schíma perónis, me megáli laví kai éna tivó í treis aichmirés metallikés
ákres, eidiká gia tin anýpsosi kai ti metakínisi sanó, klp. |
مزرعة
كبيرة على
شكل شوكة مع
مقبض طويل و tyvo
أو ثلاث
أطراف
معدنية حادة
، خاصة لرفع
ونقل القش (القش) |
mazraeat kabirat
ealaa shakl shawkat mae maqbid tawil w tyvo 'aw thlath 'atraf maedaniat hadat
, khasatan lirafe wanuqil alqashi (alqsh) |
Duże
narzędzie rolnicze w kształcie widelca z długim uchwytem i
tyvo lub trzema ostrymi metalowymi końcówkami, szczególnie do
podnoszenia i przenoszenia siana (siana) |
Velký vidlicový
zemědělský stroj s dlouhou rukojetí a tyvo nebo třemi ostrými
kovovými hroty, zejména pro zvedání a pohybování sena (seno) |
Veľký
poľnohospodársky stroj v tvare vidlice s dlhou rukoväťou a tyvo
alebo tromi ostrými kovovými hrotmi, najmä na zdvíhanie a
premiestňovanie sena (seno) |
Velika farba u
obliku vilice s dugom ručkom i tivo-tri oštra metalna vrha, posebno za
dizanje i pomicanje sijena (sijena) itd. |
Didelis šakės
formos ūkio padargas su ilga rankena ir mašina ar trimis aštriais
metaliniais antgaliais, ypač skirtas šienui (šienui) kelti ir perkelti. |
Великий
фермерський
інвентар у
формі вилки
з довгою
ручкою та
трьома або
трьома гострими
металевими
наконечниками,
особливо
для підйому
та
переміщення
сіна (сіна) |
Velykyy
fermersʹkyy inventar u formi vylky z dovhoyu ruchkoyu ta trʹoma abo
trʹoma hostrymy metalevymy nakonechnykamy, osoblyvo dlya pidyomu ta
peremishchennya sina (sina) |
Большой
вилочный
фермерский
орудие с длинной
ручкой и
тывой или
тремя
острыми
металлическими
наконечниками,
особенно
для подъема
и
перемещения
сена (сена) и т.
Д. |
Bol'shoy vilochnyy
fermerskiy orudiye s dlinnoy ruchkoy i tyvoy ili tremya ostrymi
metallicheskimi nakonechnikami, osobenno dlya pod"yema i peremeshcheniya
sena (sena) i t. D. |
yī zhǒng
dŕ chā xíng de nóngjů, dŕi yǒu cháng bǐng hé tyvo huň sān
gč jiānruě de jīnshǔ jiān tóu, tčbié yňng yú tíqǐ hé
yídňng gāncǎo (gāncǎo) děng |
Un grand outil
agricole en forme de fourche avec un long manche et un tyvo ou trois pointes
métalliques tranchantes, en particulier pour soulever et déplacer le foin
(foin) |
特に干し草(干し草)を持ち上げたり動かしたりするための、長いハンドルとティボまたは3つの鋭い金属チップを備えた大きなフォーク型の農機具 |
特に 干し草 ( 干し草 ) を 持ち上げ たり 動かし たりする ため の 、 長い ハンドル と ティボ または 3つ の鋭い 金属 チップ を 備えた 大きな フォーク型 の 農機具 |
とくに ほしくさ ( ほしくさ ) お もちあげ たり うごかしたり する ため の 、 ながい ハンドル と てぃぼ または つの するどい きんぞく チップ お そなえた おうきな ふぉうくがた の のうきぐ |
tokuni hoshikusa ( hoshikusa ) o mochiage tariugokashi tari suru tame no , nagai handoru to tibo matahatsu no surudoi kinzoku chippu o sonaeta ōkina fōkugata nonōkigu |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
228 |
|
invaze do
hřiště |
invázia na
ihrisko |
音调入侵 |
yīndiŕo růqīn |
pitch invasion |
invasion de
terrain |
invasăo de
campo |
invasión de
tono |
invasione di
pece |
tumultus in
picem |
Pitch Invasion |
εισβολή
σε πίσσα |
eisvolí se píssa |
غزو
الملعب |
ghzu almaleab |
inwazja na
boisko |
invaze do
hřiště |
invázia na
ihrisko |
pitch invazija |
pikio invazija |
смола
вторгнення |
smola vtorhnennya |
вторжение
в поле |
vtorzheniye v pole |
yīndiŕo růqīn |
invasion de
terrain |
ピッチ侵攻 |
ピッチ 侵攻 |
ピッチ しんこう |
picchi shinkō |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
229 |
|
příležitost,
kdy na pole uteče dav lidí, kteří sledují sportovní hru,
například na oslavu sv. |
príležitosť,
keď na pole príde dav ľudí, ktorí sledujú športovú hru, napríklad
na oslavu sv. |
一群观看体育比赛的人跑到球场上的场合,例如为了庆祝某事或抗议某事 |
yīqún guānkŕn tǐyů bǐsŕi
de rén pǎo dŕo qiúchǎng shŕng de chǎnghé, lěrú wčile qěngzhů
mǒu shě huň kŕngyě mǒu shě |
an occasion
when a crowd of people who are watching a sports game run onto the field, for
example to celebrate sth or protest about sth |
une occasion oů
une foule de gens qui regardent un match de sport courir sur le terrain, par
exemple pour célébrer qc ou protester contre qc |
uma ocasiăo em
que uma multidăo de pessoas que está assistindo a um jogo de esportes corre
para o campo, por exemplo, para comemorar o sth ou protestar sobre o sth |
una ocasión en
la que una multitud de personas que están viendo un juego deportivo corren al
campo, por ejemplo, para celebrar algo o protestar por algo |
un'occasione
in cui una folla di persone che guardano una partita sportiva si lancia sul
campo, ad esempio per celebrare lo sth o protestare per lo sth |
et cum
occasionem de turba eorum qui spectant a ludis ludum currere onto agro,
exempli gratia, ad querelam de celebramus Ynskt mál Ynskt mál: |
eine
Gelegenheit, bei der eine Menschenmenge, die ein Sportspiel beobachtet, auf
das Spielfeld rennt, um beispielsweise etwas zu feiern oder gegen etwas zu
protestieren |
μια
ευκαιρία όταν
ένα πλήθος
ανθρώπων που
παρακολουθούν
ένα αθλητικό
παιχνίδι
τρέχει στο
γήπεδο, για
παράδειγμα
για να
γιορτάσουν ή
να διαμαρτυρηθούν
για το sth |
mia efkairía ótan éna plíthos anthrópon pou
parakolouthoún éna athlitikó paichnídi tréchei sto gípedo, gia parádeigma gia
na giortásoun í na diamartyrithoún gia to sth |
مناسبة
عندما يركض
حشد من الناس
الذين يشاهدون
لعبة رياضية
إلى الميدان
، على سبيل
المثال
للاحتفال
بالشهر أو
الاحتجاج
على ذلك |
mnasibat eindama yarkud hashd min alnaas
aladhin yushahidun luebatan riadiatan 'iilaa almidan , ealaa sabil almithal
lilaihtifal bialshahr 'aw alaihtijaj ealaa dhlk |
okazja, gdy
tłum ludzi oglądających grę sportową wybiega na
boisko, na przykład, aby świętować coś lub
protestować przeciwko czemuś |
příležitost,
kdy na pole uteče dav lidí, kteří sledují sportovní hru,
například na oslavu sv. |
príležitosť,
keď na pole príde dav ľudí, ktorí sledujú športovú hru, napríklad
na oslavu sv. |
prilika kada
mnoštvo ljudi koji gledaju sportsku igru istrči na teren,
na primjer da proslavi sth ili protestira protiv sth |
proga, kai
minia žmonių, stebinčių sportinį žaidimą, bėga
į lauką, pavyzdžiui, švęsti švęsti ar protestuoti. |
випадок,
коли на поле
набігають
натовпи людей,
які
спостерігають
за
спортивною
грою,
наприклад,
щоб
відсвяткувати
що-небудь чи
протестувати
проти
чого-небудь |
vypadok, koly na pole nabihayutʹ
natovpy lyudey, yaki sposterihayutʹ za sportyvnoyu hroyu, napryklad,
shchob vidsvyatkuvaty shcho-nebudʹ chy protestuvaty proty
choho-nebudʹ |
случай,
когда на
поле бегут
толпы людей,
которые
смотрят
спортивные
игры,
например, чтобы
отпраздновать
или
протестовать
против |
sluchay, kogda na pole begut tolpy lyudey,
kotoryye smotryat sportivnyye igry, naprimer, chtoby otprazdnovat' ili
protestovat' protiv |
yīqún guānkŕn tǐyů bǐsŕi
de rén pǎo dŕo qiúchǎng shŕng de chǎnghé, lěrú wčile qěngzhů
mǒu shě huň kŕngyě mǒu shě |
une occasion oů
une foule de gens qui regardent un match de sport courir sur le terrain, par
exemple pour célébrer qc ou protester contre qc |
スポーツの試合を見ている大勢の人がフィールドに駆け込む機会。たとえば、sthを祝ったり、sthについて抗議する場合 |
スポーツ の 試合 を 見ている 大勢 の 人 が フィールドに 駆け込む 機会 。 たとえば 、 sth を 祝っ たり 、 sthについて 抗議 する 場合 |
スポーツ の しあい お みている たいせい の ひと が フィールド に かけこむ きかい 。 たとえば 、 sth お いわっ たり 、 sth について こうぎ する ばあい |
supōtsu no shiai o miteiru taisei no hito ga fīrudo nikakekomu kikai . tatoeba , sth o iwat tari , sth nitsuite kōgisuru bāi |
|
|
|
|
|
230 |
|
v baseballu |
na baseball |
(观众为庆祝或抗议等的)闯入比赛场地,介入运动场 |
(guānzhňng wči
qěngzhů huň kŕngyě děng de) chuǎng rů bǐsŕi chǎngdě,
jičrů yůndňngchǎng |
Break into the
playing field |
Entrez sur le terrain
de jeu |
Entre no campo de
jogo |
Irrumpir en el campo
de juego |
Rompere nel campo di
gioco |
(Quod auditorium ad
querelam celebramus, etc.) irrumpunt visneto, oculis capti fodere cubilia
invadendi |
Brechen Sie ins
Spielfeld ein |
Διεισδύστε
στο πεδίο
παιχνιδιού |
Dieisdýste sto pedío
paichnidioú |
في
لعبة
البيسبول |
fi luebat albayasbul |
w baseball |
v baseballu |
na baseball |
u bejzbol |
beisbolo žaidime |
в
бейсбол |
v beysbol |
в
бейсбол |
v beysbol |
zŕi bŕngqiú |
au baseball |
野球で |
野球 で |
やきゅう で |
yakyū de |
|
|
|
|
231 |
|
Pronikněte do
hracího pole |
Vstúpiť do
ihriska |
淘汰赛 |
táotŕisŕi |
pitch-out |
pitch-out |
arremesso |
lanzamiento |
pitch-out |
de pice |
Pitch-Out |
pitch-out |
pitch-out |
اقتحام
ساحة اللعب |
aiqtiham sahat
allaeb |
Włam się
na boisko |
Pronikněte do
hracího pole |
Vstúpiť do
ihriska |
Proboj u igralište |
Įsiveržkite
į žaidimo lauką |
Пробитися
в ігрове
поле |
Probytysya v ihrove
pole |
Прорыв
на игровое
поле |
Proryv na igrovoye
pole |
(guānzhňng wči
qěngzhů huň kŕngyě děng de) chuǎng rů bǐsŕi chǎngdě,
jičrů yůndňngchǎng |
Entrez sur le terrain
de jeu |
競技場に侵入する |
競技場 に 侵入 する |
きょうぎじょう に しんにゅう する |
kyōgijō ni shinnyū suru |
|
|
|
|
|
232 |
|
hřiště |
pitch-out |
在棒球 |
zŕi bŕngqiú |
in baseball |
au baseball |
no beisebol |
en beisbol |
nel baseball |
in baseball |
im Baseball |
στο
μπέιζμπολ |
sto béizmpol |
الملعب |
almaleab |
pitch-out |
hřiště |
pitch-out |
Pitch-out |
išstūmimas |
випробовування |
vyprobovuvannya |
пек
из |
pek iz |
táotŕisŕi |
pitch-out |
ピッチアウト |
ピッチ アウト |
ピッチ アウト |
picchi auto |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
233 |
|
míč
úmyslně hozen tak, že je příliš daleko, aby zasáhl, aby ho
chytač mohl hodit, aby vyhodil hráče, který běží mezi
základnami |
lopta úmyselne
hodená tak, že je príliš ďaleko na to, aby zasiahla, aby ju chytač
mohol vyhodiť, aby vystrčil hráča, ktorý beží medzi
základňami |
故意将球扔到太远而无法击中的位置,以便捕手可以将其扔出,以使正在基地之间奔跑的球员脱身 |
gůyě jiāng qiú
rēng dŕo tŕi yuǎn ér wúfǎ jí zhňng de wčizhě, yǐbiŕn
bǔshǒu kěyǐ jiāng qí rēng chū, yǐ
shǐ zhčngzŕi jīdě zhī jiān bēnpǎo de qiúyuán
tuōshēn |
a ball deliberately
thrown so that it is too far away to hit so that the catcher can throw it to
get a player out who is running between bases |
une balle
délibérément lancée de sorte qu'elle soit trop éloignée pour ętre frappée
afin que le receveur puisse la lancer pour faire sortir un joueur qui court
entre les buts |
uma bola jogada
deliberadamente para que fique muito longe para ser atingida, de modo que o
apanhador possa jogá-la para expulsar um jogador que esteja correndo entre as
bases |
una pelota lanzada
deliberadamente para que esté demasiado lejos para golpear para que el
receptor pueda lanzarla y sacar a un jugador que corre entre bases |
una palla lanciata
deliberatamente in modo che sia troppo lontana per colpire in modo che il
ricevitore possa lanciarla per far uscire un giocatore che corre tra le basi |
pila a proposito
foras, ut sit etiam quantum ad id quod percussum ita quidem ut corruptibilem
iacere possunt prehenderat de ludio ludius qui currit inter superposuit
basibus |
Ein Ball, der
absichtlich geworfen wird, so dass er zu weit entfernt ist, um getroffen zu
werden, damit der Fänger ihn werfen kann, um einen Spieler herauszuholen, der
zwischen den Basen läuft |
μια
μπάλα σκόπιμα
ρίχτηκε έτσι
ώστε να είναι
πολύ μακριά
για να
χτυπήσει, έτσι
ώστε ο
συλλέκτης μπορεί
να το ρίξει για
να πάρει έναν
παίκτη έξω που
τρέχει μεταξύ
των βάσεων |
mia bála skópima
ríchtike étsi óste na eínai polý makriá gia na chtypísei, étsi óste o
sylléktis boreí na to ríxei gia na párei énan paíkti éxo pou tréchei metaxý
ton váseon |
تم
رمي الكرة
بشكل متعمد
بحيث تكون
بعيدة جدًا
بحيث لا يمكن
ضربها حتى
يتمكن
الماسك من
رميها
لإخراج
اللاعب الذي
يركض بين
القواعد |
tama ramy alkurat
bishakl mutaeamad bihayth takun baeidat jdana bihayth la yumkin dirbuha hataa
yatamakan almasik min ramyiha li'iikhraj alllaeib aldhy yarkud bayn alqawaeid |
piłkę
celowo rzuconą, aby była zbyt daleko, aby uderzyć, aby
łapacz mógł ją rzucić, aby wyrzucić gracza
biegającego między bazami |
míč
úmyslně hozen tak, že je příliš daleko, aby zasáhl, aby ho
chytač mohl hodit, aby vyhodil hráče, který běží mezi
základnami |
lopta úmyselne
hodená tak, že je príliš ďaleko na to, aby zasiahla, aby ju chytač
mohol vyhodiť, aby vystrčil hráča, ktorý beží medzi
základňami |
lopta namjerno
bačena tako da je predaleko da bi je pogodio da bi je hvatač mogao
baciti da izbaci igrača koji trči između baza |
sąmoningai
mestą kamuolį, kad jis būtų per toli pataikytas, kad
gaudytojas galėtų jį mesti, kad išmestų
žaidėją, bėgantį tarp bazių |
м'яч
навмисно
кинутий, щоб
його
занадто далеко
вдарити, щоб
ловець міг
його кинути,
щоб вивести
гравця, який
біжить між
базами |
m'yach navmysno
kynutyy, shchob yoho zanadto daleko vdaryty, shchob lovetsʹ mih yoho
kynuty, shchob vyvesty hravtsya, yakyy bizhytʹ mizh bazamy |
мяч
намеренно
брошен так,
что он
слишком далеко,
чтобы
ударить,
чтобы ловец
мог бросить
его, чтобы
вытащить
игрока,
который
бежит между
базами |
myach namerenno
broshen tak, chto on slishkom daleko, chtoby udarit', chtoby lovets mog
brosit' yego, chtoby vytashchit' igroka, kotoryy bezhit mezhdu bazami |
gůyě jiāng qiú
rēng dŕo tŕi yuǎn ér wúfǎ jí zhňng de wčizhě, yǐbiŕn
bǔshǒu kěyǐ jiāng qí rēng chū, yǐ
shǐ zhčngzŕi jīdě zhī jiān bēnpǎo de qiúyuán
tuōshēn |
une balle
délibérément lancée de sorte qu'elle soit trop éloignée pour ętre frappée
afin que le receveur puisse la lancer pour faire sortir un joueur qui court
entre les buts |
キャッチャーがボールを投げて、拠点間を走っているプレイヤーを追い出すことができるように、ボールが故意に投げられて、遠く離れすぎてヒットできないようにする |
キャッチャー が ボール を 投げて 、 拠点間 を走っている プレイヤー を 追い出す こと が できる ように 、 ボール が 故意 に 投げられて 、 遠く 離れすぎてヒット できない よう に する |
キャッチャー が ボール お なげて 、 きょてんかん お はしっている プレイヤー お おいだす こと が できる よう に 、ボール が こい に なげられて 、 とうく はなれすぎて ヒット できない よう に する |
kyacchā ga bōru o nagete , kyotenkan o hashitteirupureiyā o oidasu koto ga dekiru yō ni , bōru ga koi ninagerarete , tōku hanaresugite hitto dekinai yō ni suru |
|
|
|
|
|
234 |
|
|
|
战术坏球 |
zhŕnshů huŕi qiú |
Tactical bad ball |
Mauvaise balle
tactique |
Bola tática ruim |
Bola mala táctica |
Brutta palla tattica |
Fulcrum balls |
Taktisch schlechter
Ball |
Τακτική
κακή μπάλα |
Taktikí kakí bála |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
235 |
|
Taktická špatná
koule |
Taktická zlá lopta |
在美式足球 |
zŕi měishě
zúqiú |
in american football |
dans le football
américain |
no futebol americano |
en futbol americano |
nel football
americano |
in American eu |
im amerikanischen
Fußball |
στο
αμερικανικό
ποδόσφαιρο |
sto amerikanikó
podósfairo |
الكرة
التكتيكية
السيئة |
alkurat altaktikiat
alsayiya |
Taktyczna zła
piłka |
Taktická špatná
koule |
Taktická zlá lopta |
Taktička lopta |
Taktinis blogas
kamuolys |
Тактичний
поганий м'яч |
Taktychnyy pohanyy
m'yach |
Тактический
плохой мяч |
Takticheskiy plokhoy
myach |
zhŕnshů huŕi qiú |
Mauvaise balle
tactique |
戦術的な悪いボール |
戦術 的な 悪い ボール |
せんじゅつ てきな わるい ボール |
senjutsu tekina warui bōru |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
236 |
|
v americkém fotbalu |
v americkom futbale |
美式足球 |
měishě zúqiú |
football |
Football américain |
Futebol americano |
Fútbol americano |
Football americano |
American vehicula
nisi iaculis |
American Football |
Αμερικανικό
ποδόσφαιρο |
Amerikanikó
podósfairo |
في
كرة القدم
الأمريكية |
fi kurat alqadam
al'amrikia |
w futbolu
amerykańskim |
v americkém fotbalu |
v americkom futbale |
u američkom
nogometu |
amerikietiškame
futbole |
в
американському
футболі |
v
amerykansʹkomu futboli |
в
американском
футболе |
v amerikanskom
futbole |
zŕi měishě
zúqiú |
dans le football
américain |
アメリカンフットボールで |
アメリカンフットボール で |
アメリカンフットボール で |
amerikanfuttobōru de |
|
|
|
|
|
237 |
|
Americký fotbal |
Americký futbal |
侧向扔球 |
cč xiŕng rēng
qiú |
a ball thrown
sideways |
une balle lancée sur
le côté |
uma bola jogada de
lado |
una pelota lanzada
de lado |
una palla lanciata
lateralmente |
a pila in latus
foras |
ein seitwärts
geworfener Ball |
μια
μπάλα που
ρίχνονται
πλάγια |
mia bála pou
ríchnontai plágia |
كرة
القدم
الأمريكية |
kurat alqadam
al'amrikia |
Futbol
amerykański |
Americký fotbal |
Americký futbal |
Američki
nogomet |
Amerikos futbolas |
Американський
футбол |
Amerykansʹkyy
futbol |
Американский
футбол |
Amerikanskiy futbol |
měishě zúqiú |
Football américain |
アメリカンフットボール |
アメリカンフットボール |
アメリカンフットボール |
amerikanfuttobōru |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
238 |
|
míč hodil do
strany |
lopta hodená do
strany |
横传球 |
héng chuán qiú |
Cross pass |
Passe croisée |
Passagem cruzada |
Pase cruzado |
Cross pass |
crucis transeat |
Kreuzpass |
Σταυρός |
Stavrós |
كرة
رميت جانبية |
kurat ramayt janibia |
piłka rzucona
na boki |
míč hodil do
strany |
lopta hodená do
strany |
lopta bačena u
stranu |
rutulys, išmestas
į šoną |
куля,
кинута
набік |
kulya, kynuta nabik |
мяч
брошен в
сторону |
myach broshen v
storonu |
cč xiŕng rēng
qiú |
une balle lancée sur
le côté |
横に投げられたボール |
横 に 投げられた ボール |
よこ に なげられた ボール |
yoko ni nagerareta bōru |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Cross pass |
Krížový priechod |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
تمريرة
عرضية |
tamrirat eardia |
Przełęcz |
Cross pass |
Krížový priechod |
Cross pass |
Kryžminis leidimas |
Перехресний
перевал |
Perekhresnyy pereval |
Крестовый
проход |
Krestovyy prokhod |
héng chuán qiú |
Passe croisée |
クロスパス |
クロス パス |
クロス パス |
kurosu pasu |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
239 |
|
rozteč potrubí |
pitch-pipe |
音高管 |
yīn gāo
guǎn |
pitch-pipe |
pitch-pipe |
pitch-pipe |
tubo de paso |
pitch-pipe |
FISTULA |
Pitchpipe |
αγωγού |
agogoú |
أنبوب
الملعب |
'unbub almaleab |
rura podłogowa |
rozteč potrubí |
pitch-pipe |
zviždaljku |
pikio vamzdis |
смоляна
труба |
smolyana truba |
камертон-дудка |
kamerton-dudka |
yīn gāo
guǎn |
pitch-pipe |
ピッチパイプ |
ピッチ パイプ |
ピッチ パイプ |
picchi paipu |
|
|
|
240 |
|
malá dýmka, která je
foukaná, aby dala správnou notu pro zpěv nebo pro ladění hudebního
nástroje |
malá fajka, ktorá sa
fúka, aby dala správnu notu na spev alebo naladenie hudobného nástroja |
吹小管以给演唱或乐器调音正确的音符 |
chuī
xiǎoguǎn yǐ gěi yǎnchŕng huň yučqě diŕo yīn
zhčngquč de yīnfú |
a small pipe that is
blown to give the right note for singing or for tuning a musical instrument |
une petite pipe qui
est soufflée pour donner la bonne note pour chanter ou pour accorder un
instrument de musique |
um pequeno tubo que
é soprado para dar a nota certa para cantar ou afinar um instrumento musical |
una pequeńa pipa que
se sopla para dar la nota correcta para cantar o para afinar un instrumento
musical |
una piccola pipa che
viene suonata per dare la nota giusta per cantare o accordare uno strumento
musicale |
modicum fermentum ut
dextra tibia qui incedit vel notant citharam canere |
Eine kleine Pfeife,
die geblasen wird, um die richtige Note zum Singen oder zum Stimmen eines
Musikinstruments zu geben |
ένα
μικρό σωλήνα
που
ανατινάσσεται
για να δώσει τη
σωστή νότα για
το τραγούδι ή
για το
συντονισμό ενός
μουσικού
οργάνου |
éna mikró solína pou
anatinássetai gia na dósei ti sostí nóta gia to tragoúdi í gia to syntonismó
enós mousikoú orgánou |
ماسورة
صغيرة يتم
نفخها
لإعطاء
النغمة المناسبة
للغناء أو
ضبط آلة
موسيقية |
masurt saghirat ytm
nafkhuha li'iieta' alnaghmat almunasibat lilghina' 'aw dabt alat musiqia |
mała fajka,
która jest dmuchana, aby dać odpowiednią nutę do
śpiewania lub strojenia instrumentu muzycznego |
malá dýmka, která je
foukaná, aby dala správnou notu pro zpěv nebo pro ladění hudebního
nástroje |
malá fajka, ktorá sa
fúka, aby dala správnu notu na spev alebo naladenie hudobného nástroja |
mala cijev koja se
puha kako bi dala pravu notu za pjevanje ili za ugađanje glazbenog
instrumenta |
mažas vamzdis, kuris
yra pūstas, kad būtų tinkama natos dainavimui ar muzikos
instrumento derinimui |
маленька
трубка, яка
продувається,
щоб надати
правильну
ноту для
співу або
для настройки
музичного
інструменту |
malenʹka
trubka, yaka produvayetʹsya, shchob nadaty pravylʹnu notu dlya
spivu abo dlya nastroyky muzychnoho instrumentu |
маленькая
трубка,
которая
дует, чтобы
дать правильную
ноту для
пения или
для настройки
музыкального
инструмента |
malen'kaya trubka,
kotoraya duyet, chtoby dat' pravil'nuyu notu dlya peniya ili dlya nastroyki
muzykal'nogo instrumenta |
chuī
xiǎoguǎn yǐ gěi yǎnchŕng huň yučqě diŕo yīn
zhčngquč de yīnfú |
une petite pipe qui
est soufflée pour donner la bonne note pour chanter ou pour accorder un
instrument de musique |
歌ったり楽器をチューニングしたりするための適切な音を出すために吹き飛ばされる小さなパイプ |
歌っ たり 楽器 を チューニング し たり する ため の適切な 音 を 出す ため に 吹き飛ばされる 小さな パイプ |
うたっ たり がっき お ちゅうにんぐ し たり する ため のてきせつな おと お だす ため に ふきとばされる ちいさなパイプ |
utat tari gakki o chūningu shi tari suru tame no tekisetsunaoto o dasu tame ni fukitobasareru chīsana paipu |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
241 |
|
Ladicí trubice (pro
ladění nebo ladění nástrojů) |
Ladiaca trubica (na
ladenie alebo ladenie nástrojov) |
定音管(唱歌定调或乐器调音用) |
děng yīn
guǎn (chŕnggē děng diŕo huň yučqě diŕo yīn yňng) |
Tuning tube (for
singing tuning or instrument tuning) |
Tube d'accord (pour
l'accord de chant ou l'accord d'instruments) |
Tubo de afinaçăo
(para afinaçăo de canto ou afinaçăo de instrumento) |
Tubo de afinación
(para afinación de canto o afinación de instrumentos) |
Tuning tube (per
accordare il canto o accordare lo strumento) |
Pipe picem (tuning
aut cantare incedit, quae tractabat musicale instrumentum) |
Stimmröhre (zum
Singen oder Stimmen von Instrumenten) |
Ρυθμιζόμενος
σωλήνας (για
συντονισμό
τραγουδιών ή
συντονισμό
οργάνων) |
Rythmizómenos
solínas (gia syntonismó tragoudión í syntonismó orgánon) |
أنبوب
موالفة (لضبط
الغناء أو
ضبط الصك) |
'unbub muwalafa
(ldabt alghina' 'aw dabt alsk) |
Tuning tube (do
śpiewania lub strojenia instrumentów) |
Ladicí trubice (pro
ladění nebo ladění nástrojů) |
Ladiaca trubica (na
ladenie alebo ladenie nástrojov) |
Ugađanje cijev
(za ugađanje pjevanja ili ugađanje instrumenta) |
Tuningo vamzdis
(dainuojamam ar instrumentų derinimui) |
Тюнінг-тюнінг
(для
настроювання
співів чи інструментів) |
Tyuninh-tyuninh
(dlya nastroyuvannya spiviv chy instrumentiv) |
Тюнинговая
трубка (для
пенного
тюнинга или
настройки
инструмента) |
Tyuningovaya trubka
(dlya pennogo tyuninga ili nastroyki instrumenta) |
děng yīn
guǎn (chŕnggē děng diŕo huň yučqě diŕo yīn yňng) |
Tube d'accord (pour
l'accord de chant ou l'accord d'instruments) |
チューニングチューブ(歌のチューニングまたは楽器のチューニング用) |
チューニングチューブ ( 歌 の チューニング または 楽器の チューニング用 ) |
ちゅうにんぐちゅうぶ ( うた の ちゅうにんぐ または がっき の よう ) |
chūninguchūbu ( uta no chūningu mataha gakki no yō ) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
242 |
|
|
|
可怜的 |
kělián de |
piteous |
pitoyable |
lamentável |
lastimoso |
pietoso |
vox
miserabilis |
erbärmlich |
καταστροφικός |
katastrofikós |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
243 |
|
lstivý |
žalostný |
可怜的 |
kělián de |
pitiful |
Pauvre |
Fraco |
Pobre |
povero |
pauper |
Arm |
Κακή |
Kakí |
شفق |
shfaq |
żałosne |
lstivý |
žalostný |
jadan |
apgailėtinas |
жалюгідний |
zhalyuhidnyy |
жалобный |
zhalobnyy |
kělián de |
pitoyable |
ひどい |
ひどい |
ひどい |
hidoi |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
244 |
|
Chudák |
chudobný |
文人 |
wén rén |
literar |
littéraire |
literário |
literar |
literar |
Literar |
Literar |
λογοτεχνικά |
logotechniká |
ضعيف |
daeif |
Słaba |
Chudák |
chudobný |
siromašan |
Vargšas |
Бідні |
Bidni |
бедных |
bednykh |
kělián de |
Pauvre |
悪い |
悪い |
わるい |
warui |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
245 |
|
literární |
Literary |
文人 |
wén rén |
Literati |
Literati |
Literati |
Literati |
Gli studiosi |
scholarium |
Literati |
Literati |
Literati |
أدبي |
'adbi |
literacki |
literární |
Literary |
literar |
literatas |
літератор |
literator |
literar |
literar |
wén rén |
littéraire |
文学者 |
文学者 |
ぶんがくしゃ |
bungakusha |
|
|
|
|
|
246 |
|
Literati |
učenci |
值得或引起同情 |
zhídé huň
yǐnqǐ tóngqíng |
deserving or causing
pity |
méritant ou causant
de la pitié |
merecendo ou
causando pena |
merece o causa
piedad |
meritare o causare
pietŕ |
aut concursum
facientem misericordia supplicioque digni; |
Mitleid verdienen
oder verursachen |
αξίζει
ή προκαλεί
οίκτο |
axízei í prokaleí
oíkto |
الأدب |
al'adab |
Literati |
Literati |
učenci |
znanstvenici |
Literatai |
Літераті |
Literati |
Ученые |
Uchenyye |
wén rén |
Literati |
リテラティ |
リテラティ |
りてらてぃ |
riterati |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
247 |
|
zaslouží si nebo
způsobí lítost |
zaslúži si alebo
spôsobí ľútosť |
可怜的;令人怜悯治;令人同情的 |
kělián de; lěng
rén liánmǐn zhě; lěng rén tóngqíng de |
Pitiful |
Pitoyable |
Lamentável |
Lamentable |
Povero, governance
pietosa; pietoso |
Pauper; miserabile
nati governance, miserabilem miserabiliorem |
Mitleidig |
Δυστυχώς |
Dystychós |
تستحق
أو تسبب
الشفقة |
tastahiqu 'aw
tasabab alshafqa |
zasłużony
lub powodujący litość |
zaslouží si nebo
způsobí lítost |
zaslúži si alebo
spôsobí ľútosť |
zaslužili ili
izazvali sažaljenje |
nusipelniusi ar
sukelianti gailestį |
заслуговуючи
чи
викликаючи
жаль |
zasluhovuyuchy chy
vyklykayuchy zhalʹ |
достойный
или
вызывающий
жалость |
dostoynyy ili
vyzyvayushchiy zhalost' |
zhídé huň
yǐnqǐ tóngqíng |
méritant ou causant
de la pitié |
同情に値する |
同情 に 値する |
どうじょう に あたいする |
dōjō ni ataisuru |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
248 |
|
Smutný |
Chudobná, žalostné a
riadenie; žalostný |
值得或引起同情 |
zhídé huň
yǐnqǐ tóngqíng |
Worth or cause
sympathy |
Vaut ou cause de la
sympathie |
Valor ou causar
simpatia |
Vale o causa
simpatía |
Vale o causa
simpatia |
Ex causa Philippo
aut odio digni |
Wert oder Sympathie
verursachen |
Αξίζει
ή προκαλεί
συμπάθεια |
Axízei í prokaleí
sympátheia |
يرثى
لها |
yurthaa laha |
Żałosne |
Smutný |
Chudobná, žalostné a
riadenie; žalostný |
Loše, jadan
upravljanje, jadno |
Gaila |
Жалюгідний |
Zhalyuhidnyy |
Бедное,
жалкое
управление;
жалкое |
Bednoye, zhalkoye
upravleniye; zhalkoye |
kělián de; lěng
rén liánmǐn zhě; lěng rén tóngqíng de |
Pitoyable |
哀れな |
哀れな |
あわれな |
awarena |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
249 |
|
Stojí za to nebo
způsobit soucit |
Oplatí sa alebo
vyvoláva súcit |
哀哭/视线 |
āi
kū/shěxiŕn |
a piteous cry /
sight |
un cri / vue
pitoyable |
um choro / visăo
piteous |
un llanto lastimero |
un pianto / vista
pietoso |
et vox miserabilis
clamor / aspectu |
ein erbärmlicher
Schrei / Anblick |
μια
πενιχρή
κραυγή / θέαμα |
mia penichrí kravgí
/ théama |
يستحق
أو يسبب
التعاطف |
yastahiqu 'aw
yusabib altaeatuf |
Warto lub
wywołuje współczucie |
Stojí za to nebo
způsobit soucit |
Oplatí sa alebo
vyvoláva súcit |
Vrijedno ili
izazvati suosjećanje |
Verta ar sukelia
simpatiją |
Варто
чи
викликати
співчуття |
Varto chy vyklykaty
spivchuttya |
Стоит
или
вызывает
сочувствие |
Stoit ili vyzyvayet
sochuvstviye |
zhídé huň
yǐnqǐ tóngqíng |
Vaut ou cause de la
sympathie |
価値があるか、同情を引き起こす |
価値 が ある か 、 同情 を 引き起こす |
かち が ある か 、 どうじょう お ひきおこす |
kachi ga aru ka , dōjō o hikiokosu |
|
|
|
|
|
250 |
|
křehký
pláč / pohled |
biedny krik /
pohľad |
可怜的哭声/景象 |
kělián de
kū shēng/jǐngxiŕng |
Poor crying / sight |
Mauvais pleurs / vue |
Choro / visăo ruins |
Pobre llanto / vista |
Povero pianto /
vista |
Et clamorem pauperum
/ scena |
Schlechtes Weinen /
Sehen |
Κακή
φρίκη / θέαμα |
Kakí fríki / théama |
صرخة
مشؤومة / مشهد |
sarkhat mashwuwmat /
mashhad |
żałosny
płacz / widok |
křehký
pláč / pohled |
biedny krik /
pohľad |
zloban krik / prizor |
gailestingas
šauksmas / žvilgsnis |
жалюгідний
крик / зір |
zhalyuhidnyy kryk /
zir |
жалобный
крик / зрение |
zhalobnyy krik /
zreniye |
āi
kū/shěxiŕn |
un cri / vue
pitoyable |
哀れな叫び/光景 |
哀れな 叫び / 光景 |
あわれな さけび / こうけい |
awarena sakebi / kōkei |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
251 |
|
Špatný pláč /
zrak |
Zlý plač /
pohľad |
可怜地 |
kělián de |
piteously |
pitoyablement |
piedosamente |
lastimosamente |
pietosamente |
uastitatem |
Mitleid |
καταστροφικά |
katastrofiká |
ضعف
البكاء /
البصر |
daef albaka' /
albasar |
Słaby
płacz / wzrok |
Špatný pláč /
zrak |
Zlý plač /
pohľad |
Loš plač / vid |
Prastas verksmas /
regėjimas |
Поганий
плач / зір |
Pohanyy plach / zir |
Плохой
плач / зрение |
Plokhoy plach /
zreniye |
kělián de
kū shēng/jǐngxiŕng |
Mauvais pleurs / vue |
泣き声/視力が悪い |
泣き声 / 視力 が 悪い |
なきごえ / しりょく が わるい |
nakigoe / shiryoku ga warui |
|
|
|
|
|
252 |
|
zbožně |
žalostne |
代名词 |
dŕimíngcí |
synonym |
synonyme |
sinônimo |
sinonimo |
sinonimo |
synonym |
Synonym |
συνώνυμο |
synónymo |
بشفق |
bshfq |
żałośnie |
zbožně |
žalostne |
piteously |
maloniai |
жалобно |
zhalobno |
жалостно |
zhalostno |
kělián de |
pitoyablement |
丁寧に |
丁寧 に |
ていねい に |
teinei ni |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
253 |
|
synonymum |
synonymum |
可悲的 |
kěbēi de |
pathetic |
pathétique |
patético |
patético |
patetico |
miserabilis |
erbärmlich |
αξιολύπητη |
axiolýpiti |
مرادف |
muradif |
synonim |
synonymum |
synonymum |
sinonim |
sinonimas |
синонім |
synonim |
синоним |
sinonim |
dŕimíngcí |
synonyme |
同義語 |
同義語 |
どうぎご |
dōgigo |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
254 |
|
ubohý |
patetický |
陷阱 |
xiŕnjǐng |
pit-fall |
pit-fall |
queda do poço |
caída en boxes |
pit-fall |
pit-lapsum |
Grubensturz |
pit-fall |
pit-fall |
مثير
للشفقة |
muthir lilshafiqa |
żałosne |
ubohý |
patetický |
patetičan |
apgailėtina |
жалюгідний |
zhalyuhidnyy |
патетический |
pateticheskiy |
kěbēi de |
pathétique |
哀れな |
哀れな |
あわれな |
awarena |
|
|
|
|
|
255 |
|
pit-fall |
pit pádu |
陷阱 |
xiŕnjǐng |
trap |
Pičge |
Armadilha |
Trampa |
trappola |
captionem |
Falle |
Παγίδα |
Pagída |
سقوط
الحفرة |
squt alhufra |
upadek |
pit-fall |
pit pádu |
pit-jeseni |
duobės
kritimas |
піт-падіння |
pit-padinnya |
пит-падения |
pit-padeniya |
xiŕnjǐng |
pit-fall |
落とし穴 |
落とし穴 |
おとしあな |
otoshiana |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Trap |
pasca |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
فخ |
fakhi |
Pułapka |
Trap |
pasca |
zamka |
Spąstai |
Пастка |
Pastka |
ловушка |
lovushka |
xiŕnjǐng |
Pičge |
rap |
rap |
らp |
rap |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
256 |
|
nebezpečí
nebo obtížnost, zejména ta, která je nejprve skrytá nebo není zřejmá |
nebezpečenstvo
alebo ťažkosti, najmä také, ktoré sa najskôr skrýva alebo nie je zrejmé |
危险或困难,尤其是起初隐藏或不明显的危险或困难 |
wéixiǎn huň kůnnán, yóuqí shě
qǐchū yǐncáng huň bů míngxiǎn de wéixiǎn huň kůnnán |
a danger or
difficulty, especially one that is hidden or not obvious at first |
un danger ou
une difficulté, en particulier caché ou non évident au premier abord |
um perigo ou
dificuldade, especialmente um que está oculto ou năo é óbvio a princípio |
un peligro o
dificultad, especialmente uno que está oculto o no es obvio al principio |
un pericolo o
una difficoltŕ, specialmente uno che all'inizio č nascosto o non ovvio |
vel periculum
vix manifestis vel occultis primum praecipue |
eine Gefahr
oder Schwierigkeit, insbesondere eine, die zunächst verborgen oder nicht
offensichtlich ist |
ένας
κίνδυνος ή μια
δυσκολία,
ειδικά ένα που
είναι
κρυμμένο ή δεν
είναι
προφανές στην
αρχή |
énas kíndynos í mia dyskolía, eidiká éna pou
eínai krymméno í den eínai profanés stin archí |
الخطر
أو الصعوبة ،
خاصة تلك
المخفية أو
غير الواضحة
في البداية |
alkhatar 'aw alsueubat , khasatan tilk
almakhfiat 'aw ghyr alwadihat fi albidaya |
niebezpieczeństwo
lub trudność, zwłaszcza ta, która na początku jest ukryta
lub nie jest oczywista |
nebezpečí
nebo obtížnost, zejména ta, která je nejprve skrytá nebo není zřejmá |
nebezpečenstvo
alebo ťažkosti, najmä také, ktoré sa najskôr skrýva alebo nie je zrejmé |
opasnost ili
poteškoća, posebno ona koja je u početku skrivena ili nije
očita |
pavojus ar
sunkumas, ypač tas, kuris iš pradžių yra paslėptas ar
akivaizdus |
небезпека
або
труднощі,
особливо
такі, які
приховані
або не
очевидні
спочатку |
nebezpeka abo trudnoshchi, osoblyvo taki,
yaki prykhovani abo ne ochevydni spochatku |
опасность
или
трудность,
особенно та,
которая на
первый
взгляд
скрыта или
неочевидна |
opasnost' ili trudnost', osobenno ta,
kotoraya na pervyy vzglyad skryta ili neochevidna |
wéixiǎn huň kůnnán, yóuqí shě
qǐchū yǐncáng huň bů míngxiǎn de wéixiǎn huň kůnnán |
un danger ou
une difficulté, en particulier caché ou non évident au premier abord |
危険または難易度、特に最初は隠されているかまたは明白ではないもの |
危険 または 難易度 、 特に 最初 は 隠されている かまたは 明白で は ない もの |
きけん または なにど 、 とくに さいしょ わ かくされている か または めいはくで わ ない もの |
kiken mataha nanido , tokuni saisho wa kakusareteiru kamataha meihakude wa nai mono |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
257 |
|
Nebezpečí,
obtížnost, zvláště |
Nebezpečenstvo,
ťažkosti, najmä |
危险;困难;(尤指)陷阱,隐患 |
wéixiǎn;
kůnnán;(yóu zhǐ) xiŕnjǐng, yǐnhuŕn |
Danger; difficulty;
especially |
Danger; difficulté;
surtout |
Perigo; dificuldade;
especialmente |
Peligro; dificultad;
especialmente |
Pericolo;
difficoltŕ; soprattutto |
Periculo angustiis
(c) bolis periculorum occultas |
Gefahr,
Schwierigkeit, besonders |
Κίνδυνος,
δυσκολία,
ειδικά |
Kíndynos, dyskolía,
eidiká |
خطر
، صعوبة ،
خاصة |
khatar , sueubat ,
khasatan |
Niebezpieczeństwo;
trudność; szczególnie |
Nebezpečí,
obtížnost, zvláště |
Nebezpečenstvo,
ťažkosti, najmä |
Opasnost,
poteškoće, posebno |
Pavojus, sunkumas,
ypač |
Небезпека,
труднощі,
особливо |
Nebezpeka,
trudnoshchi, osoblyvo |
Опасность,
трудности,
особенно |
Opasnost',
trudnosti, osobenno |
wéixiǎn;
kůnnán;(yóu zhǐ) xiŕnjǐng, yǐnhuŕn |
Danger; difficulté;
surtout |
危険、難易度、特に |
危険 、 難易度 、 特に |
きけん 、 なにど 、 とくに |
kiken , nanido , tokuni |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
258 |
|
Nebezpečí nebo
obtíž, zejména ta, která byla skrytá nebo není zřejmá |
Nebezpečenstvo
alebo ťažkosti, najmä tie, ktoré boli na začiatku skryté alebo
zrejmé |
危险或困难,尤其是起初隐藏或不明显的危险或困难 |
wéixiǎn huň
kůnnán, yóuqí shě qǐchū yǐncáng huň bů míngxiǎn de
wéixiǎn huň kůnnán |
Danger or
difficulty, especially one that was hidden or not obvious at first |
Danger ou
difficulté, en particulier celui qui était caché ou pas évident au début |
Perigo ou
dificuldade, especialmente um que estava oculto ou năo óbvio a princípio |
Peligro o
dificultad, especialmente uno que estaba oculto o no era obvio al principio |
Pericolo o
difficoltŕ, in particolare uno che era nascosto o non ovvio |
Periculosum vel
difficile vel maxime manifestum periculum vix abdidit |
Gefahr oder
Schwierigkeit, insbesondere eine, die zunächst verborgen oder nicht
offensichtlich war |
Κίνδυνος
ή δυσκολία,
ειδικά ένα που
ήταν κρυμμένο
ή δεν ήταν
προφανές στην
αρχή |
Kíndynos í dyskolía,
eidiká éna pou ítan krymméno í den ítan profanés stin archí |
خطر
أو صعوبة ،
خاصة تلك
التي كانت
مخفية أو غير
واضحة في
البداية |
khatar 'aw sueubat ,
khasatan tilk alty kanat makhfiatan 'aw ghyr wadihat fi albidaya |
Niebezpieczeństwo
lub trudność, zwłaszcza ta, która początkowo była
ukryta lub nieoczywista |
Nebezpečí nebo
obtíž, zejména ta, která byla skrytá nebo není zřejmá |
Nebezpečenstvo
alebo ťažkosti, najmä tie, ktoré boli na začiatku skryté alebo
zrejmé |
Opasnost ili
poteškoće, pogotovo ona koja je u početku bila skrivena ili
očita |
Pavojus ar sunkumas,
ypač tas, kuris iš pradžių buvo paslėptas arba nebuvo
akivaizdus |
Небезпека
чи труднощі,
особливо та,
яка була
прихована
або не
очевидна
спочатку |
Nebezpeka chy
trudnoshchi, osoblyvo ta, yaka bula prykhovana abo ne ochevydna spochatku |
Опасность
или
сложность,
особенно та,
которая
была
спрятана
или
неочевидна
вначале |
Opasnost' ili
slozhnost', osobenno ta, kotoraya byla spryatana ili neochevidna vnachale |
wéixiǎn huň
kůnnán, yóuqí shě qǐchū yǐncáng huň bů míngxiǎn de
wéixiǎn huň kůnnán |
Danger ou difficulté,
en particulier celui qui était caché ou pas évident au début |
危険または難易度、特に隠れていた、または明らかではなかったもの |
危険 または 難易度 、 特に 隠れていた 、 または明らかで は なかった もの |
きけん または なにど 、 とくに かくれていた 、 または あきらかで わ なかった もの |
kiken mataha nanido , tokuni kakureteita , matahaakirakade wa nakatta mono |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
259 |
|
Edge |
bočné |
边 |
biān |
side |
Bord |
Edge |
Borde |
lato |
latus |
Rand |
Άκρη |
Ákri |
الحافة |
alhafa |
Edge |
Edge |
bočné |
strana |
Briauna |
Край |
Kray |
сторона |
storona |
biān |
Bord |
エッジ |
エッジ |
エッジ |
ejji |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
260 |
|
potenciální úskalí
při koupi domu |
potenciálne úskalia
pri kúpe domu |
买房子的潜在陷阱 |
mǎi fángzi de
qiánzŕi xiŕnjǐng |
the potential
pitfalls of buying a house |
les pičges potentiels
de l'achat d'une maison |
as possíveis
armadilhas da compra de uma casa |
los posibles
peligros de comprar una casa |
le potenziali
insidie dell'acquisto di una casa |
buying a potential
domum captiones aufugiamus |
die möglichen
Fallstricke beim Kauf eines Hauses |
τις
πιθανές
παγίδες της
αγοράς ενός
σπιτιού |
tis pithanés pagídes
tis agorás enós spitioú |
المزالق
المحتملة
لشراء منزل |
almazaliq
almuhtamalat lishira' manzil |
potencjalne
pułapki związane z zakupem domu |
potenciální úskalí
při koupi domu |
potenciálne úskalia
pri kúpe domu |
potencijalne zamke
kupnje kuće |
galimų
spąstų perkant namą |
потенційні
підводні
камені
придбання
будинку |
potentsiyni pidvodni
kameni prydbannya budynku |
потенциальные
подводные
камни
покупки дома |
potentsial'nyye
podvodnyye kamni pokupki doma |
mǎi fángzi de
qiánzŕi xiŕnjǐng |
les pičges potentiels
de l'achat d'une maison |
家を買うことの潜在的な落とし穴 |
家 を 買う こと の 潜在 的な 落とし穴 |
いえ お かう こと の せんざい てきな おとしあな |
ie o kau koto no senzai tekina otoshiana |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
261 |
|
Pasti, se kterými se
můžete setkat při koupi domu |
Trapy, s ktorými sa
môžete stretnúť pri kúpe domu |
购买房屋可能遇到的圈套 |
gňumǎi
fángwū kěnéng yů dŕo de quāntŕo |
Traps you may
encounter when buying a home |
Pičges que vous
pourriez rencontrer lors de l'achat d'une maison |
Armadilhas que vocę
pode encontrar ao comprar uma casa |
Trampas que puede
encontrar al comprar una casa |
Trappole che
potresti incontrare quando acquisti una casa |
Captionem domum
emptio forte occurrant |
Fallen, denen Sie
beim Kauf eines Eigenheims begegnen können |
Παγίδες
που μπορεί να
συναντήσετε
κατά την αγορά ενός
σπιτιού |
Pagídes pou boreí na
synantísete katá tin agorá enós spitioú |
الفخاخ
التي قد
تواجهها عند
شراء منزل |
alfakhakh alty qad
tuajihuha eind shira' manzil |
Pułapki, które
możesz napotkać przy zakupie domu |
Pasti, se kterými se
můžete setkat při koupi domu |
Trapy, s ktorými sa
môžete stretnúť pri kúpe domu |
Zamke na koje možete
naići prilikom kupovine kuće |
Spąstai, su
kuriais galite susidurti pirkdami namą |
Пастки,
з якими ви
можете
зіткнутися
при покупці
будинку |
Pastky, z yakymy vy
mozhete zitknutysya pry pokuptsi budynku |
Ловушки,
с которыми
вы можете
столкнуться
при покупке
дома |
Lovushki, s kotorymi
vy mozhete stolknut'sya pri pokupke doma |
gňumǎi
fángwū kěnéng yů dŕo de quāntŕo |
Pičges que vous
pourriez rencontrer lors de l'achat d'une maison |
家を買うときに遭遇するかもしれないTra |
家 を 買う とき に 遭遇 する かも しれない Tra |
いえ お かう とき に そうぐう する かも しれない tら |
ie o kau toki ni sōgū suru kamo shirenai Tra |
|
|
|
|
|
262 |
|
dřeň |
dreň |
髓 |
suǐ |
pith |
moelle |
medula |
médula |
midollo |
medulla |
Mark |
πυρήνα |
pyrína |
لباب |
lbab |
rdzeń |
dřeň |
dreň |
suština |
pitas |
корінь |
korinʹ |
спинной
мозг |
spinnoy mozg |
suǐ |
moelle |
髄 |
髄 |
ずい |
zui |
|
|
|
|
|
263 |
|
měkká suchá
bílá látka uvnitř kůže pomerančů a některých dalších
plodů |
mäkká suchá biela
látka vo vnútri pomarančov a niektorých ďalších druhov ovocia |
橘子和一些其他水果皮内的柔软干燥白色物质 |
júzi hé
yīxiē qítā shuǐguǒ pí nči de róuruǎn
gānzŕo báisč wůzhí |
a soft dry white
substance inside the skin of oranges and some other fruits |
une substance blanche
sčche et douce ŕ l'intérieur de la peau des oranges et de certains autres
fruits |
uma substância
branca seca e macia dentro da casca de laranjas e algumas outras frutas |
Una sustancia blanca
suave y seca dentro de la piel de las naranjas y algunas otras frutas. |
una sostanza bianca
secca morbida all'interno della buccia di arance e altri frutti |
intra cutem albam
mollis aurantia et arida fructus |
Eine weiche,
trockene, weiße Substanz in der Haut von Orangen und einigen anderen Früchten |
μια
απαλή ξηρή
λευκή ουσία
μέσα στο δέρμα
των πορτοκαλιών
και μερικών
άλλων φρούτων |
mia apalí xirí lefkí
ousía mésa sto dérma ton portokalión kai merikón állon froúton |
مادة
بيضاء ناعمة
وجافة داخل
جلد
البرتقال وبعض
الفواكه
الأخرى |
madat bayda'
naaeimat wijafat dakhil jald alburtuqal wbed alfawakih al'ukhraa |
miękka sucha
biała substancja w skórze pomarańczy i niektórych innych owoców |
měkká suchá
bílá látka uvnitř kůže pomerančů a některých dalších
plodů |
mäkká suchá biela
látka vo vnútri pomarančov a niektorých ďalších druhov ovocia |
meka suha bijela
tvar unutar kože naranče i nekog drugog voća |
švelni, sausa balta
medžiaga apelsinų ir kai kurių kitų vaisių odoje |
м'яка
суха біла
речовина
всередині
шкіри апельсинів
та деяких
інших
фруктів |
m'yaka sukha bila
rechovyna vseredyni shkiry apelʹsyniv ta deyakykh inshykh fruktiv |
мягкое
сухое белое
вещество в
кожуре апельсинов
и некоторых
других
фруктов |
myagkoye sukhoye
beloye veshchestvo v kozhure apel'sinov i nekotorykh drugikh fruktov |
júzi hé
yīxiē qítā shuǐguǒ pí nči de róuruǎn
gānzŕo báisč wůzhí |
une substance blanche
sčche et douce ŕ l'intérieur de la peau des oranges et de certains autres
fruits |
オレンジやその他の果物の皮の中の柔らかい乾燥した白い物質 |
オレンジ や その他 の 果物 の 皮 の 中 の 柔らかい 乾燥した 白い 物質 |
オレンジ や そのた の くだもの の かわ の なか の やわらかい かんそう した しろい ぶっしつ |
orenji ya sonota no kudamono no kawa no naka noyawarakai kansō shita shiroi busshitsu |
|
264 |
|
(Z
pomerančů a jiného ovoce) |
(Z pomarančov a
iného ovocia) |
(橙子等水果中的)锥形 |
(chéngzi děng
shuǐguǒ zhōng de) zhuī xíng |
(Of oranges and
other fruits) |
(D'oranges et autres
fruits) |
(De laranjas e
outras frutas) |
(De naranjas y otras
frutas) |
(Di arance e altri
frutti) |
(Oranges et alias
fruges) medullis |
(Von Orangen und
anderen Früchten) |
(Από
πορτοκάλια
και άλλα
φρούτα) |
(Apó portokália kai
álla froúta) |
(من
البرتقال
والفواكه
الأخرى) |
(mn alburtuqal
walfawakih al'ukhraa) |
(Z pomarańczy i
innych owoców) |
(Z
pomerančů a jiného ovoce) |
(Z pomarančov a
iného ovocia) |
(Od naranče i
drugog voća) |
(Iš apelsinų ir
kitų vaisių) |
(Апельсини
та інші
фрукти) |
(Apelʹsyny ta
inshi frukty) |
(Из
апельсинов
и других
фруктов) |
(Iz apel'sinov i
drugikh fruktov) |
(chéngzi děng
shuǐguǒ zhōng de) zhuī xíng |
(D'oranges et autres
fruits) |
(オレンジおよびその他の果物のもの) |
( オレンジ および その他 の 果物 の もの ) |
( オレンジ および そのた の くだもの の もの ) |
( orenji oyobi sonota no kudamono no mono ) |
|
|
|
|
|
|
265 |
|
stránka s obrázkem
R017 |
strana s obrázkami
R017 |
图片页R017 |
túpiŕn yč R017 |
picture page page
R017 |
page image page R017 |
página de imagem
R017 |
imagen página página
R017 |
pagina immagine
pagina R017 |
pictura pagina
pagina R017 |
Bildseite Seite R017 |
σελίδα
σελίδας
εικόνας R017 |
selída selídas
eikónas R017 |
صفحة
صفحة الصور R017 |
safhat safhat
alsuwar R017 |
strona ze
zdjęciem R017 |
stránka s obrázkem
R017 |
strana s obrázkami
R017 |
stranica s slikama
R017 |
paveikslėlio
puslapis R017 |
сторінка
із
зображенням
R017 |
storinka iz
zobrazhennyam R017 |
страница
страницы с
картинками R017 |
stranitsa stranitsy
s kartinkami R017 |
túpiŕn yč R017 |
page image page R017 |
画像ページR017 |
画像 ページ R 017 |
がぞう ページ r 017 |
gazō pēji R 017 |
|
266 |
|
základní nebo
nejdůležitější část sth |
podstatná alebo
najdôležitejšia časť sth |
某物最重要或最重要的部分 |
mǒu wů zuě
zhňngyŕo huň zuě zhňngyŕo de bůfčn |
the essential or
most important part of sth |
la partie essentielle
ou la plus importante de qc |
a parte essencial ou
mais importante do sth |
la parte esencial o
más importante de algo |
la parte essenziale
o piů importante di sth |
essential vel maxime
quod magna parte Ynskt mál: |
der wesentliche oder
wichtigste Teil von etw |
το
ουσιαστικό ή
σημαντικότερο
μέρος του sth |
to ousiastikó í
simantikótero méros tou sth |
الجزء
الأساسي أو
الأكثر
أهمية من sth |
aljuz' al'asasiu 'aw
al'akthar 'ahamiyatan min sth |
istotna lub
najważniejsza część czegoś |
základní nebo
nejdůležitější část sth |
podstatná alebo
najdôležitejšia časť sth |
bitni ili najvažniji
dio sth |
esminė ar
svarbiausia sth dalis |
істотна
чи
найважливіша
частина
чого-небудь |
istotna chy
nayvazhlyvisha chastyna choho-nebudʹ |
основная
или самая
важная
часть |
osnovnaya ili samaya
vazhnaya chast' |
mǒu wů zuě
zhňngyŕo huň zuě zhňngyŕo de bůfčn |
la partie essentielle
ou la plus importante de qc |
sthの必須または最も重要な部分 |
sth の 必須 または 最も 重要な 部分 |
sth の ひっす または もっとも じゅうような ぶぶん |
sth no hissu mataha mottomo jūyōna bubun |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
267 |
|
Essence; Core;
Essentials |
Essence; Core;
Essentials |
精髓;核心;要点 |
jīngsuǐ;
héxīn; yŕodiǎn |
Essence; Core;
Essentials |
Essence; Core;
Essentials |
Essęncia; Essencial;
Essencial |
Esencia; Núcleo;
Esenciales |
Essence; Core;
Essentials |
In essentia, core:
punctorum |
Essenz, Kern,
Grundlagen |
Essence, Core,
Essentials |
Essence, Core,
Essentials |
الجوهر
؛ الأساسية ؛
الأساسيات |
aljawhar ;
al'asasiat ; al'asasiat |
Essence; Core;
Essentials |
Essence; Core;
Essentials |
Essence; Core;
Essentials |
Essence; Core;
Essentials |
Esmė; Core;
Pagrindai |
Essence; Core;
Essentials |
Essence; Core;
Essentials |
Сущность;
Ядро; Основы |
Sushchnost'; Yadro;
Osnovy |
jīngsuǐ;
héxīn; yŕodiǎn |
Essence; Core;
Essentials |
エッセンス、コア、エッセンシャル |
エッセンス 、 コア 、 エッセンシャル |
エッセンス 、 コア 、 えっせんしゃる |
essensu , koa , essensharu |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
268 |
|
dřeň
jejího argumentu |
diera jej argumentu |
她的论据的精髓 |
tā dě lůnjů de
jīngsuǐ |
the pith of her
argument |
la moelle de son
argument |
a essęncia de seu
argumento |
la médula de su
argumento |
il midollo della sua
discussione |
Argumentum ad
medullam eius |
der Kern ihrer
Argumentation |
την
αιχμή του
επιχειρήματός
της |
tin aichmí tou
epicheirímatós tis |
لب
حجة لها |
lab hujat laha |
rdzeń jej
kłótni |
dřeň
jejího argumentu |
diera jej argumentu |
srž njezine
svađe |
tikrąjį
jos argumentą |
суть
її
аргументу |
sutʹ yiyi
arhumentu |
суть
ее
аргумента |
sut' yeye argumenta |
tā dě lůnjů de
jīngsuǐ |
la moelle de son
argument |
彼女の議論の髄 |
彼女 の 議論 の 髄 |
かのじょ の ぎろん の ずい |
kanojo no giron no zui |
|
269 |
|
Jádro jejího
argumentu |
Jadro jej argumentu |
她论据的核心 |
tā lůnjů de
héxīn |
The core of her
argument |
Le cśur de son
argumentation |
O cerne de seu
argumento |
El núcleo de su
argumento. |
Il nocciolo della
sua discussione |
Ratio enim intimam
eius |
Der Kern ihrer
Argumentation |
Ο
πυρήνας της
επιχείρησής
της |
O pyrínas tis
epicheírisís tis |
جوهر
حجتها |
jawhar hujatuha |
Trzon jej argumentów |
Jádro jejího
argumentu |
Jadro jej argumentu |
Srž njezine
argumentacije |
Jos argumentų
esmė |
Ядро
її
аргументу |
Yadro yiyi arhumentu |
Суть
ее
аргумента |
Sut' yeye argumenta |
tā lůnjů de
héxīn |
Le cśur de son
argumentation |
彼女の議論の中核 |
彼女 の 議論 の 中核 |
かのじょ の ぎろん の ちゅうかく |
kanojo no giron no chūkaku |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
270 |
|
Podstata jejího
argumentu |
Podstata jej
argumentácie |
她的论据的精髓 |
tā dě lůnjů de
jīngsuǐ |
The essence of her
argument |
L'essence de son
argumentation |
A essęncia do seu
argumento |
La esencia de su
argumento. |
L'essenza della sua
discussione |
Ratio et essentia
eius |
Die Essenz ihrer
Argumentation |
Η
ουσία του
επιχειρήματός
της |
I ousía tou
epicheirímatós tis |
جوهر
حجة لها |
jawhar hujat laha |
Istota jej
argumentacji |
Podstata jejího
argumentu |
Podstata jej
argumentácie |
Suština njenog
argumenta |
Jos argumento
esmė |
Суть
її
аргументу |
Sutʹ yiyi
arhumentu |
Суть
ее
аргументации |
Sut' yeye
argumentatsii |
tā dě lůnjů de
jīngsuǐ |
L'essence de son
argumentation |
彼女の議論の本質 |
彼女 の 議論 の 本質 |
かのじょ の ぎろん の ほんしつ |
kanojo no giron no honshitsu |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
271 |
|
pit-head |
pit-hlava |
坑头 |
kēng tóu |
pit-head |
pit-head |
cabeça de poço |
cabeza de pozo |
pit-head |
pit caput, |
Grubenkopf |
pit-head |
pit-head |
رأس
الحفرة |
ras alhufra |
pit-head |
pit-head |
pit-hlava |
pit-glava |
duobės galva |
яма |
yama |
пит-голова |
pit-golova |
kēng tóu |
pit-head |
ピットヘッド |
ピット ヘッド |
ピット ヘッド |
pitto heddo |
|
272 |
|
vstup do
uhelného dolu a do kanceláří, strojů, ... atd. v okolí |
- vstup do
uhoľnej bane a do kancelárií, strojov, ... atď. v okolí |
煤矿的入口及其周围区域的办公室,机械等 |
méikuŕng de růkǒu jí qí zhōuwéi
qūyů de bŕngōngshě, jīxič děng |
the entrance to
a coal mine and the offices, machinery,., etc. in. the area around it |
l'entrée d'une
mine de charbon et les bureaux, machines,., etc. dans les environs |
a entrada de
uma mina de carvăo e os escritórios, máquinas, etc. na área ao seu redor |
la entrada a
una mina de carbón y las oficinas, maquinaria, etc., en el área a su
alrededor |
l'ingresso di
una miniera di carbone e gli uffici, i macchinari, ecc. nella zona
circostante |
et ad ostium
calculus mea et officiis, machinatione., etc. in. aream circuitu eius |
der Eingang zu
einer Kohlenmine und den Büros, Maschinen usw. in der Umgebung |
την
είσοδο σε
ανθρακωρυχείο
και τα γραφεία,
μηχανήματα,
κ.λπ. στην
περιοχή γύρω
από αυτό |
tin eísodo se anthrakorycheío kai ta
grafeía, michanímata, k.lp. stin periochí gýro apó aftó |
مدخل
منجم للفحم
والمكاتب
والآلات ،
وما إلى ذلك
في المنطقة
المحيطة به |
mdakhil munajam lilfahm walmakatib walalat ,
wama 'iilaa dhlk fi almintaqat almuhitat bih |
wejście
do kopalni węgla oraz biura, maszyny itp. w okolicach |
vstup do
uhelného dolu a do kanceláří, strojů, ... atd. v okolí |
- vstup do
uhoľnej bane a do kancelárií, strojov, ... atď. v okolí |
ulaz u rudnik
ugljena i urede, strojeve, itd. u okolini |
įvažiavimas
į anglies kasyklą ir ofisai, mašinos, ... ir tt apylinkėse,
esančiose aplink ją |
вхід
до
вугільної
шахти та
офісів,
машин та ін. в
районі
навколо неї |
vkhid do vuhilʹnoyi shakhty ta ofisiv,
mashyn ta in. v rayoni navkolo neyi |
вход
в угольную
шахту и
офисы,
машины и т. д. в
области
вокруг нее |
vkhod v ugol'nuyu shakhtu i ofisy, mashiny i
t. d. v oblasti vokrug neye |
méikuŕng de růkǒu jí qí zhōuwéi
qūyů de bŕngōngshě, jīxič děng |
l'entrée d'une
mine de charbon et les bureaux, machines,., etc. dans les environs |
炭鉱への入り口とその周辺のオフィス、機械など。 |
炭鉱 へ の 入り口 と その 周辺 の オフィス 、 機械など 。 |
たんこう え の いりくち と その しゅうへん の オフィス、 きかい など 。 |
tankō e no irikuchi to sono shūhen no ofisu , kikai nado . |
|
273 |
|
Důlní
hlava, zařízení kolem jámy |
Mínová hlava;
zariadenia okolo jamy |
矿井井口;坑口周围设施 |
kuŕngjǐng jǐngkǒu;
kēngkǒu zhōuwéi shčshī |
Mine head;
facilities around the pit |
Tęte de mine;
installations autour de la fosse |
Cabeça da
mina; instalaçőes ao redor do poço |
Cabeza de
mina; instalaciones alrededor del pozo |
La mia testa;
strutture intorno alla fossa |
Wellhead mea:
pit ambiente facilities |
Minenkopf,
Einrichtungen rund um die Grube |
Το
κεφάλι του
ορυχείου,
εγκαταστάσεις
γύρω από το
λάκκο |
To kefáli tou orycheíou, enkatastáseis gýro
apó to lákko |
رأس
منجم ؛ مرافق
حول الحفرة |
r'as munajam ; marafiq hawl alhufra |
Moja
głowa; obiekty wokół dołu |
Důlní
hlava, zařízení kolem jámy |
Mínová hlava;
zariadenia okolo jamy |
Rudnik glave;
objekti oko jame |
Kasyklos galva;
įrenginiai aplink duobę |
Шахта
шахти;
споруди
навколо ями |
Shakhta shakhty; sporudy navkolo yamy |
Голова
шахты,
сооружения
вокруг ямы |
Golova shakhty, sooruzheniya vokrug yamy |
kuŕngjǐng jǐngkǒu;
kēngkǒu zhōuwéi shčshī |
Tęte de mine;
installations autour de la fosse |
鉱山の頭、ピット周辺の施設 |
鉱山 の 頭 、 ピット 周辺 の 施設 |
こうざん の あたま 、 ピット しゅうへん の しせつ |
kōzan no atama , pitto shūhen no shisetsu |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
274 |
|
dřeňová
helma |
dreňová prilba |
髓头盔 |
suǐ tóukuī |
pith helmet |
casque de moelle |
capacete |
casco de médula |
elmetto |
ne medullam laedas
galeati |
Tropenhelm |
σφυρηλατημένο
κράνος |
sfyrilatiméno krános |
خوذة
لباب |
khawdhat libab |
rdzeń kasku |
dřeňová
helma |
dreňová prilba |
pith kaciga |
pitas šalmas |
корковий
шолом |
korkovyy sholom |
пробковый
шлем |
probkovyy shlem |
suǐ tóukuī |
casque de moelle |
髄ヘルメット |
髄 ヘルメット |
ずい ヘルメット |
zui herumetto |
|
275 |
|
lehký ochranný
klobouk, který chrání před sluncem ve velmi horkých zemích |
ľahká prilba,
ktorá chráni pred slnkom vo veľmi horúcich krajinách |
在非常炎热的国家戴上轻便的安全帽,以防阳光照射 |
zŕi fēicháng
yánrč de guójiā dŕi shŕng qīngbiŕn de ānquán mŕo, yǐ fáng
yángguāng zhŕoshč |
a light hard hat worn
to give protection from the sun in very hot countries |
un casque léger pour
se protéger du soleil dans les pays trčs chauds |
um capacete leve
usado para proteger do sol em países muito quentes |
Un casco ligero usado
para proteger del sol en países muy calurosos. |
un elmetto leggero
indossato per proteggere dal sole in paesi molto caldi |
leui praesidio dare
solent fessum sol calidissimus regionibus |
Ein leichter
Schutzhelm zum Schutz vor der Sonne in sehr heißen Ländern |
ένα
ελαφρύ καπέλο
που φοριέται
για να
προσφέρει προστασία
από τον ήλιο σε
πολύ ζεστές
χώρες |
éna elafrý kapélo pou
foriétai gia na prosférei prostasía apó ton ílio se polý zestés chóres |
قبعة
خفيفة صلبة
ترتديها
لتوفير
الحماية من أشعة
الشمس في
البلدان
شديدة
الحرارة |
qabeatan khafifat
salbat tartadiha litawfir alhimayat min 'ashieat alshams fi albuldan shadidat
alharara |
lekki kask noszony w
celu ochrony przed słońcem w bardzo gorących krajach |
lehký ochranný
klobouk, který chrání před sluncem ve velmi horkých zemích |
ľahká prilba,
ktorá chráni pred slnkom vo veľmi horúcich krajinách |
lagani tvrdi šešir
koji se štiti od sunca u vrlo vrućim zemljama |
lengva kietoji
skrybėlė, skirta apsaugoti nuo saulės labai karštuose
kraštuose |
легкий
жорсткий
капелюх, що
носиться
для захисту
від сонця в
дуже жарких
країнах |
lehkyy zhorstkyy
kapelyukh, shcho nosytʹsya dlya zakhystu vid sontsya v duzhe zharkykh
krayinakh |
легкая
каска,
надеваемая
для защиты
от солнца в
очень
жарких
странах |
legkaya kaska,
nadevayemaya dlya zashchity ot solntsa v ochen' zharkikh stranakh |
zŕi fēicháng
yánrč de guójiā dŕi shŕng qīngbiŕn de ānquán mŕo, yǐ fáng
yángguāng zhŕoshč |
un casque léger pour
se protéger du soleil dans les pays trčs chauds |
非常に暑い国で日光から保護するために着用する軽いヘルメット |
非常 に 暑い 国 で 日光 から 保護 する ため に 着用 する軽い ヘルメット |
ひじょう に あつい くに で にっこう から ほご する ために ちゃくよう する かるい ヘルメット |
hijō ni atsui kuni de nikkō kara hogo suru tame ni chakuyōsuru karui herumetto |
|
276 |
|
Pith klobouk |
Drevený klobúk |
(热带国家用的)木锥形遮阳帽 |
(rčdŕi guójiā
yňng de) mů zhuī xíng zhēyáng mŕo |
Pith hat |
Chapeau de moelle |
Chapéu |
Sombrero de médula |
Cappello di midollo |
(Tropical regionibus
usus) defensor opponitur hats |
Markhut |
Καπέλο
στο στήθος |
Kapélo sto stíthos |
قبعة
اللب |
qibeat allab |
Rdzeń kapelusza |
Pith klobouk |
Drevený klobúk |
Pith šešir |
Pitinė
skrybėlė |
Шапочка
з корком |
Shapochka z korkom |
Пробковая
шляпа |
Probkovaya shlyapa |
(rčdŕi guójiā
yňng de) mů zhuī xíng zhēyáng mŕo |
Chapeau de moelle |
髄帽子 |
髄 帽子 |
ずい ぼうし |
zui bōshi |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
277 |
|
pithy |
Jadrný |
辣 |
lŕ |
pithy |
acéré |
conciso |
concisa |
conciso |
CONLECTUS |
kernig |
άσχημη |
áschimi |
بليغ |
baligh |
zwięzłe |
pithy |
Jadrný |
jezgrovit |
gašlus |
піти |
pity |
содержательный |
soderzhatel'nyy |
lŕ |
acéré |
かわいらしい |
かわいらしい |
かわいらしい |
kawairashī |
|
278 |
|
Pikantní |
pikantné |
辣 |
lŕ |
hot |
Épicé |
Picante |
Picante |
piccante |
CONDITUS |
Würzig |
Πικάντικο |
Pikántiko |
حار |
har |
Ostry |
Pikantní |
pikantné |
začinjen |
Aštrus |
Пряні |
Pryani |
пикантный |
pikantnyy |
lŕ |
Épicé |
辛い |
辛い |
つらい |
tsurai |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
279 |
|
schvaluje |
schvaľovanie |
批准 |
pīzhǔn |
approving |
approuver |
aprovando |
aprobando |
approvazione |
probaverunt, |
genehmigen |
έγκριση |
énkrisi |
الموافقة |
almuafaqa |
zatwierdzający |
schvaluje |
schvaľovanie |
odobravajući |
tvirtindamas |
схвалення |
skhvalennya |
утверждение |
utverzhdeniye |
pīzhǔn |
approuver |
承認する |
承認 する |
しょうにん する |
shōnin suru |
|
280 |
|
Ratifikovat |
schvaľovať |
批准 |
pīzhǔn |
Ratify |
Ratifier |
Ratificar |
Ratificar |
approvare |
probant |
Ratifizieren |
Επικύρωση |
Epikýrosi |
صدق |
sidq |
Ratyfikuj |
Ratifikovat |
schvaľovať |
odobriti |
Ratifikuoti |
Ратифікуйте |
Ratyfikuyte |
одобрять |
odobryat' |
pīzhǔn |
Ratifier |
承認する |
承認 する |
しょうにん する |
shōnin suru |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
281 |
|
komentáře,
kousku psaní atd |
komentáre,
písomnosti atď |
评论,文章等 |
pínglůn,
wénzhāng děng |
of a comment, piece
of writing, etc |
d'un commentaire,
d'un écrit, etc. |
de um comentário,
parte da escrita, etc. |
de un comentario,
escrito, etc. |
di un commento, un
pezzo di scrittura, ecc |
a comment, pars
scribere, etc. |
eines Kommentars,
einer Schrift usw. |
ένα
σχόλιο, ένα
κομμάτι
γραφής, κλπ |
éna schólio, éna
kommáti grafís, klp |
تعليق
، قطعة كتابة
، إلخ |
taeliq , qiteatan
kitabat , 'iilakh |
komentarza, pisma
itp |
komentáře,
kousku psaní atd |
komentáre,
písomnosti atď |
komentara, djela,
itd |
komentaro, rašinio
ir kt |
коментаря,
написання
тощо |
komentarya,
napysannya toshcho |
комментария,
части
письма и т. д. |
kommentariya, chasti
pis'ma i t. d. |
pínglůn,
wénzhāng děng |
d'un commentaire,
d'un écrit, etc. |
コメント、文章などの |
コメント 、 文章 など の |
コメント 、 ぶんしょう など の |
komento , bunshō nado no |
|
282 |
|
Mluvení, psaní atd.) |
Hovorenie, písanie
atď.) |
说话戓文章等) |
shuōhuŕ gē
wénzhāng děng) |
Talking, writing,
etc.) |
Parler, écrire,
etc.) |
Falar, escrever
etc.) |
Hablar, escribir,
etc.) |
Parlare, scrivere,
ecc.) |
Genesis vasa
loquimur, etc.) |
Sprechen, Schreiben
usw.) |
Μιλώντας,
γράφοντας κ.λπ.) |
Milóntas, gráfontas
k.lp.) |
التحدث
والكتابة
وما إلى ذلك.) |
altahaduth
walkitabat wama 'iilaa dhalka.) |
Mówienie, pisanie
itp.) |
Mluvení, psaní atd.) |
Hovorenie, písanie
atď.) |
Razgovor, pisanje
itd.) |
Kalbėjimas,
rašymas ir pan.) |
Розмова,
письмо та ін.) |
Rozmova, pysʹmo
ta in.) |
Говорить,
писать и т. Д.) |
Govorit', pisat' i
t. D.) |
shuōhuŕ gē
wénzhāng děng) |
Parler, écrire,
etc.) |
話す、書くなど) |
話す 、 書く など ) |
はなす 、 かく など ) |
hanasu , kaku nado ) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
283 |
|
Komentáře,
články atd. |
Komentáre,
články, atď. |
评论,文章等 |
pínglůn,
wénzhāng děng |
Comments, articles,
etc. |
Commentaires,
articles, etc. |
Comentários,
artigos, etc. |
Comentarios,
artículos, etc. |
Commenti, articoli,
ecc. |
Recensiones:
articulis, etc. |
Kommentare, Artikel
usw. |
Σχόλια,
άρθρα κ.λπ. |
Schólia, árthra
k.lp. |
التعليقات
والمقالات
وما إلى ذلك. |
altaeliqat
walmaqalat wama 'iilaa dhalik. |
Komentarze,
artykuły itp. |
Komentáře,
články atd. |
Komentáre,
články, atď. |
Komentari,
članci itd. |
Komentarai,
straipsniai ir kt. |
Коментарі,
статті тощо. |
Komentari, statti
toshcho. |
Комментарии,
статьи и т. Д. |
Kommentarii, stat'i
i t. D. |
pínglůn,
wénzhāng děng |
Commentaires,
articles, etc. |
コメント、記事など |
コメント 、 記事 など |
コメント 、 きじ など |
komento , kiji nado |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
284 |
|
Každý |
každý |
每 |
měi |
each |
Chaque |
Todo |
Cada |
ogni |
quisque |
Jeder |
Κάθε |
Káthe |
كل |
kl |
Co |
Každý |
každý |
svaki |
Kiekvienas |
Кожен |
Kozhen |
каждый |
kazhdyy |
měi |
Chaque |
毎 |
毎 |
まい |
mai |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
285 |
|
Ropa |
olej |
油 |
yóu |
oil |
Huile |
Óleo |
Aceite |
olio |
oleum |
Öl |
Λάδι |
Ládi |
زيت |
zayt |
Olej |
Ropa |
olej |
ulje |
Aliejus |
Нафта |
Nafta |
масло |
maslo |
yóu |
Huile |
オイル |
オイル |
オイル |
oiru |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
286 |
|
krátké, ale
dobře vyjádřené a plné významu |
krátke, ale dobre
vyjadrené a plné významu |
简短但表达得很好并且充满意义 |
jiǎnduǎn
dŕn biǎodá dé hěn hǎo běngqiě chōngmǎn yěyě |
short but expressed
well and full of meaning |
court mais bien
exprimé et plein de sens |
curto, mas expresso
bem e cheio de significado |
corto pero expresado
bien y lleno de significado |
breve ma espresso
bene e pieno di significato |
et ex significatione
plena breviter et optime expresserunt |
kurz, aber gut und
bedeutungsvoll ausgedrückt |
σύντομη
αλλά
εκφρασμένη
καλά και
γεμάτη νόημα |
sýntomi allá
ekfrasméni kalá kai gemáti nóima |
باختصار
ولكن تم
التعبير عنه
بشكل جيد
ومليء بالمعنى |
biaikhtisar walakun
tama altaebir eanh bishakl jayid wamuli' bialmaenaa |
krótkie, ale dobrze
wyrażone i pełne znaczenia |
krátké, ale
dobře vyjádřené a plné významu |
krátke, ale dobre
vyjadrené a plné významu |
kratko, ali izraženo
dobro i puno smisla |
trumpas, bet
išreikštas gerai ir kupinas prasmės |
короткий,
але
виражений
добре і
сповнений сенсу |
korotkyy, ale
vyrazhenyy dobre i spovnenyy sensu |
короткий,
но хорошо
выраженный
и полный смысла |
korotkiy, no
khorosho vyrazhennyy i polnyy smysla |
jiǎnduǎn
dŕn biǎodá dé hěn hǎo běngqiě chōngmǎn yěyě |
court mais bien
exprimé et plein de sens |
短いが、よく表現され、意味に満ちている |
短いが 、 よく 表現 され 、 意味 に 満ちている |
みじかいが 、 よく ひょうげん され 、 いみ に みちている |
mijikaiga , yoku hyōgen sare , imi ni michiteiru |
|
287 |
|
Stručné,
stručné |
Stručné;
stručné |
言简意赅的;精练的 |
yánjiǎnyěgāi de; jīngliŕn de |
Concise;
concise |
Concis; concis |
Conciso;
conciso |
Conciso;
conciso |
Conciso;
conciso |
Concisum
vagaretur |
Prägnant,
prägnant |
Συνοπτική,
συνοπτική |
Synoptikí, synoptikí |
موجزة
؛ موجزة |
mwjzt ; mujaza |
Zwięzły;
zwięzły |
Stručné,
stručné |
Stručné;
stručné |
Sažet;
koncizan; |
Glaustas; |
Лаконічний;
стислий; |
Lakonichnyy; styslyy; |
Краткий |
Kratkiy |
yánjiǎnyěgāi de; jīngliŕn de |
Concis; concis |
簡潔;簡潔 |
簡潔 ; 簡潔 |
かんけつ ; かんけつ |
kanketsu ; kanketsu |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
288 |
|
Krátké, ale
dobře vyjádřené a smysluplné |
Krátke, ale dobre
vyjadrené a zmysluplné |
简短但表达得很好并且充满意义 |
jiǎnduǎn
dŕn biǎodá dé hěn hǎo běngqiě chōngmǎn yěyě |
Short but well
expressed and meaningful |
Court mais bien
exprimé et significatif |
Curto, mas bem
expresso e significativo |
Corto pero bien
expresado y significativo |
Breve ma ben
espresso e significativo |
Et ex significatione
exprimunt Short et valde bene et plenus |
Kurz, aber gut
ausgedrückt und aussagekräftig |
Σύντομη
αλλά καλά
εκφρασμένη
και σημαντική |
Sýntomi allá kalá
ekfrasméni kai simantikí |
قصير
ولكنه معبر
عنه بشكل جيد
وذو مغزى |
qasir walakunah
mueabar eanh bishakl jayid wadhu maghzaa |
Krótkie, ale dobrze
wyrażone i znaczące |
Krátké, ale
dobře vyjádřené a smysluplné |
Krátke, ale dobre
vyjadrené a zmysluplné |
Kratko, ali dobro
izraženo i smisleno |
Trumpas, bet gerai
išreikštas ir prasmingas |
Короткий,
але добре
виражений і
змістовний |
Korotkyy, ale dobre
vyrazhenyy i zmistovnyy |
Короткий,
но хорошо
выраженный
и значимый |
Korotkiy, no khorosho
vyrazhennyy i znachimyy |
jiǎnduǎn
dŕn biǎodá dé hěn hǎo běngqiě chōngmǎn yěyě |
Court mais bien
exprimé et significatif |
短いが、よく表現され、意味のある |
短いが 、 よく 表現 され 、 意味 の ある |
みじかいが 、 よく ひょうげん され 、 いみ の ある |
mijikaiga , yoku hyōgen sare , imi no aru |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
289 |
|
Ge |
ge |
硌 |
gč |
Ge |
Ge |
Ge |
Ge |
Ge |
Ge |
Ge |
Ge |
Ge |
شركة
جنرال
الكتريك |
sharikat jiniral
'iiliktrik |
Ge |
Ge |
ge |
ge |
ge |
Ge |
Ge |
Ge |
Ge |
gč |
Ge |
Geの |
Ge の |
げ の |
Ge no |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
290 |
|
smutně |
rovno |
皮蒂 |
pí dě |
pithily |
sournoisement |
vigorosamente |
concisamente |
pithily |
pithily |
kernig |
θλιπτικά |
thliptiká |
ببلاغة |
bablagha |
żałośnie |
smutně |
rovno |
jezgrovito |
maloniai |
жалібно |
zhalibno |
по
существу |
po sushchestvu |
pí dě |
sournoisement |
ぴかぴか |
ぴかぴか |
ぴかぴか |
pikapika |
|
291 |
|
smutně
vyjádřená |
smutne vyjadrený |
卑鄙地表达 |
bēibǐ dě
biǎodá |
pithily expressed |
clairement exprimé |
expressamente
expressado |
expresamente concisa |
espresso pithily |
pithily expresserunt |
prägnant ausgedrückt |
εκφρασμένη
με θύελλα |
ekfrasméni me thýella |
أعرب
ببلاغة |
'aerab bblagh |
wyraziście
wyrażony |
smutně
vyjádřená |
smutne vyjadrený |
grozno izraženo |
maloniai išreikšta |
жалюгідно
виражений |
zhalyuhidno
vyrazhenyy |
выразительно
выражен |
vyrazitel'no vyrazhen |
bēibǐ dě
biǎodá |
clairement exprimé |
かわいらしく |
かわいらしく |
かわいらしく |
kawairashiku |
|
292 |
|
Stručně |
stručne
vyjadrené |
简洁地表达的 |
jiǎnjié dě
biǎodá de |
Succinctly |
Succinctement |
Sucintamente |
Sucintamente |
succintamente
espresso |
eamque paucis verbis
expressit |
Kurz und bündig |
Πλεξικά |
Plexiká |
بإيجاز |
bi'iijaz |
Zwięźle |
Stručně |
stručne
vyjadrené |
jezgrovito izrazio |
Lakoniškai |
Коротко |
Korotko |
Сжато
выразил |
Szhato vyrazil |
jiǎnjié dě
biǎodá de |
Succinctement |
簡潔に |
簡潔 に |
かんけつ に |
kanketsu ni |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
293 |
|
žalostný |
poľutovaniahodný |
可怜的 |
kělián de |
pitiable |
pitoyable |
lamentável |
lamentable |
pietoso |
miserrima |
bedauernswert |
θλιβερή |
thliverí |
يرثى
له |
yurthaa lah |
żałosne |
žalostný |
poľutovaniahodný |
jadan |
apgailėtinas |
жалюгідний |
zhalyuhidnyy |
ничтожный |
nichtozhnyy |
kělián de |
pitoyable |
哀れな |
哀れな |
あわれな |
awarena |
|
294 |
|
Chudák |
chudobný |
可怜的 |
kělián de |
pitiful |
Pauvre |
Fraco |
Pobre |
povero |
pauper |
Arm |
Κακή |
Kakí |
ضعيف |
daeif |
Słaba |
Chudák |
chudobný |
siromašan |
Vargšas |
Бідні |
Bidni |
бедных |
bednykh |
kělián de |
Pauvre |
悪い |
悪い |
わるい |
warui |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
295 |
|
zaslouží si
škodu nebo způsobí, že se cítíš lítost |
zaslúži si
súcit alebo spôsobí, že sa cítiš |
值得同情或使你感到同情 |
zhídé tóngqíng huň shǐ nǐ
gǎndŕo tóngqíng |
deserving pity
or causing you to feel pity |
méritant la
pitié ou vous faisant ressentir de la pitié |
pena de merecer
ou fazer com que vocę sinta pena |
merece lástima
o hacerte sentir lástima |
meritare pietŕ
o farti provare pietŕ |
et misericordia
dignos misericordia reducam vos ad locum sentiunt |
Mitleid
verdienen oder Sie dazu bringen, Mitleid zu empfinden |
αξίχνοντας
κρίμα ή
προκαλώντας
σας να
αισθανθείτε
κρίμα |
axíchnontas kríma í prokalóntas sas na
aisthantheíte kríma |
تستحق
الشفقة أو
تجعلك تشعر
بالشفقة |
tasatahiqu alshafiqat 'aw tajealak tasheur
bialshafaqa |
zasługując
na litość lub powodując, że czujesz litość |
zaslouží si
škodu nebo způsobí, že se cítíš lítost |
zaslúži si
súcit alebo spôsobí, že sa cítiš |
zaslužujući
sažaljenje ili uzrokujući da sažaljete |
nusipelnęs
gailesčio ar privertęs jaustis gailesčiu |
заслуговуючи
жалю чи
змушуючи
вас жаліти |
zasluhovuyuchy zhalyu chy zmushuyuchy vas
zhality |
заслуживает
жалости или
заставляет
вас чувствовать
жалость |
zasluzhivayet zhalosti ili zastavlyayet vas
chuvstvovat' zhalost' |
zhídé tóngqíng huň shǐ nǐ
gǎndŕo tóngqíng |
méritant la
pitié ou vous faisant ressentir de la pitié |
同情に値する、または同情を感じさせる |
同情 に 値する 、 または 同情 を 感じさせる |
どうじょう に あたいする 、 または どうじょう お かんじさせる |
dōjō ni ataisuru , mataha dōjō o kanjisaseru |
|
296 |
|
Sympatický |
Súcitný, chudobné |
值得同情的;可怜的 |
zhídé tóngqíng de;
kělián de |
Sympathetic |
Sympathique |
Simpático |
Comprensivo |
Compassionevole;
poveri |
Huic ergo parce,
pauper |
Sympathisch |
Συμπαθητικός |
Sympathitikós |
متعاطف |
mutaeatif |
Współczujący |
Sympatický |
Súcitný, chudobné |
Suosjećajnija;
loša |
Simpatinis |
Симпатичний |
Sympatychnyy |
Милосердный,
плохое |
Miloserdnyy, plokhoye |
zhídé tóngqíng de;
kělián de |
Sympathique |
交感神経 |
交感神経 |
こうかんしんけい |
kōkanshinkei |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
297 |
|
Je to sympatie nebo
sympatie |
Stojí za to sympatie
alebo sa cítite sympatie |
值得同情或使你感到同情 |
zhídé tóngqíng huň
shǐ nǐ gǎndŕo tóngqíng |
Worth sympathy or
make you feel sympathy |
Vaut la sympathie ou
vous fait ressentir de la sympathie |
Digno de simpatia |
Vale la pena la
simpatía o hacerte sentir simpatía |
Vale la pena
simpatia o farti provare simpatia |
Miserator, et faciam
vos fieri compateris |
Sympathie wert oder
Sie fühlen Sympathie |
Αξίζει
συμπάθεια ή
σας κάνει να
αισθανθείτε
συμπάθεια |
Axízei sympátheia í
sas kánei na aisthantheíte sympátheia |
تستحق
التعاطف أو
تجعلك تشعر
بالتعاطف |
tastahiqu altaeatuf
'aw tajealuk tasheur bialtaeatuf |
Godny
współczucia |
Je to sympatie nebo
sympatie |
Stojí za to sympatie
alebo sa cítite sympatie |
Vrijedi simpatije
ili vas natjera da osjetite suosjećanje |
Verta užjausti ar
priversti jausti |
Варто
співчувати
або змусити
почувати симпатію |
Varto spivchuvaty
abo zmusyty pochuvaty sympatiyu |
Стоит
сочувствия
или
заставить
вас сочувствовать |
Stoit sochuvstviya
ili zastavit' vas sochuvstvovat' |
zhídé tóngqíng huň
shǐ nǐ gǎndŕo tóngqíng |
Vaut la sympathie ou
vous fait ressentir de la sympathie |
同情に値するか、同情を感じさせる |
同情 に 値する か 、 同情 を 感じさせる |
どうじょう に あたいする か 、 どうじょう お かんじさせる |
dōjō ni ataisuru ka , dōjō o kanjisaseru |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
298 |
|
Uprchlíci byli v
žalostném stavu |
Utečenci boli v
žalostnom stave |
难民们处于可怜的状态 |
nŕnmínmen chǔyú
kělián de zhuŕngtŕi |
The refugees were in
a pitiable state |
Les réfugiés étaient
dans un état pitoyable |
Os refugiados estavam
em um estado lamentável |
Los refugiados
estaban en un estado lamentable |
I rifugiati erano in
uno stato pietoso |
Composuissent
signaque quae erant in civitate miserrima |
Die Flüchtlinge waren
in einem erbärmlichen Zustand |
Οι
πρόσφυγες
βρίσκονταν σε
μια δυσάρεστη
κατάσταση |
Oi prósfyges
vrískontan se mia dysáresti katástasi |
كان
اللاجئون في
حالة يرثى
لها |
kan alllajiuwn fi
halat yarthaa laha |
Uchodźcy byli w
opłakanym stanie |
Uprchlíci byli v
žalostném stavu |
Utečenci boli v
žalostnom stave |
Izbjeglice su bile u
jadnom stanju |
Pabėgėliai
buvo apgailėtinoje būsenoje |
Біженці
були в
жалюгідному
стані |
Bizhentsi buly v
zhalyuhidnomu stani |
Беженцы
были в
плачевном
состоянии |
Bezhentsy byli v
plachevnom sostoyanii |
nŕnmínmen chǔyú
kělián de zhuŕngtŕi |
Les réfugiés étaient
dans un état pitoyable |
難民は哀れな状態でした |
難民 は 哀れな 状態でした |
なんみん わ あわれな じょうたいでした |
nanmin wa awarena jōtaideshita |
|
299 |
|
Uprchlíci v situaci |
Utečenci v núdzi |
难民处境可怜 |
nŕnmín chǔjěng
kělián |
Refugees in plight |
Réfugiés en détresse |
Refugiados em
situaçăo difícil |
Refugiados en apuros |
Rifugiati in
difficoltŕ |
Et eorum qui
evaserunt de situ pauperum |
Flüchtlinge in Not |
Οι
πρόσφυγες σε
δύσκολη θέση |
Oi prósfyges se
dýskoli thési |
اللاجئون
في محنة |
alllajiuwn fi mihna |
Uchodźcy w
trudnej sytuacji |
Uprchlíci v situaci |
Utečenci v núdzi |
Izbjeglice u nevolji |
Pabėgėliai
sunkiose situacijose |
Біженці
у важкій
ситуації |
Bizhentsi u vazhkiy
sytuatsiyi |
Беженцы
в
бедственном
положении |
Bezhentsy v
bedstvennom polozhenii |
nŕnmín chǔjěng
kělián |
Réfugiés en détresse |
苦境にある難民 |
苦境 に ある 難民 |
くきょう に ある なんみん |
kukyō ni aru nanmin |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
300 |
|
Uprchlíci jsou v
žalostném stavu |
Utečenci sú v
žalostnom stave |
难民们处于可怜的状态 |
nŕnmínmen chǔyú
kělián de zhuŕngtŕi |
The refugees are in
a pitiful state |
Les réfugiés sont
dans un état pitoyable |
Os refugiados estăo
em um estado lamentável |
Los refugiados están
en un estado lamentable. |
I rifugiati sono in
uno stato pietoso |
Pauperes et eorum
qui evaserunt in civitate |
Die Flüchtlinge sind
in einem erbärmlichen Zustand |
Οι
πρόσφυγες
βρίσκονται σε
μια θλιβερή
κατάσταση |
Oi prósfyges
vrískontai se mia thliverí katástasi |
اللاجئون
في حالة يرثى
لها |
alllajiuwn fi halat
yarthaa laha |
Uchodźcy
są w opłakanym stanie |
Uprchlíci jsou v
žalostném stavu |
Utečenci sú v
žalostnom stave |
Izbjeglice su u
jadnom stanju |
Pabėgėliai
yra apgailėtinos būklės |
Біженці
перебувають
у
жалюгідному
стані |
Bizhentsi
perebuvayutʹ u zhalyuhidnomu stani |
Беженцы
в плачевном
состоянии |
Bezhentsy v
plachevnom sostoyanii |
nŕnmínmen chǔyú
kělián de zhuŕngtŕi |
Les réfugiés sont
dans un état pitoyable |
難民は哀れな状態にあります |
難民 は 哀れな 状態 に あります |
なんみん わ あわれな じょうたい に あります |
nanmin wa awarena jōtai ni arimasu |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
301 |
|
nezaslouží si úctu |
nezaslúži si rešpekt |
不值得尊重 |
bů zhídé
zūnzhňng |
not deserving respect |
ne méritant pas le
respect |
năo merece respeito |
no merece respeto |
non meritare rispetto |
honore digni non |
keinen Respekt
verdienen |
δεν
αξίζει
σεβασμό |
den axízei sevasmó |
لا
يستحق
الاحترام |
la yastahiqu
alaihtiram |
nie
zasługujący na szacunek |
nezaslouží si úctu |
nezaslúži si rešpekt |
ne zaslužujući
poštovanje |
nenusipelno pagarbos |
не
заслуговуючи
на повагу |
ne zasluhovuyuchy na
povahu |
не
заслуживает
уважения |
ne zasluzhivayet
uvazheniya |
bů zhídé
zūnzhňng |
ne méritant pas le
respect |
尊敬に値しない |
尊敬 に 値しない |
そんけい に あたいしない |
sonkei ni ataishinai |
|
302 |
|
Ohavný |
Vile,
opovrhnutiahodný |
卑鄙的;卑劣的 |
bēibǐ de;
bēilič de |
Despicable |
Méprisable |
Desprezível |
Despreciable |
Vile; spregevole |
Qui leviter locutus
acque reprobandum |
Verächtlich |
Πνευματικό |
Pnevmatikó |
حقير |
haqir |
Nikczemny |
Ohavný |
Vile,
opovrhnutiahodný |
Zao; Odvratna |
Niekinamas |
Презирливий |
Prezyrlyvyy |
Vile;
презренным |
Vile; prezrennym |
bēibǐ de;
bēilič de |
Méprisable |
卑劣な |
卑劣な |
ひれつな |
hiretsuna |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
303 |
|
hrozný nedostatek
talentu |
hrozný nedostatok
talentu |
可怜的人才缺乏 |
kělián de réncái
quēfá |
a pitiable lack of
talent |
un pitoyable manque
de talent |
uma falta de talento
lamentável |
una lamentable falta
de talento |
una penosa mancanza
di talento |
et indigentiam
ingenii miserrima |
ein bedauernswerter
Mangel an Talent |
μια
αξιοπρεπή
έλλειψη
ταλέντου |
mia axioprepí
élleipsi taléntou |
نقص
شائع في
المواهب |
naqs shayie fi
almawahib |
żałosny
brak talentu |
hrozný nedostatek
talentu |
hrozný nedostatok
talentu |
jadan nedostatak
talenta |
apgailėtinas
talentų trūkumas |
жалюгідна
відсутність
таланту |
zhalyuhidna
vidsutnistʹ talantu |
жалкое
отсутствие
таланта |
zhalkoye otsutstviye
talanta |
kělián de réncái
quēfá |
un pitoyable manque
de talent |
哀れな才能の欠如 |
哀れな 才能 の 欠如 |
あわれな さいのう の けつじょ |
awarena sainō no ketsujo |
|
304 |
|
Bohužel nekompetence |
Bohužiaľ
nespôsobilosť |
令人遗憾的无能表远 |
lěng rén yíhŕn de
wúnéng biǎo yuǎn |
Regrettable
incompetence |
Incompétence
regrettable |
Incompetęncia
lamentável |
Incompetencia
lamentable |
Incompetenza
deplorevole |
Pro dolor, quantum
mensam suam incompetentiam |
Bedauerliche
Inkompetenz |
Λυπηρή
ανικανότητα |
Lypirí anikanótita |
عدم
الكفاءة
المؤسف |
edm alkafa'at almusif |
Żałosna
niekompetencja |
Bohužel nekompetence |
Bohužiaľ
nespôsobilosť |
Nazalost nesposobnost |
Apgailėtinas
nekompetencija |
Шкодна
некомпетентність |
Shkodna
nekompetentnistʹ |
Прискорбная
некомпетентность |
Priskorbnaya
nekompetentnost' |
lěng rén yíhŕn de
wúnéng biǎo yuǎn |
Incompétence
regrettable |
残念な無能 |
残念な 無能 |
ざんねんな むのう |
zannenna munō |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
305 |
|
Špatný talent |
Slabý talent |
可怜的人才缺乏 |
kělián de réncái
quēfá |
Poor talent |
Pauvre talent |
Pouco talento |
Pobre talento |
Povero talento |
Carent pauperem |
Schlechtes Talent |
Κακή
ταλέντο |
Kakí talénto |
المواهب
السيئة |
almawahib alsayiya |
Słaby talent |
Špatný talent |
Slabý talent |
Loš talent |
Prastas talentas |
Бідний
талант |
Bidnyy talant |
Плохой
талант |
Plokhoy talant |
kělián de réncái
quēfá |
Pauvre talent |
才能が乏しい |
才能 が 乏しい |
さいのう が とぼしい |
sainō ga toboshī |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
306 |
|
žalostně |
žalostne |
可怜的 |
kělián de |
pitiably |
pitoyablement |
lamentável |
lastimosamente |
pitiably |
miserabilis |
kläglich |
δυστυχώς |
dystychós |
بشفق |
bshfq |
żałośnie |
žalostně |
žalostne |
žalosno |
apgailėtinai |
жалюгідно |
zhalyuhidno |
плачевно |
plachevno |
kělián de |
pitoyablement |
哀れに |
哀れ に |
あわれ に |
aware ni |
|
307 |
|
žalostný |
biedny |
可怜 |
kělián |
pitiful |
pitoyable |
lamentável |
lamentable |
pietoso |
IOTH |
erbärmlich |
θλιβερή |
thliverí |
يرثى
لها |
yurthaa laha |
żałosne |
žalostný |
biedny |
mizeran |
apgailėtinas |
жалюгідний |
zhalyuhidnyy |
жалкий |
zhalkiy |
kělián |
pitoyable |
哀れな |
哀れな |
あわれな |
awarena |
|
308 |
|
zaslouží si
nebo způsobí, že se cítíš líto |
zaslúži si
alebo spôsobí, aby si sa cítil ľúto |
当之无愧或使你感到同情 |
dāngzhīwúkuě huň shǐ nǐ
gǎndŕo tóngqíng |
deserving or
causing you to feel pity |
méritant ou
vous faisant ressentir de la pitié |
merecendo ou
fazendo com que vocę sinta pena |
merecerte o
hacerte sentir lástima |
meritare o
farti provare pietŕ |
neque sentiunt
misericordia reducam vos ad locum supplicioque digni; |
Sie verdienen
oder dazu bringen, Mitleid zu haben |
αξίζει
ή σας προκαλεί
να
αισθανθείτε
οίκτο |
axízei í sas prokaleí na aisthantheíte oíkto |
تستحق
أو تجعلك
تشعر
بالشفقة |
tasatahiqu 'aw tajealak tasheur bialshafaqa |
zasłużyć
lub sprawić, że poczujesz litość |
zaslouží si
nebo způsobí, že se cítíš líto |
zaslúži si
alebo spôsobí, aby si sa cítil ľúto |
zaslužili ili
izazvali osjećaje sažaljenja |
nusipelnęs
ar priverčiantis pasijusti gailisi |
заслуговуючи
або
змушуючи
вас жаліти |
zasluhovuyuchy abo zmushuyuchy vas zhality |
заслуживает
или
заставляет
вас чувствовать
жалость |
zasluzhivayet ili zastavlyayet vas
chuvstvovat' zhalost' |
dāngzhīwúkuě huň shǐ nǐ
gǎndŕo tóngqíng |
méritant ou
vous faisant ressentir de la pitié |
哀れみを感じるに値する、または引き起こす |
哀れみ を 感じる に 値する 、 または 引き起こす |
あわれみ お かんじる に あたいする 、 または ひきおこす |
awaremi o kanjiru ni ataisuru , mataha hikiokosu |
|
309 |
|
Sympatický |
Žalostný;
chudobné |
令人同情的;可怜的 |
lěng rén tóngqíng de; kělián de |
Sympathetic |
Sympathique |
Simpático |
Comprensivo |
Pietoso;
poveri |
Ego misera,
pauper |
Sympathisch |
Συμπαθητικός |
Sympathitikós |
متعاطف |
imtaeatif |
Współczujący |
Sympatický |
Žalostný;
chudobné |
Ništavan; loša |
Simpatinis |
Симпатичний |
Sympatychnyy |
Жалкий,
бедный |
Zhalkiy, bednyy |
lěng rén tóngqíng de; kělián de |
Sympathique |
交感神経 |
交感神経 |
こうかんしんけい |
kōkanshinkei |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
310 |
|
synonymum |
synonymum |
代名词 |
dŕimíngcí |
synonym |
synonyme |
sinônimo |
sinonimo |
sinonimo |
synonym |
Synonym |
συνώνυμο |
synónymo |
مرادف |
muradif |
synonim |
synonymum |
synonymum |
sinonim |
sinonimas |
синонім |
synonim |
синоним |
sinonim |
dŕimíngcí |
synonyme |
同義語 |
同義語 |
どうぎご |
dōgigo |
|
311 |
|
ubohý |
patetický |
可悲的 |
kěbēi de |
pathetic |
pathétique |
patético |
patético |
patetico |
miserabilis |
erbärmlich |
αξιολύπητη |
axiolýpiti |
مثير
للشفقة |
muthir lilshafiqa |
żałosne |
ubohý |
patetický |
patetičan |
apgailėtina |
жалюгідний |
zhalyuhidnyy |
патетический |
pateticheskiy |
kěbēi de |
pathétique |
哀れな |
哀れな |
あわれな |
awarena |
|
312 |
|
Kůň byl
žalostný pohled |
Kôň bol úbohý
pohľad |
这匹马是可怜的景象 |
zhč pǐ mǎ
shě kělián de jǐngxiŕng |
The horse was a
pitiful sight |
Le cheval était un
spectacle pitoyable |
O cavalo era uma
visăo lamentável |
El caballo era un
espectáculo lamentable. |
Il cavallo fu uno
spettacolo pietoso |
Equitum miserabile
spectaculum |
Das Pferd war ein
erbärmlicher Anblick |
Το
άλογο ήταν ένα
θλιβερό θέαμα |
To álogo ítan éna
thliveró théama |
كان
الحصان
مشهدًا يرثى
له |
kan alhisan mshhdana
yurthaa lah |
Koń był
żałosnym widokiem |
Kůň byl
žalostný pohled |
Kôň bol úbohý
pohľad |
Konj je bio jadan
prizor |
Arklys buvo
apgailėtinas reginys |
У
коня було
жалісне
видовище |
U konya bulo zhalisne
vydovyshche |
Лошадь
была жалким
зрением |
Loshad' byla zhalkim
zreniyem |
zhč pǐ mǎ
shě kělián de jǐngxiŕng |
Le cheval était un
spectacle pitoyable |
馬は哀れな光景でした |
馬 は 哀れな 光景でした |
うま わ あわれな こうけいでした |
uma wa awarena kōkeideshita |
|
313 |
|
(protože to bylo
velmi tenké nebo nemocné). |
(pretože to bolo
veľmi tenké alebo choré). |
(因为它很稀薄或生病了)。 |
(yīnwči tā
hěn xībó huň shēngběngle). |
(because it was very
thin or sick). |
(parce qu'il était
trčs mince ou malade). |
(porque estava muito
magro ou doente). |
(porque estaba muy
delgado o enfermo). |
(perché era molto
magro o malato). |
(Quod est nimis
strigosum et male). |
(weil es sehr dünn
oder krank war). |
(επειδή
ήταν πολύ
λεπτό ή
άρρωστο). |
(epeidí ítan polý
leptó í árrosto). |
(لأنه
كان رقيقًا
أو مريضًا
جدًا). |
(l'anah kan rqyqana
'aw mrydana jdana). |
(ponieważ
był bardzo chudy lub chory). |
(protože to bylo
velmi tenké nebo nemocné). |
(pretože to bolo
veľmi tenké alebo choré). |
(jer je bila vrlo
mršava ili bolesna). |
(nes buvo labai
plonas ar ligotas). |
(бо
це було дуже
худим чи
хворим). |
(bo tse bulo duzhe
khudym chy khvorym). |
(потому
что это было
очень худым
или больным). |
(potomu chto eto bylo
ochen' khudym ili bol'nym). |
(yīnwči tā
hěn xībó huň shēngběngle). |
(parce qu'il était
trčs mince ou malade). |
(非常に薄いか、病気だったため)。 |
( 非常 に 薄い か 、 病気だった ため ) |
( ひじょう に うすい か 、 びょうきだった ため ) |
( hijō ni usui ka , byōkidatta tame ) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Afficher moins |
|
|
|
|
|
|
|
|
Afficher moins |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|